Slovensko v staršej a strednej dobe kamennej

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: ypsilon (15)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 22.05.2023
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 978 slov
Počet zobrazení: 343
Tlačení: 37
Uložení: 35

Slovensko v staršej a strednej dobe kamennej

Abbevillsko- achelenska kultúra.

Najstaršia fáza tejto kultúry je abbevillien, patrí do gunz-mindel interglaciálu. Od mladších sa odlišuje hlavne hrubou technikou výroby pästných klinov. Používal otlkač, ale iba málo retuš. V strednej fáze sa objavujú sekáče, s rovnou reznou hranou, ktorá tvorí zhruba pravý uhol k dlhšej osi nástroja.

Clactonien.

Ide o úštepovú kultúru. Hrubšie a širšie čepeľové úštepy, odbité často na kovadlinke. Pomerne veľké bývajú bulbusy, niekedy aj niekoľkonásobné. ( Clacton on Sea v juhovýchodnom Anglicku) Trvá do risskeho zaľadnenia.

Levalloisien.

Trvala cez rissky a wurmsky glaciál a ovplyvnila nielen stredopaleolitické Kultúry ale jej prvky sú dokonca v niektorých mladopaleolitických kultúrach. Mali zrejme akúsi predprípravu jadra, pomocou drevených a kostených dlátok, pričom úderom vzniknutý bulbus bol pomerne plochý a dlhší. Dokázali kontrolovať veľkosť a tvar štiepanej industrie. Po druhej fáza úpravy jadra bola na jednom jeho vajcovitom vrchole odretušovaná úderová plocha, ktorá tvorí takzvaný fazetový povrch. Kolmým úderom na takto pripravenú plochu vznikol úštep vopred stanoveného tvaru, na jeho základni sú stopy po predchádzajúcom fazetovaní , čo je znakom pravosti levalloiskej kultúry. Výsledný tvar môže byť oválny , kruhový, trojboký ale aj štvorboký , závisí od predošlého opracovania jadra. Často sa vyskytujú klasické hroty, v tvare obráteného Y, s fazetovanou základňou a neopracovanými hrotmi.

STREDNÝ PALEOLIT.

Tayacien.

Nedostatočné poznanie a materiál spôsobuje, že mnohí bádatelia ho neoddeľujú od mousterienu.

Micoquien.

Zrútený skalný previs v južnom Francúzsku La Micoque. Typické sú nesúmerné , nápadne hrotité, no najmä drobné, hrubo opracované trojuholníkovité klinky s dlhou okrajovou retušou, vrúbkovité driapadlá s krivým hrotom a typické mousterienské driapadlá a hroty.

Mousterien.

Najvýznamnejšia stredopaleolitická kultúra. Stredofrancúzsky skalný previs La Moustier. Riss-wurmský interglaciál a prvá fáza wurmského zaľadnenia. Jej nositeľmi boli neandertálci. Vznik možno z Levalloisienu. Vznikol vo viacerých miestnych strediskách, čo sťažuje jeho presnejšie členenie. Častý je výskyt plochej retuše a sklon k obojstrannému opracovaniu.. Východiskom na výrobu sú jadra podobné disku. Z neho sa lámu oválne alebo trojuholníkovité úštepy, až dovtedy ,kým už jadro nie je úplne maličké. Snahou výrobcu bolo získať dostredné úštepy. Bolo to podmienené aj dostupnosťou materiálu. Levalloiský výrobca si pripravil jadro ,čím podstatne zmenšil jeho veľkosť. V Mousteriene už museli dokázať vyrobiť nástoj aj z oveľa menšej hľuzy. S tým súvisí aj drobnotvarý mousterien. Základne sú hladké, častý je spoločný výskyt širokých úštepov a úzkych čepieľok.. V staršej fáze sa vyskytujú nesymetrické nože. Celkovo prevláda úštepová industria. Charakteristické sú najmä hroty. Vyhotovovali ich z hrotitých úštepov, z čepelí, z hrubšieho i zo štítového jadra. Hrot býva vyrobený z tojuholníkovitého úštepu so starostlivo strmo i stupňovito retušovanými pozdĺžnymi hranami s ostrým hrotom a hladkou brušnou stranou. Driapadlá vyrobené z masívnych kusov sa vyznačujú dômyselne oretušovanou pozdĺžnou hranou, používali sa na driapanie alebo strúhanie dreva, ale aj na očistenie vnútornej strany kožušiny od tuku a zvyškov mäsa. Podľa tvaru oblúkovité driapadlá tvaru D, ďalej rovné, trojuholníkovité. Popri kvalitnej silicovej surovine, používal mousteriensky človek aj menej kvalitné zrnité odrody kremeňa, bridlicu a miestne suroviny, ktoré často spôsobujú veľmi primitívny vzhľad.

