2. svetová vojna - boje mimo Európy

Vojna v Pacifiku mala niekoľko rozdielnych fáz. V prvej fáze obsadili japonské vojská obrovské územia zahrňujúce aj Barmu, Malajsko, Holandskú Východnú Indiu, Filipíny, Novú Guineu, Karolíny, Marshallove ostrovy, väčšinu Šalamúnových ostrovov, Novú Britániu, a veľa ďaľších ostrovov. Túto fázu skončila v júli 1942 bitka o Midway, v ktorej utrpeli Japonci zdrvujúcu porážku a prevaha sa začala pomaly presúvať na stranu spojencov. Druhú fázu možno charakterizovať ako snahu Japoncov o posilňovanie a zabezpečovanie území, dobytých za prvých šesť mesiacov vojny. Naopak Američania sa stále snažili o neustále napádanie Japoncov operáciami malého rozsahu, pretože na rozsiahlu ofenzívu neboli ešte pripravení. V auguste sa vylodili v južnej časti Šalamúnových ostrovov, konkrétne na ostrove Guadalcanal. Boje o tento ostrov trvali plných šesť mesiacov a obidve strany použili všetky dostupné prostriedky k jeho obsadeniu.Bol to vlastne boj o nič pretožč nikomu nezáležalo na Guadalcanale. Hlavne na mori došlo k mnohým stretnutiam, ktorých sa účastnili hlavné sily obidvoch strán. Nakoniec sa Japonci museli ostrova vzdať a evakuovať svoje jednotky. Ofenzíva tak prešla plne do rúk Američanov. Nakoniec nasledovala jedna z najdôležitejších operácií v Tichomorí - obsadenie Filipín. Filipíny, ale predovšetkým ostrov Luzon, mal pre Japoncov obrovský význam. Ak by ho Američania obsadili, odrezali by tým Japonsku dodávky nerastných surovýn z Holandskej Východnej Ázie. Preto Japonci vyslali všetky svoje námorné sily, ktoré im ešte zostali, aby zabránili americkému vylodeniu. Tieto lode sa stretli s mohutnou americkou flotilou, rozdelenou do niekoľko zoskupení. Bola tak vybojovaná najväčšia námorná bitka v dejinách ľudstva, ktorá sa zapísala do dejín ako bitka pri Leyte. Tu utrpelo japonské námorníctvo zdrvujúcu porážku a väčšina ich lodí bola potopená. Tým prakticky japonské námorníctvo prestalo existovať a do ďaľšieho priebehu vojny už nezasiahlo. Po týchto porážkach sa Japonsko odhodlalo k poslednému zúfalému pokusu o zvrátenie nepriaznivej situácie a nasadilo do boja sebevražedné jednotky „kamikaze“. Aj keď spôsobovali tieto jednotky Američanom veľké problémy, nemohli už výraznejšie ovplyvniť porážku Japonska. To bolo nútené kapitulovať potom, ako Američania podnikli atómové útoky na japonské mestá Hirošima ( 6.8.1945) a Nagasaki ( 9.8.1945 ). Počas týchto obdobia sa uskutočnovali boje v Atlantiku. Jednalo sa tu najmä o presun zásob z Európy do Afriky. Zúčastnili sa ich najmä britská a talianska flotila, nemecké letectvo a neskôr aj nemecké ponorky. Vrcholila tam najmä ponorková vojna. V polovici mája 1941 sa vydala na svoju prvú a zároveň poslednú plavbu nemecká bojová loď „Bismarck“. Jej úlohou bol najmä presun z Baltského mora do Atlantiku, kde mala prepadať obchodné lode nepriateľa. Bola však vypátraná a potopená britským loďstvom ale stihla však potopiť chválu britského námorníctva bojovú loď „Hood“, ktorá bola v tom čase najväčším bojovým plavidlom na svete .

V bojoch v Afrike malo zo začiatku prevahu talianské vojsko, ktoré sa prebojovalo až na egyptskú hranicu a obsadila Britské Somálsko. Nasledoval protiútok Británie. Británia útočí ale Hitler poslal na pomoc do Afriky jednotky menované ako „Deutsches Afrika-Korps“ ktoré zatlačili Britániu až k El-Alameinu. Tu však došlo k obratu a Nemci boli nútení ustupovať až do Tuniska, kde po vylodení amerických jednotiek 1943 prehrali. V júni 1943 previedli západní spojenci vylodenie na Sicílii a behom jedného mesiaca ju obsadili. Potom sa boje presunuli na taliansku pevninu a vznikla tak talianská fronta. Mussoliniho fašistický režim túto katatrofu neprežil a zrútil sa.

