Kyjevská Rus a jej význam v dejinách stredovekej Európy

Kyjevská Rus a jej význam v dejinách stredovekej Európy

Pravlasť Slovanov, Východní Slovania, poľnohospodárstvo, pri riekach.

1000 kilometrov pozdĺž Dnepru, 10 kmeňov ( Poljani, Drevljani, Volyňania, Severjani, Radimiči, Kriviči ...)

Opíš život ako naši Slovania.

Do tohto prostredia prichádzajú Normani ( Varjagovia – Ruotsi – z toho Rus)

V pol 9. St. ovládli Novgorod. Potom smer juh. Boli to nielen dobyvatelia, ale najmä obchodníci. V tom čase diaľkový obchod naprieč kontinentom mohli ovládnuť iba bojovníci, a to boli Normani. Obchodná cesta : iz Varjag v Greki. Popri nej zakladali osady, potrebné na zabezpečenie obchodu.

Rjurik ( Hrözekr) – 862 sa zmocnil Novgorodu. Vyslal ku Kyjevu svojich družinníkov, Askolda a Dira. Tak vzniká štát – Kyjevská Rus, najvyššia vrstva Normani, ale väčšina Slovania. Zakladateľská dynastia vládla až do roku 1598, posledným bol Fjodor I.

Po ňom vládol Oleg, ktorý roku 882 ovládol Kyjev a preniesol tam sídlo vlády. Podriadil sa slovanské kmene a nadviazal kontakty s Byzanciou.

Svjatoslav ( 961 – 972) expanzia, od Bulharska až po Povolžie.

Vladimír Svätý ( 978 – 1015) – 987 prijal kresťanstvo aj pre celý národ.

Po smrti každého panovníka nastávala na istý čas anarchia. Pokus vyriešiť tento problém – Jaroslav Múdry ( 1019 – 1054). Kniežací synovia dostávali údely, provincie, najstarší po smrti otca získal titul veľkoknieža. Neosvedčilo sa. Boje o trón oslabovali štát.

Kultúra: najmä po prijatí kresťanstva. Kyjev – cirkevná metropola 1037)

Hrdinská pieseň: Slovo o pluku Igorovom. ( popisuje neúspech ťaženia proti

Polovcom)

Cyrilika – základ azbuky, rôzne texty, legendy svätcov: Boris a Gleb.

Dejepis: povesť vremennych let ( mních Pečorskej lávry: Nestor)

Zákonník: Ruská pravda.

Kyjev ovládal Rus, ale Novgorod silný mestský štát ešte 300 rokov po rozpade spoločného štátu. Mestská republika !!! Kultúrne najbližšie k Európe, cez sever. Kyjev mal oveľa Bližšie k Byzancii.

Vznik ako väčšina miest, zjednotenie 5 osád – z toho neskôr 5 mestských štvrtí

( koncov ) a 5 brán ...

Každá pätina tvorila jeden vojenský oddiel – sotňu. Každý koniec mal svoje zhromaždenie – veče. Na vyzváňanie zvonu( symbol mestských práv a slobôd) sa schádzalo veče celého Novgorodu. Schvaľovalo alebo zamietalo návrhy rady pánov, t.j. volení úradníci, biskup ( aj ten bol volený), veliteľ polície ( tysjačnik) a starosta ( podsadnik). Mesto sa diferencovalo na : veľki ljudi

čornyje ljudi

Ojedinelý bol súdny systém!!! Sudca + 10 členná porota súdili podľa zákonníka, súdnej listiny, ale všetkých rovnako, či bojar alebo chudák.

Obchod podnietil obrovskú gramotnosť!!! (Listy na brezovej kôre). V tomto smere predstihli takmer celý stredoveký svet.

Mesto bolo obrovské. Prameň napríklad uvádza, že pri požiari 1211 zhorela časť mesta 4300 domov.

Vrchol zažívalo mesto v 11. – 14. storočí. Nemci tu mali napríklad svoje sklady, kostol, domy + aj severské národy. Mesto malo obchodnú zmluvu s Hanzou, ktorá mala v tom čase 85 miest. V prístave boli lode s tovarom z Indie, Perzie, s arabským tovarom. Nikdy ich napríklad nedobili Tatári. Odvádzali síce poplatok ale nepriamo, cez moskovské knieža. Ale napríklad bez súhlasu starostu mesta nesmel knieža nič dôležité rozhodnúť. Rast Moskvy = koniec Novgorodu. Napokon boli donútení uznať autoritu Moskvy.( pravdepodobne chceli radšej k Poliakom ako k Moskve, čo bolo kruto potrestané).

Možno ešte spomenúť architektúru domov, prevažne poschodové. Drevené ulice obnovované každých 25 rokov = vynikajúca chronológia. ( 28 vrstiev ulíc )