Kyjevská Rus a jej význam v dejinách stredovekej Európy

Kyjevská Rus: vznik, panovníci, kultúra a význam v stredovekej Európe

Východní Slovania a ich pravlasť

Pravlasť Slovanov, Východní Slovania, poľnohospodárstvo, pri riekach.

Územie sa rozprestieralo približne 1 000 kilometrov pozdĺž Dnepra. Žilo tu približne 10 kmeňov:

• Poľania,
• Drevľania,
• Volyňania,
• Severania,
• Radimiči,
• Kriviči a ďalší.

Opíš život ako naši Slovania.

Príchod Normanov – Varjagov

Do tohto prostredia prichádzajú Normani, označovaní ako Varjagovia – Ruotsi, z čoho vzniklo pomenovanie Rus.

V polovici 9. storočia ovládli Novgorod a následne pokračovali smerom na juh. Neboli iba dobyvateľmi, ale najmä obchodníkmi. V tom čase mohli diaľkový obchod naprieč kontinentom ovládnuť iba bojovníci, ktorými boli práve Normani.

Významnou bola obchodná cesta „iz Varjag v Greki“. Popri nej zakladali osady potrebné na zabezpečenie obchodu.

Vznik Kyjevskej Rusi

Rjurik (Hrözekr) sa v roku 862 zmocnil Novgorodu. Ku Kyjevu vyslal svojich družinníkov Askolda a Dira.

Tak vzniká štát Kyjevská Rus. Najvyššiu spoločenskú vrstvu tvorili Normani, ale väčšinu obyvateľstva predstavovali Slovania. Zakladateľská dynastia vládla až do roku 1598, pričom posledným panovníkom bol Fjodor I.

Najvýznamnejší panovníci

Oleg

Po Rjurikovi vládol Oleg, ktorý v roku 882 ovládol Kyjev a preniesol tam sídlo vlády. Podriadil si slovanské kmene a nadviazal kontakty s Byzanciou.

Svjatoslav (961 – 972)

Za jeho vlády prebiehala expanzia od Bulharska až po Povolžie.

Vladimír Svätý (978 – 1015)

V roku 987 prijal kresťanstvo aj pre celý národ.

Jaroslav Múdry (1019 – 1054)

Po smrti každého panovníka nastávala na istý čas anarchia. Tento problém sa pokúsil vyriešiť Jaroslav Múdry.

Kniežací synovia dostávali údely – provincie. Najstarší syn po smrti otca získal titul veľkokniežaťa. Tento systém sa však neosvedčil a boje o trón oslabovali štát.

Kultúra Kyjevskej Rusi

Kultúra sa rozvíjala najmä po prijatí kresťanstva. Kyjev sa v roku 1037 stal cirkevnou metropolou.

• Hrdinská pieseň: Slovo o pluku Igorovom – opisuje neúspech ťaženia proti Polovcom.
• Cyrilika: základ azbuky.
• Texty a legendy svätcov: Boris a Gleb.
• Dejepis: Povesť vremennych let, ktorej autorom bol Nestor, mních Pečorskej lávry.
• Zákonník: Ruská pravda.

Novgorodská mestská republika

Kyjev ovládal Rus, ale Novgorod zostal silným mestským štátom ešte približne 300 rokov po rozpade spoločného štátu. Išlo o mestskú republiku.

Novgorod mal kultúrne najbližšie k Európe, najmä prostredníctvom severných oblastí. Kyjev mal oveľa bližšie k Byzancii.

Vznik a členenie mesta

Mesto vzniklo podobne ako väčšina miest zjednotením piatich osád. Z nich sa neskôr vytvorilo päť mestských štvrtí, označovaných ako konce, a päť mestských brán.

Každá pätina mesta tvorila jeden vojenský oddiel – sotňu. Každý koniec mal svoje zhromaždenie nazývané veče.

Na vyzváňanie zvonu, ktorý bol symbolom mestských práv a slobôd, sa schádzalo veče celého Novgorodu. Schvaľovalo alebo zamietalo návrhy rady pánov.

Správa mesta

Medzi predstaviteľov mesta patrili:

• volení úradníci,
• biskup, ktorý bol tiež volený,
• veliteľ polície – tysjačnik,
• starosta – posadnik.

Mestské obyvateľstvo sa delilo na:

• veľkije ljudi,
• čornyje ljudi.

Súdny systém

Ojedinelý bol súdny systém. Sudca spolu s desaťčlennou porotou súdili podľa zákonníka a súdnej listiny všetkých rovnako bez ohľadu na to, či išlo o bojara alebo chudobného človeka.

Vzdelanosť a gramotnosť

Obchod podnietil obrovskú gramotnosť obyvateľstva. Dokazujú to najmä listy na brezovej kôre. V tomto smere Novgorod predstihol takmer celý stredoveký svet.

Veľkosť a hospodársky význam mesta

Novgorod bol obrovským mestom. Jeden z prameňov napríklad uvádza, že pri požiari v roku 1211 zhorela časť mesta pozostávajúca zo 4 300 domov.

Vrchol zažívalo mesto v 11. až 14. storočí. Nemci tu mali svoje sklady, kostol a domy. Svoje zastúpenie tu mali aj severské národy.

Mesto malo obchodnú zmluvu s Hanzou, ktorá mala v tom čase 85 miest. V novgorodskom prístave kotvili lode s tovarom z Indie, Perzie a arabských krajín.

Vzťah k Tatárom a Moskve

Novgorod Tatári nikdy nedobyli. Mesto síce odvádzalo poplatok, ale nepriamo prostredníctvom moskovského kniežaťa. Bez súhlasu starostu mesta však knieža nesmelo rozhodnúť o ničom dôležitom.

Rast Moskvy znamenal koniec Novgorodu. Mesto bolo napokon donútené uznať autoritu Moskvy. Pravdepodobne sa chcelo radšej pripojiť k Poliakom ako k Moskve, čo bolo kruto potrestané.

Architektúra a drevené ulice

Možno ešte spomenúť architektúru domov, ktoré boli prevažne poschodové.

Drevené ulice sa obnovovali približne každých 25 rokov. Vďaka tomu vznikla vynikajúca chronológia mesta, pričom archeológovia objavili až 28 vrstiev ulíc.