Chronológia udalostí na strednom Dunaji

Chronológia udalostí na strednom Dunaji

4. storočie p.n.l.

Kelti prenikli na juhozápadné Slovensko

okolo r. 50 pnl.

Dácky kráľ Burebista prenikol na západné Slovensko a porazil keltské kmene Bójov

35-33 pnl.

Gaius Octavius, budúci cisár Augustus, podnikol výpravy do Ilýrie a jeho vojská dobyli Segestiku, ktorá sa stala východiskovým oporným bodom Rimanov pri ďalších výbojoch v Podunajsku.

12-9 pnl.

Rimania vytvorili provinciu Illyricum, ktorej súčasťou boli aj územia na strednom Dunaji.

Okolo r. 10 pnl.

Rímsky veliteľ Marcus Vinicius podnikol výpravu proti kmeňu Bastarnov, Kotínov, Anartov, Osov.

6 – 9 nl

Rimania rozdelili provinciu Illyricum na dve časti - Illyricum a Dalmáciu

6 nl.

Tiberius pripravoval výpravu proti Marobudovi, sídliacemu v Čechách, ale povstanie v Panónii zabránilo úspešne dokončiť výpravu

9

Cheruský náčelník Arminius zničil v Teutoburskom lese tri rímske légie pod vedením P. Quinctilia Vara

15

V Carnunte vytvorili Rimania stály legionársky tábor a umiestnili tu svoju légiu.

19

Katvalda ovládol veľkú časť Marobudovho územia v Čechách, Marobud sa uchýlil pod ochranu Rimanov.

21

Katvaldu porazil hermundurský náčelník Vibilius, Katvalda ušiel pod ochranu Rimanov.

21

Marobudove oddiely usadili Rimania na území západného Slovenska medzi Moravou a Váhom a dosadili im za kráľa kvádskeho náčelníka Vannia, ktorý začal budovať svoje kráľovstvo ( Regnum Vannianum), ktoré trvalo asi 30 rokov.

50

Vanniovi synovci Sido a Vangio zaútočili na územie svojho strýka, porazili jeho oddiely. Vanius ušiel pod ochranu Rimanov, časť jeho poddaných Rimania usadili v Panónii.

69

Kvádski náčelníci Sido a Italicius sa zúčastnili na bojoch medzi Vespasiánom a Viteliom pri Cremone v severnej Itálii.

89-92

Cisár Domitianus bojuje na Dunaji proti Svébom, Sarmatom a Dákom.

97

Cisár Nerva porazil Kvádov a Sarmatov.

Okolo 100

Začala sa výstavba legionárskeho tábora v Brigentiu na južnom brehu Dunaja

Okolo r. 106

Provincia Panónia bola rozdelená na dve časti - na Hornú ( Pannonia Superior) so sídlom miestodržiteľa v Carnunte a na Dolnú ( Pannonia Inferior ) so sídlom miestodržiteľa v Aquincu.

Zač. 1. storočia

Začala sa výstavba stredodunajskej hranice, ktorej súčasť tvorili aj rímske oporné body na území Slovenska v Bratislave, Devíne, Stupave, Iži a Komárne

107

Sarmati zaútočili na Panóniu, budúci cisár Hadriánus ich porazil.

117

Jazygovia a Roxoloni opäť zaútočili na Panóniu.

140-144

Za vlády cisára Antonina Pia Rimania dosadili Kvádom kráľa.

166

Na rímske územie vtrhli bojovníci Longobardov a Obiov – začali sa markomanské vojny, ktoré trvali až do roku 180.

168

Na území Rímskej ríše prepukol mor, ktorý zavliekli z Východu rímske vojská prevelené na ochranu podunajských území.

172-175

Rímsky cisár Marcus Aurelius Antoninus osobne riadi obranu rímskeho územia z Carnunta. Rímske vojská prešli cez Dunaj na barbarské územie. Odohrala sa udalosť so zázračným bleskom a zázračným dažďom.

175

Vo východných provinciách Rímskej ríše sa pokúsil o uzurpáciu sýrsky miestodržiteľ Avidius Cassius, po troch mesiacoch ho však zabili

177-180

Germánske a sarmatské kmene znova vpadli na rímske územie a cisár Marcus Aurelius sa musel vrátiť na stredný Dunaj.

179/180

Osobitné rímske jednotky( 855 vojakov) prezimovali pri Trenčíne a na trenčianskej skale zanechali nápis o svojej prítomnosti

17.3.180

Zomrel Marcus Aurelius a nahradil ho syn Commodus

188-189

Cisár Commodus podnikol tretiu germánsku výpravu.

214-215

Cisár Caracalla musel odrážať útok Kvádov na rímske územie, obnovili sa vojenské stanice na území Slovenska ( Devín, Bratislava, Iža )

215

Rimania popravili kvádskeho kráľa Gaiobomara.

259-260

Markomani, Kvádi a Sarmati vpadli na územie provincie Panónia

270

Cisár Aurelianus viedol obrannú vojnu proti nim.

283-284

Cisári Carinus a Numerianus bojovali proti Kvádom

299

Cisári Diocletianus a Maximianus porazili Markomanov.

357-358

germánske a Sarmatské kmene prenikli na rímske územie, Rimania prenikli cez Dunaj a na území dnešného Slovenska budovali stavby v Cíferi a Milanovciach.

374-375

Cisár Valentinianus I. opevňoval podunajskú hranicu výstavbou nových strážnych a obranných veží. Správca provincie Valeria Maximianus dal zákerne zavraždiť kvádskeho kráľa Gabinia, čo vyprovokovalo útok Kvádov na rímske územie. Cisár Valentinianus sa osobne zúčastnil na obrane rímskeho územia a barbarov porazil. Pri rokovaniach s vyslancami Kvádov v Brigentiu zomrel. 

378

pri Adrianopole gótske vojská porazili rímsku armádu, cisár Valens zahynul v boji.

395

Cisár Theodosius rozdelil Rímsku ríšu na dve časti medzi svojich dvoch synov, východ pre Arcadia, západ pre Honoria

Okolo roku 400

Zaniká stredodunajska rímska hranica

402

Cisár Honorius premiestnil svoje sídlo z ohrozeného Ríma do Ravenny.

405-406

Vandali a Kvádi sa sťahujú do západných provincii Rímskej ríše.

433

Húni získali na základe zmluvy územie Pannónie

451

Hunský náčelník Atilla vybojoval nerozhodnú bitku v severovýchodnom Francúzsku pri Chalons-sur-Marne a stiahol sa späť do Panónie.

453

Atila zomiera, jeho ríša sa rozpadla.

454

Atilovi nástupcovia utrpeli porážku v bitke na riek Nedao, keď sa proti nim spojili Gepidi, Svebi, Skiri a Sarmati.

455

Cisár Avitus podnikol poslednú výpravu do Panónie, aby si podrobil je územie, ale nemal úspech.

476

Zanikla Západorímska ríša

Koniec 5. – až 6. storočie

Slovanské kmene prenikli do Karpatskej kotliny a usadili sa na území dnešného Slovenska.

527

Longobardi opustili Panóniu a usadili sa v severnej Itálii.

568

Do karpatskej kotliny prišli kočovní Avari

Prevzaté z Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I ( hlavný redaktor Richard Marsina) Bratislava 1998