MLADÝ PALEOLIT.

Aurignacien.

K najznámejším patrí Aurignacien. Jaskyňa L´Aurignac. Tvorcom už človek dnešného typu. Vlastný Aurignacien pochádzal asi z Predného východu, prešiel postupne cez stredoeurópske horské pásma do západnej Európy. Vyznačuje sa vysokými, vyčnievajúcimi, člnkovitými i čepeľovitými, po celom obvode strmo retušovanými škrabadlami, obojstranne strmo retušovanými hrotitými čepeľami so zaostrenou základňou a podobnými čepeľami s vrubmi. Typická je najmä dlhá strmá retuš.

Szeletien.

Súčasná kultúra so stredoeurópskym aurignacienom. Maďarska jaskyňa Szeleta. Vyvinula sa zo silných mousterienských koreňov ovplyvnená aurignecienom. Typické sú listové hroty. Na oboch stranách kosťou alebo parohom tlakom šupinovité retušované. Predpokladá sa že išlo o výrazne špecializovaný nástroj, oštepový hrot. Tvarovo majstrovským sú pomerne tenké hroty tvaru topoľového listu. Aurignacké vplyvy dosvedčuje štiepanie z hranolovitých jadier. Ide však o slabé zastúpenie, prevláda mousterienský vplyv .Časovo zdá sa neprekročil druhú polovicu interštadiálu wurm 2/3, keď už nastúpil gravettien.

Gravettien.

Vyčlenením mladšej fázy aurignacienu v skalnom previse La Gravette. Hlavným artefaktom sú úzke podlhovasté čepele s priečnou, vypuklou i vydutou retušou, časté čepieľky rozličnej veľkosti s otupeným bokom. S tým súvisí aj hrot s vrubom. Pri východoeurópskych nálezoch vrub tvorí 2/3 nástroja, preto sa niektorí Rusi domnievajú, že ide o lovecký nôž. Prítomná je aj mikroindustria, vrtáčiky, či hroty so stopkou. Menšie hrotité nástroje bezpečne dokazujú používanie diaľkových zbraní.

Solutréen.

Západoeurópska kultúra, ktorá nasleduje až po gravettiene. Časovo mladšia ako stredoeurópsky szeletien. Pôvod sa dnes hľadá v severnej Afrike. Až umelecky dokonalá technika opracovania listovitých hrotov, ktoré dosahovali dĺžku až 34 cm pri hrúbke 1 cm. Niektorým sa pripisuje obetno-obradná funkcia. Trvala iba krátko. Na úpätí La Roche de Solutré sa našlo obrovské množstvo konských kostí, išlo teda o lovcov koni. Málo používali kostené nástroje.

Magdalenien.

Na sklonku pleistocenu v chladnom období wurm 3 a v neskoršom glaciáli s dvoma teplejšími výkyvmi završuje mladopaleolitické kultúry magdalenien. Jaskyňa La Madeleine vo Francúzsku. Vývoj tejto kultúry je dosť dlhý , lebo vyznieva až v teplom poľadovom období. Pre chlad žili zväčša v jaskyniach. Dokonalejšie lovecké nástroje slúžiace na komplikovanejší lov sobov a koni. Výrobky s kostí zatlačili kameň do úzadia , predsa je však zaznamenaný sklon k drobnotvarosti a záľuba v geometrických tvaroch. Obdĺžnikové retušované čepele, čepieľky s otupeným hrotom. Viaceré druhy vrtáčikov a rydiel. Typické západoeurópske rydlo v tvare zobáka papagája. Kamenné nástroje slúžili skôr na výrobu kostených nástrojov a zbraní. Toto obdobie je preslávené najmä jaskynným umením. Altamira, Les Combarelles, Lascaux,Niaux a Font de Gaume.

Slovensko v staršej dobe kamennej.

Starý paleolit.

Drobný radiolaritový úštep zo Sene, s tupým úderovým uhlom clactonského typu, vypadnutý zo zatiaľ bližšie neurčenej staropleistocennej terasy Hornádu.

Vrchlíkový obsidiánový úštep z tej istej terasy Hornádu.

Tak isto problematický je aj artefakt z Čane, z terasových štrkovísk Hornádu.

Dvojstranný sekáč zo žltkasto patinovaného okruhliaka z tehelne v Želiezovciach na Pohroní.

Žltohnedo patinovaný jednostranný sekáč, z bližšie neurčeného silicitu zo Zombora na Poiplí.

