Tatársky vpád a jeho dôsledky

Tatársky vpád a jeho dôsledky

V 11. – 12. st. sa pri hornom toku Amuru zjednocujú kočovné kmene.

1182 – Temudžin – miestny chán ( 13. ročný)

1201 – 1206 – zlomil moc svojich nepriateľov.

1211 – napadol Čínu

1215 – dobytie Pekingu

300 000 bojovníkov – Turkestán, Afganistán, stredná Ázia.

Bojová organizácia do tumenov ( po 10 000 bojovníkoch) – rozširovanie legendy o nadprirodzenom pôvode Ďzigischána.

Boli to iba ničitelia, nepreberali nič s podmanených kultúr, nebrali zajatcov.

1223 – bitka pri rieke Kalke , vtedy sa ešte vrátili do Buchary. Pôvodne prenasledovali Polovcov (Kumánov) a Rusom dokonca odkázali, aby im nepomáhali vraj oni s tým nič nemusia mať.

1237 – vpadli na Rus ( Batu chán), padli Vladimír, Suzdaľ, 1240 – aj Kyjev)

• Postup na západ bez problémov umožnený.

1235 – nastupuje Belo IV. Predtým za Ondreja II. iba rozpory so šľachtou.

Belo mal informácie o páde Kyjeva, snažil sa pripraviť, no šľachta na jeho výzvy takmer nereagovala, a všetci podceňovali nebezpečenstvo.

V marci 1241 vtiahol Batu chán do Uhorska. Malé vojská brániace hraničné priesmyky bleskovo porazili. Ešte ten istý mesiac sa dostali na územie medzi Dunaj a Tisu. Tu vypálili Vacov.

1. 4 . 1241 v bitke pri rieke Slaná boli uhorské vojská katastrofálne porazené, veľa šľachty zomrelo, Belo sa zachránil iba útekom, cez Gemer do Nitry.

Severný prúd Tatárov vedený Ordu chánom postupoval cez Malopoľsko do Sliezka.

Zastavili ich až veľmi dobre bránené české priesmyky vo vtedy takmer nepreniknuteľných českých pohraničných pralesoch.

Cez Moravu sa tak Tatári dostali k Trenčínu a na Slovensko. Tu sa pohybovali do konca roka. Moravu prešli za 14 dní celú!!!

1242 prešli cez zamrznutý Dunaj a dobyli Ostrihom.

Uchránilo sa iba obyvateľstvo, ktoré stihlo újsť do hôr alebo močarísk a zopár hradov ako Bratislava, Nitra, Komárno, Fiľakovo a Novohrad a Above.

1242 ovládli celé Uhorsko, no čoskoro odtiahli, lebo Batu chán dostal správu o smrti veľkého chána Ogataja a chcel sa zapojiť do bojov o nástupníctvo.

Dôsledky: rozpad dovtedajšieho systému obrany

hladomor ( v jeho dôsledku zomrelo toľko ľudí ako zabili Tatári)

stavba hradísk, zabezpečovanie novej ochrany

padol veľký počet šľachty, dokonca toľko, že Belo nepokračoval v revízií

Ondrejových donácií

Uhorsko bolo oslabené v medzinárodnom merítku, vedúce postavenie v regióne

prevzali Čechy. ( bojovali o rakúske dedičstvo, 1260 Přemysl O. II na hlavu porazil

Uhrov v bitke pri Kressenbrunne.)

Doplnenie:

Džingis chán zomrel roku 1227 pri bojoch s ríšou ______. Po ňom nastúpil na trón Ogedej (Ogataj). Roku 1236 sa zišiel veľký snem kuriltaj, na ktorom Ogadaj potvrdil Džingischánové plány na dobytie sveta. Za hlavného veliteľa bol vymenovaný Batu, hlavným poradcom bol Subotaj, najlepší vojvodca vtedajších čias. Batu dostal už po smrti Džingischána, údel po jeho najstaršom synovi Džočim. (tzv. Džočiho ulus – niečo ako údel). Pod Batuovo velenie sa dostali aj ostatné kniežatá z významných rodov a ťaženie sa tak stalo celomongolským. Medzi veliteľmi ale vypukali neustále rozpory. Po dobytí Kyjeva, veľký chán Ogataj odvolal z ťaženia Gujukchána a Manguchána. Gujukchán bol najväčší oponent Batuchána. Batuove sily sa tak pomerne významne oslabili. Aj napriek tomu pokračoval v ťažení do Poľska a Uhorska. Jeho pravé krídlo v bitke pri Lehnici 9.4.1241 pod velením Bajdara porazilo spojené vojská nemeckých rytierov a poľských vojsk Henricha Pobožného. (Podľa legendy Mongoli poslali domov 9 vriec naplnených odrezanými ušami nepriateľov).

Dav dni po Lehnici sa pri rieke Slaná odohrala 11.4.1241 zdrvujúca bitka, v ktorej boli na hlavu porazené uhorské vojská. Kráľ Belo IV bol nútení dať sa na útek a Mongoli ho prenasledovali až do Dalmácie , kde sa napokon ukryl na ostrovoch v Jadranskom mori. Tu zastihla Batu chána správa o smrti veľkého chána, obrátil svoje vojská na východ a vrátil sa cez územie Bosny, Srbska, Bulharska a Rusi k Volge. Tu však zostal vo svojich rodových kočoviskách, uluse Džoči. Jeho návrat je interpretovaný ako snaha zasiahnuť do bojov o nástupníctvo, pretože bol jedným z najvážnejších kandidátov. ( bol najstarším členom rodu) Perzský historik Rašíd-ad-Din doslovne napísal: „ Na začiatku roka 639 ( jún 1241), keď skonal veľký chán Ogedej, Batuchán následkom pokročilého veku pocítil úpadok síl, a keď ho potrebovali na kuriltaji, pod zámienkou choroby sa vyhol účasti. Keďže bol najstarším zo všetkých (členov rodu), vinou jeho neprítomnosti sa takmer tri roky nedoriešila otázka (nástupníctva) chána.“ Veľký chán bol napokon zvolený až roku 1246 a stal sa ním Gujukchán. O dva roky nato ale zomrel. Novým chánom sa za výdatnej pomoci Batua stal Mangu chán. Batu bol v tom čase najsilnejší priamy potomok Džingischánovho rodu.

V čase svojej vlády 1243 – 1255 Batu založil nový štátny útvar Zlatú hordu. Založil hlavné mesto Saraj. Vtedajšie nezaujaté pramene ho považovali za spravodlivého vládcu, ktorý podporoval rozvoj obchodu a remesiel a tým aj prosperity jeho území. ( teda na rozdiel od Džingisa, ktorý bol vyslovene najmä ničiteľ) Posledné roky vládol spolu so svojim synom Sartakom. Po jeho smrti sa vlády v Zlatej horde ujal jeho brat Berke. Zomrel pravdepodobne v roku 1255 vo veku 48 rokov.