Križiacke výpravy, ich príčiny a význam pre Európu

Križiacke výpravy, ich príčiny a význam pre Európu 

Katolícki kresťania stále putovali do Palestíny. Teraz veľmi ťažko. ( predchodcovia križiackych výprav – Alexander II. 1063 vyzval kresťanské národy do boja proti španielskym Arabom).

Predpoklady a príčiny:

• Všeobecné rozšírenie a hlbšie osvojenie kresťanskej viery západoeurópskou spoločnosťou.
• Ekonomické: zvýšenie výkonu ekonomiky, vytvorenie fungujúcej dopravnej siete, námorne spoje, populačná explózia – rast obyvateľstva, nedostatok pôdy.
• Sústredenie moci v rukách malého počtu jedincov, problém druho a viac rodených synov, ktorí sa potrebovali uplatniť a tu sa im naskytlo voľné pole pôsobnosti, mali snahu uplatniť sa vo vojnových ťaženiach.

Priebeh.

Pápežstvo tuho bojovalo s nemeckými cisármi. Pápežom v tom čase sa stal Urban II., ktorý sa pokúšal nielen o zblíženie s cisárom, ale získal si aj celú západnú cirkev, ba dokonca snažil sa o zlepšenie vzťahov aj z Východom. 1055 seldžuckí Turci v dôsledku nedostatku pastvín, prijali pozvanie bagdadského kalifa, objavujú sa v Bagdade a odvtedy sú postrachom celej oblasti. Dostávajú sa do kontaktu z Byzanciou, roku 1071 porážajú byzantskú armádu v osudovej bitke pri mieste zvanom Mantzikert, neďaleko jazera Van, a potom už nenastaviteľne zaplavujú celú Anatóliu. Byzantský cisár Alexios I Komnenos sa v rámci ponúkanej spolupráce obracia na pápeža Urbana a s prosbou o boj proti Turkom. Pápež roku 1095 usporiadal svoj prvý veľký koncil v Clermonte. Na ňom vystúpili byzantskí delegáti, ktorí predniesli správu o nenormálnom postavení kresťanov na Turkami ovládaných územiach a žiadali západ o pomoc. Pápež počas niekoľko mesačného trvania koncilu prechádzal Franciou a venoval sa zbežným povinnostiam. Rozhodol sa až v novembri 1095, keď tesne pred skončením koncilu vyhlásil, že chce predniesť dôležitú správu. Urobil tak 27. novembra.

Pre dav, ktorý sa zhromaždil nestačila katedrála, preto mu urobili provizórne pódium na poli za mestskou bránou. Vykreslil situáciu na Východe, vyzval k ukončeniu nezmyselných domácich rozporov, prehlásil, že boh povedie bojovníkom a všetkým ktorí padnú v boji, on pápež sľúbil rozhrešenie a odpustenie všetkých hriechov.

Prvá križiacka výprava:

Okamžite po skončení koncilu sa vydalo niekoľko charizmatických osobností( Peter Pustovník ) kázali pod šírim nebom a vyzývali davy, ktoré za nimi aj skutočne išli. Peter nazbieral možno až 20 000 nasledovníkov, ktorých ale žiadne vtedajšie mesto nemohlo uživiť, keď tiahli Nemeckom tak sa ich hnev obrátil proti tamojším Židom a počali tak ich stredoveké prenasledovanie. Tieto húfy neozbrojených jednoduchých ľudí tiahli cez územie Uhorska do Byzancie, no tu už zo zúfalstva a hladu prevažne drancovali a kradli, tak ich Alexiova armáda zničila a rozprášila. Iba máloktorý z nich sa dostal až k bránam Jeruzalemu.

S oveľa väčšou rozvahou sa do boja chystali vojvodovia a ich rytieri. Na cestu sa vydali až na druhý rok 1096. Boli to napríklad: Godefroy z Bouillonu, Balduin z Boulogne, Balduin z Flandier, vojvoda Raimond z Toulouse, Raimond zo Saint – Gilles. Po samostatných putovaniach sa roku 1097 stretli všetci v Konštantinopole. Cisár, keďže išli bojovať o jeho územia žiadal od nich vazalský sľub , čo sa ani jednému z nich nepáčilo a začali vyvolávať napätie. Cisár sa ich preto snažil čo najrýchlejšie dostať na druhý breh do Ázie. Postupne sa im podarilo dobyť späť od Turkov ( ktorí ich značne podcenili)všetky veľké mestá na ceste do Jeruzalema a založiť niekoľko malých križiackych štátikov. Balduin vojvodstvo v Edesse, vojvodstvo Tripolis, kniežatstvo antiochijske a 15.7.1099 sa Godefroy stáva Advocatus Sancti Sepulchri a zakladá Jeruzalemské kráľovstvo. Zrodil sa tak základ kresťanskej moci v Palestíne a Sýrií.