Istejší dôkaz poskytuje nálezisko v Mnešiciach pri Novom Meste nad Váhom. V hĺbke cca 16 m nálezy clactonskej industrie. Vek približne 200 000 rokov. O niečo vyššie boli nájdené artefakty s fazetovaním úderovej plochy, čo by mohlo byť dôkazom levalloisienu, nie je však isté či nejde o mousterien s levalloiskou technikou.

Ďalšie stratigraficky dôležité náleziská sa nachádzajú v staropleistocenných travertínoch v Spišskom Podhradí či Ružbachoch. Používanie miestnych surovín dokazuje miestnu výrobu nástrojov, aj keď jej nositelia k nám asi prichádzali z juhovýchodu.

Mousterien.

Povrchové nálezy menších pästných klinov z Poľova a Kechneca I. Typologicky blízke mousterienu sú nálezy z Nitry -Horných Krškan, Komjatíc na Ponitrí a z Prše na Poiplí, zatiaľ nedatované. Mousterienské artefakty z Vlčkoviec a neďalekých Križovan nad Dudváhom na Považí. Gánovce , okrem výliatku mozgovne neandertálca, nájdeného v roku 1926, boli objavené aj tri kultúrne vrstvy mousterienu, v nich najčastejšie zastúpené driapadlá. Hôrka . Ondrej obsahovala až štyri vrstvy. Materiál, žilný kremeň a rádiolarit. Dokaz transportu suroviny zo širšieho okolia. Drobnotvarý mousterien na Spiši dovršujú Beharovce a Hranovnica.

Dokázaný sú aj neandertálci na Liptove. Travertínová kopa v Bešeňovej. Nálezy v Lúčkach. Drobnotvará kremenná a andezitová industria v Bojniciach III a pod Bojnickým hradom.

Typologicky odlišné mousterienské nástroje z neďalekej tehelne v Banke a z jaskyne Čertova pec pri Radošine. Sú väčšie a majú nábeh na plochú retuš, čo by dokazovalo počiatky szeletienu.

Vyslovene hrubotvarý mousterien pochádza z Prepoštskej jaskynky pri Bojniciach. Čo do počtu artefaktov je to najvýraznejšie staropaleolitické nálezisko. Miestne používajú aj čadič, prevláda ale rádiolarit.

Antropogenézy sa dotýka nález čelovej kosti neandertálskej ženy zo Šale, pochádzajúci z roku 1961.Zlomok má na pravej strane zreteľne zahojenú jazvu po bodnej rane, zasadenej ostrým predmetom. Datovanie nie je žiaľ možné, lebo išlo o nález vybagrovaný z riečiska Váhu.

Szeletien.

Pred rokom 1963 sa prevzatím francúzskeho názvoslovia nazývala niekedy aj východným solutreénom , alebo presolutreénom.

Stratifikované nálezy z Ivanoviec, Zamaroviec, Nového Mesta nad Váhom - Mnešíc, Zemianskeho Lieskového, Trenčína, Vlčkoviec na Považí, Veľkého Šariša pochádzajú z interštadiálu wurm 1/2.Len nálezy z jaskyne Dzeravá skala pri Plaveckom Mikuláši sú z bázy wurmu 2. V szeletiene bolo používaných toľko mousterienských foriem, že sa uvažovalo and tým ,či szeletiene nieje vlastne najmladším mousterienom. Predsa ale jestvuje rozdiel.

Z jaskynného náleziska pri Radošine získali sa zatiaľ prvé rádiokarbonové dáta slovenského szeletienu, ohnisko datované do obdobia 38 320 +- 2 480 p.n.l.

V staršej fáze szeletské osídlenie bolo koncentrované najmä na Považí, čo dokazujú aj ďalšie nálezy z povrchových zberov v predhorí Inovca: Hubina II,Moravany nad Váhom-Rumné, Ratnovce V, Banka III - Škrablová, Banka IV a Boleráz. Hlavnou surovinou bol miestny bielokarpatský radiolarit. Dôležité prepojenie s Moravou dokladajú mnohé otvorené sídliska na Morave aj použitie slovenských surovín.

Výrobu szeletských listových hrotov na východnom Slovensku z radiolaritu dokladajú nálezy zo Spišského Podhradia, Veľkého Šariša a Poše. Pravdepodobne cez prielom Popradu bolo toto územie prepojené aj s Krakovskom. Silný szeletský vplyv na východe dokladajú szeletské listové hroty z Tibavy, ktoré sú však vyrobené z iných surovín.

Vplyvy z Maďarska dokazujú nálezy v Domici. Ďalšie nálezy na Ponitrí predstavujú Žabokreky nad Nitrou.

