Holokaust

Holokaust

Koncentračne a vyhladzovacie tábory:

Tábory na okupovanom území Poľska, v ktorých boli v rámci „ konečného riešenia židovskej otázky“ hromadne vraždení židia bez rozdielu veku a pohlavia. Smrť tu našlo niekoľko miliónov osôb. Masové vyvražďovanie židov začalo 8.12.1941 v tábore v poľskom Chelmne, tri dni po príchode prvých transportov z mesta Lodž. Likvidácia sa konala v špeciálnych nákladných autách. Obete boli udusené výfukovými plynmi.

( Túto metódu Nemci vyskúšali v tzv. programe eutanázie – likvidovania „ bezcenných“ duševne chorých ľudí.) V tábore Chelmno bolo zavraždených asi 150000 ľudí.

Najväčšie koncentračné a vyhladzovacie tábory:

Majdanek: - tábor vybudovaný v septembri 1941 pôvodne pre vojnových zajatcov, neskôr prebudovaný na koncentračný tábor pre židov. Začiatok plynovania – apríl 1942, likvidácia tábora – júl 1944. Tu sa odohral 3.11.1943 tzv. krvavý kúpeľ, kedy bolo zastrelených asi 18 000 väzňov. V Majdaneku bola koncentrovaná silná skupina slovenských židov.

Osvienčim ( Auschwitz – Birkenau) – ako koncentračný tábor fungoval od mája 1940 a už v tom čase bol vybavený plynovými komorami. Od marca 1942 ako vyhladzovací tábor. V Osvienčime a v neďalekom Birkenau dosiahol nacistický program masového vyvražďovania židov najväčšie rozmery. V jeho plynových komorách našlo smrť vyše 1,5, mil. obetí židovského pôvodu ( medzi nimi aj tisícky z ČSR), ako aj desaťtisíce cigánskych väzňov a sovietskych vojnových zajatcov. Tábor zlikvidovaný v januári 1945.

Belžec, Sobibor, Treblinka – tábory vybudované v rámci akcie Reinhard ( pomenovaná podľa v Prahe zavraždeného R. Heyndricha) v ktorých sa prikročilo v systematickému vyhladzovaniu židov. Obete boli ihneď po príchode vraždené monoxidom uhlíka, ktorý produkovali dieselové motory. Spočiatku ich pochovávali v spoločných hroboch a neskôr spaľovali v krematóriách. V Belžeci zahynulo okolo

600 000 obetí, rátane židov z Rakúska, Maďarska, Československa, Francúzska a Holandska. Tábor bol zlikvidovaný na jar 1943. Jeho zariadenie Nemci presťahovali do Lublina, resp. do Majdanku. Sobibor – od apríla 1942 do októbra 1943 tu zlikvidovali asi 250 000 židov, medzi nimi aj niekoľko desiatok zo Slovenska. Ruskí zajatci v ňom zorganizovali v októbri 1943 ozbrojené povstanie, počas ktorého bola väčšina židov postrieľaná. Treblinka – od začiatku plynovania v júli 1942, do zrušenia tábora v auguste 1943 tu zlikvidovali vyše 900 000 zajatcov.

Ďalšie tábory: Sachsenhausen, Ravensbrück, Mauthausen, Dachau, Bergen – Belsen, Grossrosen, Stutthof, Buchenwald, Flossenburg.

Arizácia: konfiškácia židovského majetku a jeho prevod do vlastníctva nežidov. Jeden z prejavov riešenia židovskej otázky. Prvým krokom arizácie boli nariadenia o obmedzovaní živnostenského podnikania a o dočasných správcoch židovských podnikoch. Arizácii podliehali nielen obchody a podniky (12 500 ) , ale aj poľnohospodárska pôda ( 100 000 ha ) Na základe arizačného zákona bolo zlikvidovaných asi 10 000 židovských podnikov, najviac na východe Slovenska.

Deportácie: - nútené vysťahovanie židov do koncentračných táborov. Prebiehali od marca do októbra 1942 a boli obnovené po potlačení SNP. Začali sa 25.3.1942, keď z Popradu do Osvienčima vyviezli 1000 mladých žien a dievčat. Počas deportácií v roku 1942 vyviezli do koncentračných táborov 57 752 občanov. Vypravených bolo 57 transportov. Z nich 38, v ktorých bolo 39 006 osôb, smerovalo do okolia Lublinu a zvyšných 19 transportov s 18 746 osobami do Osvienčima. Deportácie legalizoval ústavný zákon z 15.5.1942 o vysťahovaní židov. K deportácia zaujal negatívny postoj katolícky klérus ( pastierske listy) , ako aj Sv. Stolica. Po nemeckej okupácií Slovenska v auguste 1944 boli deportácie obnovené a postihli asi 13 000 osôb.

