Stredoveké hrady na Slovensku, vznik a funkcia hradov

Stredoveké hrady na Slovensku, vznik a funkcia hradov

Veľkomoravská tradícia, veľké hradiská pretrvali až do 10. st. asi ako kmeňové centrá.

Maďarské nebezpečie si vynútilo vznik nových hradísk najmä v podhorských oblastiach.

Štefan I. po konsolidácií pomerov preberá tento systém hradísk- buduje z nich základy komitátov ( Nitra, Zemplín, Užhorod...)

Poľný tábor Štefana I. v Bíni.

Komitátne hrady, centrá správy, fortifikačné poslanie, strediská vojenských síl. ( stará organizácia ale noví páni).

Prvé obdobie trvá do tatárskeho vpádu 1241- 2.

Maďari nemali skúsenosti s výstavbou moderných kamenných hradov, preberali preto staré spôsoby výstavby a tak aj čase vpádu Tatárov mali mnohé centrá valové opevnenia.( napr. Bratislava)

Tie sa postupne menili na kamenné, ale ešte stále majú charakter hradísk.

Častý bol aj zlý výber polohy, ktorý vyhovoval hradiskám nie však hradom, mali problémy so zásobovaním, s prístupovými cestami.

Pred tatárskym vpádom sa nepredpokladá zámerná stavba kamenných hradov, iba na starých hradiskách boli vybudované kamenné hradby, prípadne aj nejaké stavby.

Komitáty mali vplyv aj na organizáciu armády a vojenskej služby .

Tu žijúci jobagióni mali zrejme povinnosť vojenskej služby, dostávali majetky v rámci komitátu, boli slobodní a z nich sa pravdepodobne vyvinula drobná šľachta.

Vlastné vojská mala aj šľachta no aj cirkev ( predialisti).

Zlom bol tatársky vpád.

Čo nebolo z kameňa to nevydržalo. Nastáva preto hromadná výstavba kamenných hradov, iniciovaná ako kráľom tak aj šľachtou či dokonca aj cirkvou.

Najstaršími časťami hradov boli najskôr vybudované obytné veže, takmer všetky spočiatku štvorcového charakteru. Ako ďalšie stavby pribúdali hradby a palác.

Lokalizácia hradov vo väčšine prípadov rešpektuje vodné toky, teda strážili vtedajšie jediné prístupové cesty.

Vytvára sa systém umožňujúci premyslenú signalizáciu. Napríklad, Brekov, Jasenov, Čičava, Vinné.

Popri veľkých hradoch sa stavajú aj malé – strážne.

Väčšina hradov stála na Slovensku už pred polovicou 15. st.( vtedy veľkú časť z nich obsadili Bratríci)

Začiatok 16. st. priniesol zo sebou nepokojnú dobu: Dóžovo povstanie, banícke povstanie, no najmä turecké nebezpečenstvo, 1526 – Moháč.

• Opevňovacie práce najmä na juhozápadnom Slovensku, stavali sa aj strážne veže - vartovky, ale aj nové premyslené fortifikačné systémy, Nové Zámky, Fiľakovo.

1683 – porážka Turkov pri Viedni, končí turecké nebezpečenstvo.

Začiatkom 18. st. hrady stratili fortifikačné poslanie.

• Stavba kaštieľov a zámkov.

Hrady ktoré zostali si vyžadovali nákladné rekonštrukcie, množstvo finančných prostriedkov a stávajú sa symbolom bohatstva jednotlivých rodov, ktoré si ich mohli dovoliť. ( Bojnice – Pálfy, Krásna Hôrka – Andrássy)

Dôkazom toho je aj skutočnosť, že majitelia spišského hradu si vybudovali kaštieľ v podhradí a samotný hrad zapálili, aby sa o neho nemuseli starať.

Od polovice 19. st. – hrady už len romantická kulisa krajiny.

Najväčšie hrady: Spiš, Šariš, Zvolen, Krásna Hôrka, Kežmarok, Banská Bystrica, Bojnice, Orava, Trenčín, Nitra, Červený kameň, Bratislava, Devín.

Lit.: Pisoň, Š.: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Martin 1973.