Chýbajú sídliska, aj trvalejšie stanoviská sú reprezentované iba výrobnou dielňou v Moravanoch nad Váhom . Dlhej, kde sa našli kovadlinky aj kamene slúžiace na sedenie pri práci. Ani zánik szeletienu sa nedá presne určiť, existuje iba predpoklad , že postupne splynul s vyspelejším gravettienom.

Aurignacien.

Košická kotlina a podhorie Vihorlatu v čase existencie szeletienu preferovalo výrobné postupy Aurignacienu, v ktorých tiež badať vplyv predošlého mousterienu.

Otázne je či aurignecien prišiel na východné Slovensko ako vyspelá hotová kultúra z juhovýchodu, alebo vyrastal zo staropaleolitických domácich základov.

V Košickej kotline ide najmä o terasy Hornádu. V Barci II bol dokázaný najstarší stredoeurópsky Aurignacien.( interštadiál wurm 1/2).

Tieto prvé aur. chaty zistené v str. Európe sú dokladom existencie polozemnicových stanových príbytkov s výrazným vchodom, rozdelených úzkymi prahmi na menšie komory s drevenými dlážkami.

Ďalšou lokalitou je Barca I. Napríklad chata v tvare kríža s dlhšou osou 14 m.

Ako surovina tu prevláda rohovec, ďalej radiolarit, ojedinelé sú kremence a obsidiány. Z tohto objektu pochádza aj takzvaný poklad dlhých. neopracovaných pazúrikových čepelí, ktoré boli pôvodne s istotou v koženom miešku.

Postupná časová odlišnosť doteraz odkrytých strednoaurignacienských chát v Barci I, pri ktorých sa zistilo ich budovanie v istých časových odstupoch, dosvedčuje, že tu nejde o väčšiu osadu ale o postupne cyklické osídlenie výhodného miesta, na ktoré sa lovci vracali v súvislosti s migráciou lovnej zveri.

Stredopaleolitická chata poškodená značne ťažbou štrku v Seni. Dokopy bolo v chate šesť pracovných miest na výrobu nástrojov.

V Košickej kotline ďalej : Košice-Kalvária, Haniska, Gyňov, Trstená pri Hornáde, Milhosť, Perín,Šaca a najbohatšie trvalé sídlisko v Kechneci.(so stratigrafickým určením do wurmu 2).

Poznatky priniesla aj lokalita v Tibave. V geologicky nedatovanej vrstve tu odkryli pozostatky 5m dlhej oválnej chaty s dvoma ohniskami, z ktorých jedno bolo mierne vyhĺbené a druhé vyložené kameňmi. v okolí chaty sa našli dielne na výrobu nástrojov, pozoruhodné najmä tým, že na každom mieste sa spracovala iná surovina.(najviac obsidián). Tzv. frkaný swieciechovský kremeň, nájdený aj v Barci , dosvedčuje vzťahy s Poľskom. K pozoruhodnostiam patrí aj hromadný nález ( 6kg) červenohnedého minerálneho farbiva a kamenných roztieračov, ktoré pochádzajú zo spomenutej chaty. Aj tu prevládajú v typológií škrabadlá. Tibava nesúvisí s vývojom v Košickej kotline .( podľa Bánesza).

Nálezy s Topoľovky zatiaľ nemajú presnú vypovedaciu hodnotu.

Jasovská jaskyňa - uhlíky, Silická jaskyňa, Rothova veľká ružínska jaskyňa, ojedinelé nálezy z jaskyne Aksamitka v Haligovciach. Časovo sporné sú aj paleolitické ohniská a nálezy medvedích lebiek z jaskyne Horná Tufňa vo Veľkej Fatre, podobne ako aj v Ružíne a Silici, štiepané nástroje.

Mladopaleolitický charakter majú aj povrchové nálezy zo Zádieľa, Žarnova,Hrhova,Rožňavy,Jablonova nad Turňou, zo západnej časti Košickej a Rožňavskej kotliny. Rozširovanie sa dialo možno povodím Torysy a cez popradský priesmyk až do Poľska na Krakovsko, a tadiaľ nie je možné vylúčiť zásah až na Moravu, prípadne jej ovplyvnenie.

V Poiplí sa najnovšie paleolitické nálezy nachádzajú v katastri takmer každej obce. Drobné nálezy: Tupá. Panické Dravce, Ipeľský Sokolec, Hrkovce, Malá Čalomija, Nenence,Bátorová, Opatovská Nová Ves, Čelár, Trenč, Dolná Strehová, Veľká nad Ipľom, Lučenec,

Väčšie množstvo nálezov: Veľká Čalomija, Vrbovka, Bušince II, Parassa I( s prechodným charakterom medzi aurignacienom a gravettienom).

Gravettien.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.025 s.
Zavrieť reklamu