Hrad Červený Kameň

Hrad Červený Kameň

Dala ho postaviť kráľovná Konštancia, manželka českého kráľa Přemysla Otakara I. a dcéra uhorského kráľa Bela III. v 30 – tych rokoch 13. storočia na majetkoch, ktoré zdedila po svojom manželovi. Je známy pod menom Červený Kameň alebo tiež Bobrí hrad. Vznikol ako súčasť pohraničného opevnenia tiahnuceho sa od Devína po Trenčín.

Najskôr bol hrad kráľovským majetkom, ktorý dostávala šľachta do zálohy za vojenskú a hospodársku podporu kráľovej moci. V roku 1296 ho kúpil Matúš Čák Trenčiansky, ale po jeho smrti (1321) bol opäť kráľovským majetkom. O sto rokov neskôr ho vlastnili Wolfurthovci – do roku 1440. Neskôr pezinský a svätojurský gróf Juraj, jeho syn Peter, od ktoráho ho v roku 1511 získali Ján a Juraj Zápoľskí. Napokon hrad aj s panstvom dostali Thurzovci z banského podnikania do dedičnej držby od kráľovnej Márie Habsburskej.

V roku 1535 ho predali svojím obchodným partnerom Fuggerovcom z Augsburgu (jedna z najbohatších rodín vtedajšej Európy) za 107 401 zlatých.

Anton Fugger sa rozhodol využiť strategickú polohu hradu a premeniť starý gotický hrad na bezpečný sklad tovarov, s ktorými jeho rodina obchodovala.

Investoval množstvo vlastného času a finančných prostriedkov na prestavbu stredovekého hradu na renesančnú pevnosť. Starý hrad bol postupne, od roku 1537 búraný a na jeho mieste vyrástli štyri obranné bašty spojené obrannými múrmi okolo obdĺžnikového nádvoria. Jediné obytné krídlo bolo medzi južnou a západnou baštou, pod ním vznikli skladové priestory.

Po smrti Antona Fuggera nastali spory medzi dedičmi. V roku 1580 kúpil prvý podiel Mikuláš II. Pálffy, ďalšie podiely si zabezpeči svadbou s Máriou Fuggerovou a do roku 1588 vykúpil zvyšok. Po získaní hradu začal s prestavbou. Najprv vybudoval vstupné krídlo s hodinovou vežou a potom začal s výstavbou ďalšieho krídla medzi južnou a východnou baštou. Na prízemí tohto krídla vznikla hradná lisovňa vína. Nakoniec upravil pôvodný fuggerovský palác. Cieľom týchto prestavieb bolo premeniť málo pohodlnú pevnosť na komfortne vybavený hrad.

Začiatkom druhej polovice 17. storočia Mikuláš IV. Pálffy prestaval hrad na rannobarokovú stavbu, ktorá rešpektovala pôvodný pôdorys. Z tohto obdobia pochádza aj fontána v strede nádvoria a cisterna pri prízemnom krídle.
V polovici 18. storočia sa stal majiteľom hradu Rudolf Pálffy, ktorý dal prestavať krídlo oproti vstupnému krídlu a obe priľahlé bašty zvýšil o poschodie a podkrovie. Po požiari (1758) bolo prestavané aj vstupné krídlo s hodinovou vežou. Obe predhradia boli zmodernizované a vybudoval sa kamenný most namiesto starého padacieho mosta. Vo vonkajšom predhradí postavili novú konskú stajňu s jazdiarňou. Neskôr bola dokončená úprava areálu pred hradom a postavená krížová cesta.

Posledný člen pálffiovského rodu opustil hrad v roku 1945. Po druhej svetovej vojne sa začalo s obnovou architektúry hradu a v jeho strede zriadili múzeum, do ktorého boli umiestnené historické mobiliáre a predmety z Červeného kameňa a okolitých hradov. O štyri roky neskôr bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok a v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku.