Proces kristianizácie Veľkej Moravy

Proces kristianizácie Veľkej Moravy

Vysvetlite proces kristianizácie Veľkej Moravy

– Charakterizujte kresťanstvo na Veľkej Morave pred príchodom Konštantína a Metoda

– Opíšte pôsobenie kresťanskej misie Konštantína a Metoda na Veľkej Morave

– Porovnajte historické pramene. Čo majú spoločné? Zdôvodnite
Pomôcky: Historický prameň- Kyjevské listy(Dejepis 2, nár., strana 11)

– Asemaniho evanjeliár(Dejepis 2, svet., strana 42)

– azda prvým dôkazom existencie kresťanstva na našom území je obdobie okolo roku 828, kedy podľa historických prameňov dal na svojom majetku v Nitre knieža Pribina postaviť kresťanský kostol, ktorý mu vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám na svojej ceste z Panónie

– v tom čase tu pôsobili franskí misionári, ktorí s podporou Pribinu šírili kresťanstvo, hoci sám Pribina ešte nebom pokrstený

– neskôr, po násilnom obsadení svojho kniežatstva kniežaťom Mojmírom ušiel Pribina do Zadunajska, kde dostal od franského kráľa Ľudovíta Nemca územie okolo Blatenského jazera, kde už ako kresťan nechal postaviť asi 30 kostolov a pevnosť Blatnohrad

– rovnako aj tu pôsobili franskí misionári a územie spadalo pod salzburského arcibiskupa

– Konštantín a Metod prišli na Veľkú Moravu roku 863 a priniesli zo sebou prvé slovienske písmo, hlaholiku

– po príchode zriadili pri Rastislavovom dvore učilište na výchovu kňazov, kde okrem teológie, hudby a gramatiky vyučovali aj hlaholiku a liturgiu v domácom jazyku

– v roku 867 sa aj so svojimi učencami vybrali do Ríma, pričom po ceste sa zastavili u Pribinovho syna Koceľa v Blatenskom kniežatstve, ktorý k ich sprievodu pripojil ďalších 50 žiakov pripravených na vysvätenie

– po ceste sa zastavili v Benátkach, kde obhajovali liturgiu v slovienskom jazyku proti trojjazyčníkom( zástanci myšlienky, že kázanie by malo prebiehať len v gréckom, hebrejskom a latinskom jazyku)

– po príchode do Ríma ich prijal pápež Hadrián II., ktorý po preskúmaní bohoslužobných kníh v slovienskom jazyku schválil sloviensku liturgiu

– počas pobytu v Ríme Konštantín ochorel, vstúpil do kláštora kde prijal rehoľné meno Cyril a 14.februára 869 zomrel

– Metod bol spolu s niekoľkými učeníkmi vysvätený za kňaza

– pri návrate späť sa zastavil u Koceľa, ktorý Metoda presvedčil, aby sa vrátil späť do Ríma a získal od pápeža vyššie cirkevné svätenie a poverenie

– na prelome rokov 869 a 870 pápež vysvätil Metoda za biskupa a menoval ho arcibiskupom a pápežským legátom pre oblasť Panónie a Moravy

– v tom čase ale na Veľkej Morave vypukla vojna s Východofranskou ríšou a Metod bol pri ceste späť zajatý vojakmi bavorských biskupov

– na zákrok pápežskej kúrie bol roku 873 prepustený a rok neskôr sa vojna mierom vo Forchheime skončila

– po návrate sa Metod ujal správy svojej diecézy, ale nastali problémy medzi ním a nemeckými kňazmi pod jeho správou, až na pozvanie pápeža opäť odišiel do Ríma, kde pápež opätovne schválil liturgiu v slovienskom jazyku a na Metodovu žiadosť vysvätil švábskeho mnícha Wichinga za nitrianskeho biskupa

– Wiching bol ale proti slovienskej liturgii a krátko pred Metodovou smrťou(885) odišiel do Ríma, kde dosiahol u pápeža zákaz slovienskej liturgie

– po Metodovej smrti sa so súhlasom Svätopluka ujal vedenia moravskej diecézy a všetkých domácich, kňazov, ktorí sa nevzdali slovienskej liturgie, dal uväzniť alebo vyhnal

– medzi vyhnanými boli hlavne Metodovi učenci(Gorazd, Angelár, Naum, Kliment), ktorí sa uchýlili prevažne do Bulharska, kde naďalej rozvíjali slovanské písomníctvo, práve v bulharskej Preslavi vznikla cyrilika- mladší variant hlaholiky vytvorený vyhnanými učencami

– hoci rozdiel medzi vznikom oboch historických prameňov môžeme rátať na desaťročia až storočie, oba sú písané hlaholikou

– okrem toho Kyjevské listy sú vôbec najstarším zachovaným historickým textom písaným v tomto jazyku, pochádzajú z 10. storočia