Politická anarchia na Slovensku koncom 13. a začiatkom 14. storočia

Politická anarchia na Slovensku koncom 13. a začiatkom 14. storočia

Boj šľachta - panovník prebiehal už celé 13. stor. ( 1222 – zlatá bula)

Koncom 13. St. vzrástla moc a sily veľmožov. Abovci( Omodej), páni z Koszegu, Čákovci, Šubič v Dalmácií.

Boj so šľachtou – Ladislav IV. si pozval na pomoc až Tatárov. 1285 ich porazil Omodej Aba.

1286 – Koszegovci obsadili Bratislavský hrad, spustošili bratislavskú župu. ( za pomoci Rakúšanov ) Kráľ ju hneď na to oslobodil.

Ladislav IV. sa zdržiaval prevážne u Kumánov. Cirkev v nich videla pohanov, šľachta ničiteľov.

1287 – Rakúšania obsadili Bratislavu, neskôr Trnavu, Šaštín, Júr, Pezinok.

Anarchia bola dokonalá. Veľmoži bojovali proti kráľovi aj vzájomne proti sebe.

1290 – bol Ladislav zavraždení u Kumánov.

Na trón nastupuje Ondrej III. ( 1290 – 1301), ktorý pri korunovácií verejne potvrdil všetky práva šľachty. Aj napriek tomu trón popierali Habsburgovci, Anjouovci a pápež.

1291 – sa mu podarilo poraziť Albrechta pri Viedni( za pomoci Čáka) tým aj Koszegovcov.

1296 – si zobral dcéru Albrechta Agnesu, čím otvorený nepriatelia zostali iba Koszegovci.

Čák sa stal palatínom, čo ale trvalo iba rok, pretože najviac bral pre seba. Kráľ ho z tejto funkcie odvolal, čim získal najväčšieho domáceho nepriateľa.

1298 – sa novým arcibiskupom stal Gregor, ktorý bol pomocníkom pápeža.

1300 – Karol Róbert z Anjou prichádza do Splitu, k Śubičovi, podporovali ho aj Baboničovci, Koszegovci, Frangepanovci aj nový arcibiskup Gregor.

1301 – zomiera Ondrej III a ním aj celý rod Arpádovcov.

ANARCHIA - VLÁDA OLOGARCHOV

Oligarchovia: páni z Koszegu ( Zadunajsko, Slavónia), Ladislav Kán ( Sedmohradsko), Borša Holý ( Zatisie), Juraj Śubič ( Dalmácia, Chorvátsko, Bosna) Matúš Čák Trenčianský( západné Slovensko) Abovci ( východné Slovensko).

Boje o trón, kandidáti:

Karol Róbert z Anjou – už 1300 korunovaný ostrihomským arcibiskupom( kandidát – Śubič)

Václav III ( mal vládnuť ako Ladislav V.) – korunovaný kaločským arcibiskupom v Stoličnom Belehrade.( kandidát Čákovcov a Koszegovcov)

Ani jeden nedosiahol všeobecné uznanie.

Čák dostal za podporu Trenčiansku, Nitriansku, Komárňanskú stolicu – od roku 1302 , no už roku 1303 prebehol na stranu Karola Róberta. Václav sa po smrti otca vzdal nároku na trón.

1307 – preto bol opäť korunovaný za uhorského kráľa. Bol však nútený vymenovať troch palatínov aby si zaistil podporu najmocnejších mužov krajiny. ( okrem toho Čák dostal aj funkciu hlavného taverníka) Pre svojvoľné obohacovanie ho 1311 kráľ tejto funkcie zbavil a kardinál Gentilus ho dal do kliatby.

1310 – kráľa uznal Ladislav Kan.

V tom istom čase začal aj spor medzi Košicami a Omodejovcami. Roku 1311 bol zabití Omodej Aba, spor sa dostal pred kráľa, no paradoxne boli obžalovaní Omodejovci a mali sa vzdať Zemplínskej a Abovskej stolice.

1312 – bitka pri Rozhanovciach. Omodejovcov pomohli poraziť spišský Sasi. ( časť ich majetku vtedy získali za preukázané služby Drugethovci a položili tak základ svojej moci na východnom Slovensku).

V rokoch 1311 – 1312 dosiahol vrchol svojej moci Matúš Čák. Sčasti alebo celkom ovládal 14 stolíc a mal vplyv asi tak na štvrtinu Uhorska. Trenčín v tom čase bol ako kráľovský dvor, s tými istými hodnostármi, mal asi 50 hradov, sám sa nazýval palatín. Jeho vojsko predstavovalo silu asi 4 – 6 000 mužov. Asi tretinu Matúšovho majetku pre neho dobyl magister Donč. Karolovi sa ale pomaly, hrad za hradom podarilo Matúša zbavovať jeho sily. Matúš však za svojho života nebol nikdy porazený. Zomrel roku 1321 – čím sa ukončilo obdobie moci oligarchov a Karol Róbert postupne skonsolidoval pomery v celej krajine.