Kultúra obdobia vrcholného stredoveku

Kultúra obdobia vrcholného stredoveku

Opíšte kultúru obdobia vrcholného stredoveku

- Zhodnoťte stav kultúry, vedy a umenia v období vrcholného stredoveku

– Zhrňte dominantné znaky gotického slohu a vymenujte reprezentačné ukážky architektúry, umeleckého remesla a výtvarného umenia na Slovensku

– až do 15. stor. sa latinčina hojne využívala ako literárny, diplomatický a komunikatívny jazyk vyššej spoločnosti

– v bežnej komunikácii sa ale využívali tzv. živé jazyky- slovenčina, nemčina, maďarčina

– prvú česky písanú listinu na SVK vydal roku 1422 šľachtic Stibor zo Stiboríc

– rozšíreniu češtiny pomohlo dočasné pripojenie Moravy k Uhorsku za Mateja Korvína

– od začiatku14. stor. sa popri cirkevných vzdelancoch začínajú objavovať aj svetskí vzdelanci, čo svedčí o rozvoji školstva

– vznikajú mestské školy, ojedinele aj školy na dedinách(prvá v roku 1342)

– v 14.-15. stor. dosahuje vysokú úroveň výroba a výzdoba kódexov, centrom ich výroby je najmä Bratislavská kapitula, zachoval sa napríklad latinsko-český výkladový slovník, Klaretov glosár

– v 15. stor. k nám preniká humanizmus, najmä zásluhou našincov, ktorí študovali na zahraničných univerzitách, no k rozvoju humanizmu u nás prispelo i manželstvo kráľa M. Korvína s Beatrice Aragónskou

– kráľ v Budíne vybudoval knižnicu s množstvom cenných rukopisov(bibliotéka Korviniana)

– poprednými šíriteľmi humanizmu v Uhorsku- Ján Vitéz, ostrihomský arcibiskup

– Ján z Čazmy, biskup v Päťkostolí

– spolu s kráľom sa podieľali na vzniku univerzity Istropolitana(neskôr Academia Istr...)

– na základe pápežovho povolenia bola založená roku 1467 podľa bolonského vzoru, no po sérii udalostí ju postupne opustili študenti i profesori a roku 1490 jej priestory slúžili ako sklad zbraní, napriek tomu mala pre SVK kultúru a vzdelanosť veľký význam

– v tomto období tvorba kroník, napr. Obrázková kronika, najrozsiahlejšou kronikou dielo Jána z Turca

– od polovice 15. stor. sa na SVK dostávajú prvé knihy tlačené v zahraničí- inkunábuly, domáce prvotlače až koncom storočia najprv ako listiny, až neskôr ako knižné publikácie

– v architektúre 14. stor. dominuje gotický sloh

– väčšina pamiatok z tohto obdobia je ale jednoduchšia, bez veľkej dekoratívnosti, s výnimkou pár bohatých miest

– ukážkou štýlovej gotickej architektúry je kaplnka sv. Jána v bratislavskom františkánskom kostole, najvýznamnejšími pamiatkami gotickej architektúry sú u nás dómy v Košiciach a Bratislave, okrem toho aj Zvolenský zámok stavaný podľa talianskeho vzoru hradu so štvorcovým pôdorysom- kastelu, ale aj žigmundovská prestavba bratislavského hradu

– v mestách sa budovali meštiacke domy s vysokými štítmi na priečeliach, stavané z kameňa

– na prelome 15. a 16. stor. má architektúra neskorogotický charakter, súvisí s prenikaním renesančných prvkov

– v banských mestách typ opevnenia tzv. mestský hrad, kedy kostol a radnica v rámci opevnenia

– neskorogotické umenie vyniká členitosťou lineárnych tvarov(kaplnka v Spišskej kapitule)

– ťažisko výzdoby sa presúva na krídlové oltáre, nástenná maľba ustupuje

– najvýznamnejším neskorogotický oltár Majstra Pavla z Levoče(dokončený 1517)