Stavovská anarchia a bitka pri Moháči

Stavovská anarchia a bitka pri Moháči

 Matej Korvín – silný vládca ( 1458 – 1490)

Uchádzači o trón: Ján Korvín ( nemanželský syn), vdova Beatrix, Vladislav Jagelovský

 ( český kráľ ), jeho mladší brat Ján Albrecht, Maximilián Habsburský.

Voľba padla na Vladislava II. , lebo bol slabým panovníkom ( 1490 – 1516)

Maximilián to využil a obsadil pohraničie.

1491 – bola uzavretá bratislavská dohoda, ktorá riešila nástupníctvo( medzi Jag. – Habsb.)

Presadil sa vplyv stoličnej šľachty. ( podžupan sa nesmel voliť bez súhlasu stoličnej šľachty).

Nastal úpadok kráľovskej moci. Prestal vyberať základnú daň jeden zlatý, bane boli v rukách „ kapitalistov“ , mýta zase vyberali zemepáni. Nastal väčší útlak poddaných, existovala snaha o večné pripútanie k pôde.

Krížová výprava proti Turkom 1514– sa zmenila na sedliacku vojnu, vedenú J. Dóžom.

( 50 000 sedliakov ). V rokoch 1525 – 26 zasa vypuklo banícke povstanie. Po sedliackej vojne sa presadila myšlienka o večitom poddanstve, vzniklo tzv. druhé nevoľníctvo. ( = robota, peňažná renta, naturálna renta, svojvôľa zemepána, týkal sa aj zemepánskych miest). Nedotklo sa to iba slobodných kráľovských miest.

Bolo vytvorené Tripartitum Štefana Verbociho ( ktoré v podstate platilo až do roku 1848)

Obsah: Poddaní nemajú nárok na nijaký dedičný majetok, všetko je iba majetkom zemepána. Šľachta je slobodná, podriadená iba panovníkovi, neplatí dane, s majetkom disponuje slobodne, má právo odporu voči panovníkovi, má iba jedinú povinnosť pri obrane krajiny.

Ľudovít II. Jagelovský ( 1516 – 1526) vládol v podstate neplnoletý, za neho vládla regentská rada ( 6 prelátov, 6 barónov, 16 zemanov). V krajine nastala totálne stavovská anarchia. Výkonná moc bola v rukách kancelára Juraja Szatmáriho. Vytvárali sa záujmové skupiny, strany. Najvplyvnejšia bola strana Zápoľskovcov. 1521 sultán dobyl Belehrad, významný oporný bod na Dunaji.

1526 – nová výprav, padol Petrovaradín.

1. 8. 1526 sa odohrala bitka pri Moháči. Trvala zhruba 1,5 hodiny. Nezúčastnili sa na nej Zápoľský, Chorváti a nestihli prísť ani Česi. Padla celá pechota v obkľúčení, šľachta takticky „ ustupovala“ de facto ušla, Ľudovít na úteku zahynul v močiaroch, vo veku 20 rokov.

Dôsledky: rozpadol sa stredoveký štát, uvoľnil sa uhorský a český trón, skončila sa únia uhorsko –česká, zahynulo veľa hodnostárov, vysoký klérus ( 2 arcibiskupi, 4 biskupi), mnoho županov, rozpadol sa obranný systém na juhu krajiny, už v septembri bol sultán v Budíne a Pešti, nastali boje o trón, vznikla mnohonárodnostná habsburská monarchia.