Prínos pôsobenia kresťanskej misie Konštantína a Metoda na Veľkej Morave

Prínos pôsobenia kresťanskej misie Konštantína a Metoda na Veľkej Morave

Zhodnoťte prínos pôsobenia kresťanskej misie Konštantína a Metoda na Veľkej Morave

- Charakterizujte kristianizačnú činnosť Konštantína a Metoda na Veľkej Morave

– Zhodnoťte pôsobenie a význam diela Konštantína a Metoda pre naše národné dejiny a pre kultúru ostatných Slovanov

– Analyzujte historický text
Pomôcky: Historický text- Život Konštantína(Dejepis 1 pre G, s.210)

– na územie Mojmírovho i Pribinovho kniežatstva už dávnejšie prichádzali misionári z Franskej ríše

– Rastislav si uvedomoval, že prijatím kresťanstva z nemeckých oblastí sa zvýši jeho závislosť od Franskej ríše, preto požiadal pápeža o vierozvestov hovoriacich miestnym slovanských jazykom

– pápež ale takýchto učencov nemal a preto sa Rastislav obrátil na byzantského cisára Michala III., ktorý na Moravu vyslal bratov Konštantína a Metoda

– tí dorazili na Moravu v lete 863 a doniesli zo sebou hlaholiku- slovanské písmo zostavené z malých písmen gréckej abecedy

– hneď po príchode založili učilište na výchovu kňazov, na ktorom okrem teológie, gramatiky a hudby vyučovali hlaholiku a liturgiu v domácom jazyku

– v roku 867 sa aj so svojimi učencami vybrali do Ríma, pričom po ceste sa zastavili u Pribinovho syna Koceľa v Blatenskom kniežatstve, ktorý k ich sprievodu pripojil ďalších 50 žiakov pripravených na vysvätenie

– po ceste sa zastavili v Benátkach, kde obhajovali liturgiu v slovienskom jazyku proti trojjazyčníkom( zástanci myšlienky, že kázanie by malo prebiehať len v gréckom, hebrejskom a latinskom jazyku)

– po príchode do Ríma ich prijal pápež Hadrián II., ktorý po preskúmaní bohoslužobných kníh v slovienskom jazyku schválil sloviensku liturgiu

– počas pobytu v Ríme Konštantín ochorel, vstúpil do kláštora kde prijal rehoľné meno Cyril a 14.februára 869 zomrel

– Metod bol spolu s niekoľkými učeníkmi vysvätený za kňaza

– pri návrate späť sa zastavil u Koceľa, ktorý Metoda presvedčil, aby sa vrátil späť do Ríma a získal od pápeža vyššie cirkevné svätenie a poverenie

– na prelome rokov 869 a 870 pápež vysvätil Metoda za biskupa a menoval ho arcibiskupom a pápežským legátom pre oblasť Panónie a Moravy

– v tom čase ale na Veľkej Morave vypukla vojna s Východofranskou ríšou a Metod bol pri ceste späť zajatý vojakmi bavorských biskupov

– na zákrok pápežskej kúrie bol roku 873 prepustený a rok neskôr sa vojna mierom vo Forchheime skončila

– po návrate sa Metod ujal správy svojej diecézy, ale nastali problémy medzi ním a nemeckými kňazmi pod jeho správou, až na pozvanie pápeža opäť odišiel do Ríma, kde pápež opätovne schválil liturgiu v slovienskom jazyku a na Metodovu žiadosť vysvätil švábskeho mnícha Wichinga za nitrianskeho biskupa

– Wiching bol ale proti slovienskej liturgii a krátko pred Metodovou smrťou(885) odišiel do Ríma, kde dosiahol u pápeža zákaz slovienskej liturgie

– po Metodovej smrti sa so súhlasom Svätopluka ujal vedenia moravskej diecézy a všetkých domácich, kňazov, ktorí sa nevzdali slovienskej liturgie, dal uväzniť alebo vyhnal

– medzi vyhnanými boli hlavne Metodovi učenci(Gorazd, Angelár, Naum, Kliment), ktorí sa uchýlili prevažne do Bulharska, kde naďalej rozvíjali slovanské písomníctvo, práve v bulharskej Preslavi vznikla cyrilika- mladší variant hlaholiky vytvorený vyhnanými učencami

– prínos solúnskych bratov je pre slovanské národy veľmi významný, nielenže presadili bohoslužby prednášane v jazyku domáceho slovanského obyvateľstva, ale vytvorili prvé slovanské písmo- hlaholiku, ktorá sa neskôr po prepracovaní ich žiakmi na cyriliku rozšírila z Bulharska do balkánskych krajín až na Kyjevskú Rus