Národnostná skladba obyvateľstva stredovekých miest

Národnostná skladba obyvateľstva stredovekých miest

Vývoj VM, potom Maďari.

Rozširovanie Maďarov súviselo s prirodzenými geografickými podmienkami.

( spomeň posúvanie hraníc na východnom Slovensku)

Strážne osady cudzích strážcov hraníc, odraz aj v listinách a samozrejme aj v názve.

Počas druhej krížovej výpravy Gejza II prilákal do Uhorska skupiny remeselníkov aj obchodníkov. Vtedy prišli prvé skupiny Nemcov na Spiš, do okolia banských miest, ale aj do Sedmohradska.

Po nich , v 12. st. , prílev z alpskej oblasti, hostia z Talianska( Vlachi, Walchen) a aj Nemci.

To pôsobilo aj na urýchlenie vzniku a rozvoja miest.

1. st. : Slováci rozšírení zhruba po celom území, plus Maďari, Nemci, málo Valasi.

Početný bol najmä nemecký živel, ktorý tvorili patriciát miest, boli obchodníci. Vznikali tak nemecké ostrovy medzi Slovákmi. Prvý bola Bratislava a okolie, druhý tvorila hornonitrianska oblasť a okolie Kremnice, tretí bol Spiš a z miest najviac B. Štiavnica.

Slováci prichádzali do miest z okolia a tvorili prevažne mestskú chudobu a remeselníkov. Mestá boli viac nemecké, okolie miest naopak slovenské.

Iba Spiš bol výnimkou, kde aj okolie bolo prevažne nemecké, s množstvom nemeckých osád. Mestá boli vždy etnicky zmiešané, nikde nebolo „ čisté“ mesto. Pri dedinách sa stretávame aj z čisto nemeckými osadami.

Niekde , ako napríklad na západnom Slovensku dochádzalo aj k ojedinelej asimilácii Nemcov medzi slovenské etnikum.

Maďari naopak obývali predovšetkým južné oblasti Slovenska, komárňanskú, ostrihomskú a v menšej miere aj bratislavskú a nitriansku stolicu.

V malom počte boli zastúpení samozrejme vo väčšine miest, kde tvorili vládnucu vrstvu. ( šľachta, úradníci, slúžny ... )

Ojedinelí strážcovia hraníc, ktorých funkcia postupne zanikala boli v prevažnej miere asimilovaní. Dlhšie sa udržali iba v Šariši.

Najvýznamnejšia bola v tomto období valašská kolonizácia. Bola vnútorná aj vonkajšia, no týkala sa iba dedín, nie miest.

Najmä v menších mestách došlo k posilneniu zložky slovenskej. Dôkazom toho bola Žiliny, ktorá sa zdá byť od roku 1430 úplne poslovenčená.

Ďalší pohyb nastal príchodom Husitov, pred ktorými zutekali Nemci, naopak prišla časť Čechov a Poliakov. Tí však boli v prevažnej miere rýchlo asimilovaní.

Príchod pár 1000 Chorvátov na západné Slovensko, no opäť sa to týkalo iba dedín.

Viac bolo čisto slovenských miest.

Naopak silné pozície mali Nemci v banských mestách, kde kontrolovali väčšinu dôležitých banských úradov a kontrolovali aj mestské správy.

Odrazom zvýšenia počtu Slovákov bola aj existencia slovenských kazateľov. Máme o tom aj písomné záznamy.

Turci spôsobili väčší príchod Maďarov, najmä šľachty, duchovenstva a úradníkov, čo v súvislosti zo šľachtou prinášalo značné množstvo problémov. O niektorých máme dokonca dôkaz, že ich musel riešiť aj samotný panovník. Napríklad v Trnave na zásah Ferdinanda I. boli zrovnoprávnené všetky tri národnosti.

Príchod českých exulantov, týkal sa najmä západného Slovenska.

Zvýšil sa počet maďarského obyvateľstva. Boli prijaté zákony o slobodnom usadzovaní šľachty v mestách.

Celkovo to bolo storočie vojen, čo sa prejavilo ku koncu storočia v katastrofálnom úbytku počtu obyvateľstva, v osadách a mestách bolo viac domov neobývaných ako obývaných.

Národnostnú skladbu obyvateľstva dopĺňali Rusíni, Srbi, Gréci, Arméni no najmä Židia a Cigáni, o ktorých prvé správy sa objavujú v 14. storočí.

( kočovníci)