Hašomer Hacair ( mladý strážca) – počas 1. ČSR záujmová pravicovo orientovaná mládežnícka organizácia, vybudovaná na sionistickom základe. Patril do skupiny československej skautskej organizácie. Spolu s Makkabi sa Hacair orientoval na vysťahovanie židov do Palestíny a na život v kibucoch. Vyvíjal širokú záujmovú činnosť. Počas SNP členovia hnutia organizovali v rámci partizánskych skupín rozličné akcie, ktorými sa zapojili do odboja. Vedenie sídlilo v Banskej Bystrici, na čele stál Egon Roth.

Hlinková garda: - polovojenský zbor v rámci HSĽS. Vznikla na základe vl. nar. 220

z 5.9.1939. Mala výsadné postavenie a výhody ako nástroj ľudákov proti vnútorným odporcom režimu. Hlavné úlohy: vykonávať predvojenskú a polovojenskú výchovu, sledovať verejný život v slovenskom štáte, spolupôsobiť pri obrane štátu. Prvý oddiel vznikol v Bratislave v júni 1938. Rozkazom hlavného veliteľa HG z 21.9.1944 vznikli Pohotovostné oddiely HG. Najvyšším veliteľom bol prezident republiky. Velitelia: K. Sidor, A. Mach, F. Galan, K. Danihel, O. Kubala. Členovia HG nosili čierne uniformy a zdravili sa pozdravom Na stráž!

Numerus Clausus: na základe vl. nar. 63 z 18.4.1939 sa obmedzoval počet židov v niektorých slobodných povolaniach. Týkalo sa to predovšetkým advokácie, kde platil numerus clausus 4%. ( po viedenskej arbitráži pôsobilo na Slovensku 534 židovských advokátov) Židovskí advokáti smeli zastupovať len židovskú klientelu. Zo štátnych služieb boli prepustení aj všetci židovskí verejní notári. Židia nesmeli ďalej byť redaktormi iných ako židovských periodík. Hranica 4% sa mala uplatniť aj v lekárstve. K 31.5.1930 pôsobilo na Slovensku 621 lekárov – židov. Po začiatku deportácií z celkového počtu 1 215 vykonávalo svoju prax asi 290 lekárov – židov.

Sionizmus: - hnutie obhajujúce a podporujúce návrat židov do Palestíny. Usilovalo sa vytvorenie nezávislého židovského štátu. Plán sionizmu načrtol Th. Herzl vo svojom spise Židovský štát ( 1896). Krátko po zverejnení v Bazileji zasadol 1. sionistický kongres a bola založená Svetová sionistická organizácia. Počas 1. ČSR pôsobil na Slovensku Sionistický zväz, ako aj niekoľko sionistických zoskupení: Mizrachi, Hašomer Hacair, spolok sionistických dievčat a žien WIZO, Pomocný spolok pre vysťahovalcov HICEM, sionistické združenie Debora, organizácia sionistickej mládeže Zeiré, Liga sionistov – intelektuálov, spolok Makkabi a ďalšie. Všetky boli rozpustené 26. 9.1940.

Terezín: geto, do ktorého bolo od 23.12.1944 do 7.4.1945 zo Serede deportovaných 1447 židov, z nich 1407 sa dožilo oslobodenia.

Židovská hviezda: - Magen David ( štít Dávidov) – hexagram zložený z dvoch trojuholníkov, prepletených a spojených tak aby tvorili šesťcípu hviezdu. Všeobecne uznávaná ako symbol judaizmu. Židia ho prvý krát použili v 7. st. p.n.l. vo Fenícií. V stredoveku ho používali aj kresťania. Ako výrazný židovský symbol sa Dávidova hviezda začala chápať až v 17. st. , v 19. St. sa stala náboženským emblémom judaizmu. ( v označení synagóg) V súčasnosti je emblémom v zástave štátu Izrael. Žltou Dávidovou hviezdou boli označení aj slovenskí židia v období slovenského štátu. Tento symbol boli povinní nosiť židia ( dospelí, ako aj deti od 6 rokov) od 20.9.1941 na základe vyhlášky 401/ 1941, Úr. Nov. Od povinnosti nosiť židovskú hviezdu boli oslobodení židovskí manželia a manželky nežidov, ich deti, ako aj židia, ktorí boli zamestnaní v štátnej správe alebo v zväzkoch územnej samosprávy. Hviezdu nemuseli nosiť ani židia s pracovným povolením a prekrstení do 10.9.1941.