Periodizácia a charakteristika dejín starovekého Egypta

Periodizácia a charakteristika dejín starovekého Egypta

Delenie:

1. Cinevské kráľovstvo 3100 – 2800 ( 1.-2. Dynastia)
2. Stará ríša 2800 – 2200 ( 3.-6.)
3. Stredná ríša 2060 – 1785 (11. – 12.)
4. Nová ríša 1580 – 1085 ( 18.- 20.)
5. Neskorá doba 1085 – 332
6. Macedónska doba 332 – 30 p.n.l.
7. Rímska doba 30 – 395

Panovníci rozdelení do 30 dynastií( delenie historika Manathóna , 3. st. p.n.l.)

Zjednotenie: Horný a Dolný Egypt 3100( vyhral Horný, teda južný – vzniklo cinevské kráľovstvo.

Panovník Meni, Naarmer – božský pôvod, despotická centralizácia a vytvorený typický model.

Stará ríša.

Rozkvet Egypta. Panovníci stavajú pyramídy. 4. dynastia – Chufev( gr. Cheops), Rafev ( Chefren) Menkaure( Mykerinos)

Komplex v Gíze( pyramídy kráľovien, úradnícke hrobky, mastaby, sfinga)

Správa: Panovník, vezír, kňažstvo, hodnostári, vojaci, úradníci, pisári.

Panovník- vlastník všetkej pôdy, delí ju veľmožom a chrámom.

Delenie na kraje( nómi). Na čele stál správca, pôvodne dosadzovaný panovníkom, neskôr dedičný.

Veľmoc vtedajšieho sveta. Z toho vyplýva – expanzia, nútený aj nedostatkom surovín. Drevo - Libanon, Sinajský polostrov – meď. Ruda, Núbia- kamene, otroci – Lýbia.

Rast vplyvu administratívy, kňazov , na úkor kráľa. – úpadok.

2200 – 2060 prechodné obdobie ( 7. – 10. Dynastia)

rozpad na menšie celky, časté vpády ázijských a núbijských kmeňov.

Kultúra: monumentalizmus, fatalistická viera, rozvoj tvorivých síl.

Písmo: hieroglifické ( posvätné), obrázkové, ale neskôr vyjadrujúce aj zvuk, potom hieratické = praktické. Pisár – vážená osoba – školy – papyrus.

Výtvarné umenie: monumentálne, strnulé, rôzne materiály.

Matematika, geometria, astronómia, lekárstvo. Poznali sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie, zlomky, obsah lichobežníka, trojuholníka, objem kvádra, kocky, valca, pravouhlý ihlan. Medicína vychádzala z poznatkov mumifikácie.

19.7 – začínal rok ( Sírius vychádza spolu so Slnkom, raz za 1460 rokov = vynikajúca chronológia.) 365 dní, 12 mesiacov, 30 dní, 3 ročné obdobia ( čas záplav, klíčenia, zberu) + 5 dní náboženských osláv.

Prepracovaný náboženský systém ( ústredné božstvo Ré, hornoegyptské Amon).

Zachované literárne pamiatky.

Stredná ríša 2060 – 1785

1. dynastia – zjednocovací proces.
2. dynastia - Amenemhét I. – vládca celého Egypta. Sídelné mesto – Vesét( Théby).

Expanzívna zahraničná politika, najmä za zlatom do Núbie + Lýbia, Palestína.

V tomto období sa objavujú pyramídy z nepálených tehál.

1785 – 1580 druhé prechodné obdobie ( 13.-17. dynastia)

Vpád ázijských kmeňov Hyksósov, ktorí sa zmocnili časti Egypta ( delta Nílu).

Dobre vyzbrojení bronzom, sekery, meče, nové luky, bojové vozy.

Nová ríša 1580 – 1085 ( 18. – 20. dynastia)

Ahmose I. vyhnal Hyksósov a až v Palestíne ich porazil.

Rozvoj poľnohospodárstva, snahy o racionalizáciu.

Rozvoj remesiel, podmienený používaním bronzu.

Rozvoj medzinárodného a domáceho obchodu.

Kontakty s celým Stredomorím.

Expanzívna politika, Egypt – veľmocenské postavenie. Súčasť Egypta: Núbia, Sýria, časť Lýbie. ( za Thutmósa III.) Hranice až k Eufratu, susedstvo s Mitani.

Boj Ramesse II. a chetitský kráľ Chattušiliš III. – nerozhodne = 1x v dejinách mierová zmluva ( aj dodržaná)

1. , 12. st. – boje s morskými národmi tlačiacimi sa do Egypta.

Vojny = mnoho otrokov, boháči, vplyv kňazov. Naj: kňazi Amonovho chrámu vo Vesete ( Théby).

1. dynastia – Amenhotep IV. – pokus o monoteizmus, slnečný kotúč Aton – panovník prijal meno Achnaton, staval nové chrámy, zložil hymnus na Atona.

Už hneď po ňom, za Tutanchamona – všetko po starom. Kňazi už takmer nezávislí na štáte.

Monumentálna architektúra: sochy, reliéfy, paláce, chrámy ( chrám Abú Simbel, obrovské sochy Ramesse II.)

Neskorá doba 1085 – 332 ( 21. – 30. Dynastia + druhá perzská nadvláda)

Obdobie úpadku a cudzej nadvlády. Prosperita iba sem tam , aj to nakrátko.

Spočiatku najsilnejšie Amonovo kňažstvo – spomedzi nich aj dokonca faraóni.( 21. dynastia).

V 10. Storočí vpád do Palestíny a vyplienenie Jeruzaléma. – potom stagnácia.

Núbijská nadvláda ( 25. dynastia) – iba 70 rokov.

Vpád Asýrie – pol. 7. storočia.

1. dynastia – posledný rozkvet. Panovníci zo Saje. Mierumilovní = stabilita.

Rozšírenie železa = rozvoj hospodárstva.

V tom čase založili Gréci osadu Naukratis v delte Nílu.

Perzská nadvláda – 525 – 404.

Potom Macedónia, Rím.