Druhá križiacka výprava ( 1147 – 1149)

Dôvodom na jej zorganizovanie bol pád Edessy do moslimských rúk. Osobná výzva Bernarda z Clairaux. Zúčastnili sa na nej aj francúzsky kráľ Ľudovít VII. A rímsky kráľ Konrád III. Skončila fiaskom, bez úspechu.

Tretia križiacka výprava ( 1189 – 1193)

1187 zdrvujúca porážka Európanov ( nazývaných Frankovia - Ifrandží ) pri Hattine. Padol dokonca aj Jeruzalem. Na výprave sa zúčastnili rímsky cisár Friedrich II. Barbarossa, francúzsky kráľ Filip II. a anglický kráľ Richard Levia Srdce. Friedrich sa cestou utopil a ostatní dobyli Arkonu( Akkon – 1191). Tu sa usadil francúzsky kráľ. Ovládali iba kúsok územia.

Štvrtá ( 1202 – 1204)

Dlhotrvajúcu averziu voči Byzantíncom obratne využil benátsky dóža Enrico Dandolo, a

1. 4. 1204 dobyli križiaci Konštantinopol. Korisť bola obrovská asi 300 ton zlata a striebra. Len do samotných Benátok sa dostalo 5 ton zlata. Na byzantský trón bol dosadený vodca križiakov Balduin, pričom územie bolo čiastočne rozdelené medzi účastníkov.

Piata križiacka výprava ( 1215 – 1219)

Viedol ju uhorský kráľ Ondrej II. , pápežský legát Pelago, Jean de Brienne, jeruzalemský kráľ sídliaci v Akkone. Po zvážení situácie odplávali radšej do Egypta, kde obsadili významnú obchodnú osadu – Damietu.

Šiesta ( 1228 – 1229)

Dohoda so sultánom Egypta. Za Damietu odstúpil Jeruzalem, Betlehem, Nazaret a pobrežie Jaffa – Sidon. Roku 1244 však Jeruzalem opäť padol.

Siedma ( 1248 – 1250)

Vedená Ľudovítom IX. Dobyli opäť Damietu, ale nakoniec všetkých zajali a museli zaplatiť tučné výkupné. 1260 – mamlucký sultán Bajbars získal takmer všetky územia, čo vyvolalo vznik ďalšej výpravy.

Posledná križiacka výprava – 8 ( 1270 – 1272 )

Zúčastnili sa na nej Ľudovít IX. a anglický kráľ Eduard I. Ľudovít zomrel na mor pod hradbami Tunisu. Eduard prišiel síce do Palestíny ale obmedzil sa na drobné výboje.

Záver:

1291 padlo posledné mesto Akkon. Roku 1310 sa poslední ochráncovia svätých miest rytieri nemocnice sv. Jána Jeruzalemského presídlili na Rhodos. ( Johaniti) 1522 – sultán Sulejman Rhodos obsadil a oni boli nútení odísť na Maltu ( rád maltézskych rytierov)

1118 prišli do oblasti templári, podľa templum – hrad. V 12. Storočí sa tu objavil aj rád nemeckých rytierov.

Dôsledky:

Kultúrna výmena. Európske hospodárske prvky na Blízkom východe.

Stavba opevnených hradov.

Podporovali domácich remeselníkov – ich tovar bol pre nich doma luxusom.

Rozvoj diaľkového obchodu. Bohatli Benátky, Janov, Pisa.

Niektoré odborné vedomosti, aj keď oveľa väčšia výmena v tomto smere prebiehala v Španielsku.

Počiatočné zosilnenie vplyvu cirkvi.

Definitívne bola oslabená moc Byzancie.

Rástla moc a majetok rádov.

Krížové výpravy prebiehali aj na Pyrenejskom polostrove. 1123 – ťaženia stotožnené s cieľom krížových výprav do Palestíny.