Vnútroštátne problémy ČSR

Vnútroštátne problémy ČSR

Charakterizujte vnútroštátne problémy ČSR

- Analyzujte historický text. Zhodnoťte, v čom spočívali výhody alebo nevýhody spojenia Čechov a Slovákov v jednom štáte

– Vyslovte vlastný názor na myšlienku čechoslovakizmu

– Zhodnoťte hospodárske postavenie Slovenska v porovnaní s Čechmi a Moravou

– Zhodnoťte vplyv dvoch hospodárskych kríz na hospodárstvo Československa

Pomôcky: Historický text- Z prejavu Jozefa Tisu, poslanca Národného zhromaždenia, 20.10.1933(Dejepis 4, nár., s. 20)

– spojenie Česka a Slovenska do jedného štátu bolo pre Slovensko zrejme jedinou možnosťou, ako sa hospodársky postaviť na nohy

– hoci oba národy ako súčasť bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie patrili k hospodársky najrozvinutejším a po vojen sa zaradili k hospodársky rozvinutejším krajinám Európy, Slovensko bolo voči českej časti štátu v úlohe chudobnejšieho a slabšieho partnera

– keďže vyspelejšie české hospodárstvo stratilo po vojne väčšinu zahraničných odbytísk, snažilo sa umiestniť časť výrobkov aj na slovenskom trhu

– rovnako politici a vplyvné hospodárske skupiny hľadali legálne možnosti, ako obmedziť vznikanie ďalších priemyselných podnikov vyrábajúcich rovnaký tovar, aký produkovali ich podniky

– toto všetko spolu so zlou situáciou európskej ekonomickej situácie sťažovalo prestavbu slovenskej ekonomiky

– hospodárstvo Slovenska prešlo v medzivojnovom období niekoľkými etapami

– v prvej etape(1918-1920) štát regulačnými zásahmi a zákonmi usmerňoval vývoj hospodárstva, čo bolo výhodné najmä pre slovenské hospodárstvo

– prioritou štátu bolo zabezpečenie colného územia a zriadenie vlastnej meny(1919)

– rovnako sa začalo s hospodárskymi a sociálnymi reformami, medzi ktoré patrili- zákon o pozemkovej reforme, ktorý prerozdelil štátnu pôdu medzi vidiecke obyvateľstvo; zákon o osemhodinovom pracovnom čase či zavedenie systému podpôr v nezamestnanosti

– rovnako sa začalo s intenzívnou elektrifikáciou a výstavbou železníc ako predpokladmi ďalšieho hospodárskeho rozvoja

– v ďalšej etape(1921-1929) nastalo obdobie tzv. liberalistického princípu voľnej súťaže

– sprievodným znakom bol zápas podnikov o veľké, predovšetkým štátne dodávky vo všetkých odvetviach priemyslu, pričom sa tu výrazne prejavilo silnejšie postavenie Česka v spoločnom štáte

– následkom bolo masívne obmedzovanie hospodárskej činnosti a zatváranie podnikov, ktoré sa najviac prejavilo na strednom Slovensku, takmer úplne zanikol rozvinutý hutnícky priemysel

– nastanú situáciu sprevádzal vznik tzv. hladových dolín, vzrástla vlna vysťahovalcov, keď v rokoch 1921-24 dostalo vysťahovalecký pas takmer 90 000 osôb, rovnako rapídne stúpol počet kvalifikovaných pracovníkov, ktorí odchádzali na tzv. sezónne práce

– všetky tieto javy boli vyvrcholením prvej hospodárskej krízy

– následný hospodársky rast sa prejavoval pomaly, aj to len v niektorých oblastiach, a súvisel najmä s lepšími možnosťami vývozu do zahraničia

– vplyv celosvetovej hospodárskej krízy sa na Slovensku prejavil až v rokoch 1930-34

– ako prvé bolo zasiahnuté poľnohospodárstvo, rapídne klesli ceny produktov, dôsledkom čoho bolo zadlženie veľkej časti vidieckeho obyvateľstva( celkovo 5 mld.), nastala vlna exekučných konaní a vyvlastňovania majetku, čo viedlo k sociálnym vzburám a celospoločenskému napätiu

– ničivý priebeh mala hospodárska kríza najmä v priemysle, množstvo závodov prerušilo alebo celkom zastavilo výrobu, rapídny nárast nezamestnanosti, obmedzenie vyplácania podpôr v nezamestnanosti

– štátni predstavitelia si uvedomili nevyhnutnosť dlhodobých ekonomických plánov- návrat k štátnym zásahom do riadenia hospodárstva

– na Slovensku sa z iniciatívy politikov a národohospodárov(Imrich Karvaš, Kornel Stodola) začal uplatňovať nový národohospodársky smer- regionalizmus

– jeho cieľom bolo povzniesť najzaostalejšie oblasti na úroveň vyspelých aj pomocou štátnych dotácií

– bol potrebný dôkladný hospodársky prieskum, za jeho účelom vznikol Národohospodársky ústav Slovenska

– výsledný celoslovenský hospodársky plán bol predložený prezidentovi a vláde ČSR
-jeho účinok bol hmatateľný napríklad v urýchlení elektrifikácie, rozvoji komunikácií, čo prispelo k celkovému rozvoju slovenského hospodárstva

– najvýraznejšie oživenie hospodárstva nastalo v rokoch 1936-37,keďz obavy pred hrozbou napadnutia ČSR fašistickým Nemeckom nastal prudký rozvoj hospodárstva, hoci len v niektorých odvetviach, najmä v ťažkom priemysle

– hospodársky rozmach pribrzdil až rast medzinárodného a vnútroštátneho napätia v roku 1938