Bolo 7 h 55 min a okolo 180 japonských lietadiel prekvapujúco zaútočilo na americkú flotilu v prístave Pearl Harbor, vzdialenom 15km od Honolulu, na Havajských ostrovoch. Až do 8 h 30 min zhadzovali bomby a torpéda na vojnové lode, letecké plochy a prístavné nádrže. O 8 h 45 min preletela druhá vlna, zložená zo 170 lietadiel, aby za 60 min dokončila dielo skazy. Celkove, za čosi viac ako pol druha hodiny, bolo z boja vyradených 8 veľkých obrnených lodí (z ktorých 3 potopili), 3 krížniky, 3 torpédoborce, 4 pomocné plavidlá boli vážne poškodené a 159 lietadiel bolo zničených na zemi. Bilancia - vrátane ľudských strát : 2403 mŕtvych a 1178 zranených - bola pre Američanov veľmi zlá. Útočníci stratili len 29 lietadiel a 5 vreckových ponoriek. V ten istý deň sa Japonci vylodili v Malajzii a na Filipínach. Cieľ Japoncov bol jasný : neutralizovať americkú mocnosť, jedinú prekážku ich expanzívnych ambícií na Ďalekom východe a juhovýchodnej Ázii. Už od roku 1937 okupovali najbohatšiu časť Číny a európsku vojnu i porážku Francúzka roku 1940 využili na preniknutie do oblasti indočínskeho polostrova. Lenže prezident Franklin Roosevelt na to reagoval vyhlásením hospodárskych sankcií a osobitne zavedením naftového embarga v júli 1940. Generál Tódžó, ktorý stál na čele od októbra, sa domnieval, že podmienkou dobytia juhu je zničenie amerického loďstva v pacifiku. Prípravu operácie proti Pearl Harboru bol poverený admirál Jamamoto, veliteľ Spojené loďstva. Ako mladý námorník sa roku 1904 zúčastnil prekvapujúceho útoku proti prístavu Port Arthur počas rusko-japonskej vojny. Tentoraz spočívali ťažkosti v zdolaní vzdialenosti - takmer 5500 km! Riešenie sa našlo v použití 6 lietadlových lodí s 350 lietadlami na palube, doprevádzanými 2 vojnovými loďami, 3 krížnikmi, 9 torpédoborcami a viacerými zásobovacími plavidlami, pred týmto zoskupením sa plavilo 26 ponoriek, z toho 5 vreckových, ktoré mali do prístavu Pearl Harbor preniknúť za účelom prieskumu. Eskarda vedená admirálom Nagumom, 26.novembra nenápadne opustila Kurily. So zhasnutými svetlami a vypnutým rádiovým spojením sa presúvala hmlami menej používanej severnej cesty a zastala vo vzdialenosti 230 míľ severne od ostrova Oahu, kde sa nachádzal cieľ. Tam čakala na príkaz na útok, ktorý jej bol vydaný v piatok 5. decembra. Útok bol určený na koniec týždňa, lebo v tom čase sa americké loďstvo po týždňovom výcviku zvyčajne vracalo do prístavu. V nedeľu ráno, keď nočná radarová obsluha skončila službu, Nagumo nasadil torpédové lietadlá a strmhlavé bombardéry sprevádzané stíhačkami "ZERO". O 9 h 45 min, keď bolo po všetkom a Pearl Harbor sa stratil v plameňoch a chuchvalcoch hustého dymu, bol do Tokia vyslaný tradičný signál označujúci víťazstvo - " Tora, tora, tora!" Prekvapenie na strane Američanov bolo úplné. K japonskej agresii došlo v čase sladkej nečinnosti, keď v Pearl Harbore neboli pripravené žiadne kroky na odrazenie podobnej operácie. Straty spôsobili hlbokú traumu. Ešte väčšie bolo pobúrenie vyvolané týmto zradným činom. 8.decamra označil F. D. Roosevelt predchádzajúci deň za "hanebný deň" a bez ťažkostí získal od kongresu vyhlásenie vojnového stavu medzi USA a Japonskom.Verejnosť sa jednotne postavila za neho a proti agresorovi : konečne padli posledné zvyšky amerického izolacionizmu. Ak Japoncom ich taktický úspech zabezpečil počas 6 mesiacov prevahu na mori a umožnil im dobyť JV Áziu, strategická sila loďstva USA - lietadlové lode, ktoré v decembri neboli na svojej základni - ,ostali zachované pre budúcu leteckú a námornú bitku.".