Úvod do dejín staroveku – základná charakteristika

Úvod do dejín staroveku – základná charakteristika

Starovek – je druhá historická etapa v dejinách ľudstva. Všeobecne sa dá ohraničiť vznikom prvých civilizácií, niekedy v 4. tisícročí, pričom za koniec sa považuje zánik Západorímskej ríše roku 476 n. l. Starovek sa delí na dve podetapy. Starovek východných orientálnych štátov a antiku, teda dejiny starovekého Grécka a Ríma.

Najstaršie staroveké civilizácie vznikli približne v rovnakom období na viacerých miestach sveta nezávisle od seba. Predovšetkým tam, kde boli najlepšie prírodné podmienky na rozvoj roľníctva. Bolo tam teplé podnebie, dostatok vlahy, úrodná pôda a stála teplota v priebehu takmer celého roka. Všetky tieto oblasti sa nachádzali v blízkosti veľkých riek.

Mezopotámia – Eufrat a Tigris

Egypt – Níl

India – Indus a Ganges

Čína – Žltá rieka ( Chuang-che) a dlhá rieka ( Jang –c- ťiang)

Ľudia vo všetkých týchto oblastiach využívali záplavy veľkých riek, ktoré prinášali úrodné bahno, vhodné na pestovanie obilia. Ľudia sa živili poľnohospodárstvom a chovom domácich zvierat.