Občianska vojna v USA, Sever – Juh

Občianska vojna v USA, Sever – Juh

Druhá buržoázna revolúcia v USA. USA už malo 34 štátov. Na začiatku 13.

1803 – Napoleon predal Luisianu.

Na úkor Španielska získali Floridu.

Na západ rozširovali územie na úkor Indiánov. Potom vysťahovalci z USA vyhlásili Texas. Došlo k vojne ( 1847?) a Texas bol znovu pripojený k Únií. Potom kúpili Aljašku od Ruska, za smiešnych 7 miliónov USD.

Príčiny: severné štáty – priemyselné – usilovali o priemyselné smerovanie krajiny.

Južné štáty – plantážnické – brzdili vývoj, smerovali k agrárnictvu.

Priemyselná revolúcia dala podnet k rozvoju a upevneniu otroctva. Vynájdením strojov bol obrovský dopyt po bavlne. Priemyselná revolúcia začala v USA po roku 1800. Hlavným impulzom bola stavba železníc. Vytvorila sa potreba hutníctva, železa. V pôvodnom usporiadaní mal 7 hlasov sever a 6 hlasov juh. Prezidenti boli ale prevažne z Juhu. Rozdielne sústavy neúprosne speli k zrážke. Juh chcel čo najmenšie clá, podporovali tým vývoz aj dovoz z Anglicka. Sever potreboval chrániť svoje výrobky, tak presadzoval vysoké clá. Každý si strážil rovnováhu. Polovica nových štátov bola demokratická, polovica otrokárska. Politická situácia sa vyostrila pre Kansas a Nebrasku. Hnutie za zrušenie otroctva. Abolicionisti. Chceli zákaz otroctva vo všetkých štátoch.

Druhá skupina podporovala stav, taký aký bol. Nerozširovať otroctvo. Neskôr títo založili Republikánsku stranu. ( A. Lincoln) 1860 vstúpili do volieb.

Demokratická strana sa zmenila na stranu južanských otrokárov. Voľby na prezidentský post vyhral A. Lincoln.

Južná Karolína vystúpila z Únie a k nej sa pridalo 10 štátov. Na začiatku roka 1861 vytvorili Konfederáciu.

Vznikli teda dve hlavné mestá, dvoch štátov.

Sever mal 22 miliónov obyvateľov. Juh mal 9 miliónov obyvateľov, z toho 3,5 miliónov černochov. Vojna si vyžiadala obrovské obete. ( 750000 – 1000000)

Vojna ( 12.4.1861 – 14.4. 1865) mala dve etapy.

Prvá etapa vojny. 12.4.1861 – júl 1863

Úspechy Juhu. Rýchlejšie zmobilizovali. Juh viedol v týchto bojoch generál Lee. Na oboch stranách sa začal nábor dobrovoľníkov a zakrátko sa vytvorili veľké armády. Išlo o typickú občiansku vojnu. Bojovalo sa vo veľkých rozmeroch a na „ vedeckých základoch“. Výrazne do bojov zasahovalo delostrelectvo a zdokonalené opakovacie pušky. Boj muža proti mužovi bol zriedkavý. Veľké straty na oboch stranách viedli k potrebe mobilizácie. Roku 1862 už musel za Juh narukovať každý biely občan vo veku od 18 – 35 rokov. Neskôr do 45 a potom dokonca aj do 50. ( každý na dobu troch rokov) Výnimku dostal iba ten, kto mal za seba náhradníka, v neodvodovom veku, alebo kto zaplatil 500 dolárov. Sever mobilizoval až roku 1863, ročníky od 20 – 45 rokov. Po dvoch rokoch boli výsledky nerozhodné. V tejto situácií Lincoln jediným ťahom pera zmenil vojnu na revolučný boj za zrušenie otroctva. 1.1.1863 podpísal zákon o zrušení otroctva. Oslobodeným černochom bol umožnený vstup do vojska. Tým narukovalo 150000 – 200000 černochov za Sever. Bol vypracovaný 13 dodatok ústavy, ktorý sa stal jej súčasťou 18.12.1865. Okamžite začal dominovať Sever. Boje na oboch stranách viedli skúsený generáli. Sever: Grant, Sherman. Juh : Lee. 14.4.1865 Lee pri Appomattoxe kapituloval. O päť dní boli veľké oslavy vo Fordovom divadle, kde bol Lincoln výstrelom najatého vraha zavraždený.

Výsledky:

Začalo obdobie rekonštrukcie. Riešili sa otázky akým spôsobom budú štáty Juhu pričlenené opäť k Severu. Otroctvo bolo zrušené. Vyvstala otázka čo s latifundiami. Začal sa vyvíjať nájomný systém. Riešilo sa aké práva dostanú černosi, na Juhu boli prijatá tzv. čierne zákony. ( černosi nemohli vytvárať organizácie, mali obmedzené volebné právo.) Bol prijatý aj 14. a 15. dodatok k Ústave. 14. poskytovanie rovnakých práv černochom. USA začali po vojne rýchlo prosperovať. V niektorých oblastiach dokonca predbehli aj Anglicko. (Objavili sa napríklad prvé mláťačky a sejačky). Čo sa týka množstva produkcie tak predbehli aj Anglicko a Francúzsko.