Maďarsko 1945 – 1948

Maďarsko 1945 – 1948

Situácia ku koncu vojny prinútila regenta Horthyho nadviazať kontakty s protihitlerovskou koalíciou a pokúsiť sa rokovať o prímerí alebo kapitulácií.

19.3.1944 to spôsobilo okupáciu Maďarska Nemeckom.

Moc v krajine prevzal nemecký vyslanec Edmund Veesenmayer a nový premiér Döme Sztojay. Okupácia poskytla priestor pre maďarských fašistov Stranu šípových krížov ( dovtedy vládla konzervatívna pravica). To im umožnilo napríklad okamžite organizovať odsun Židov do koncentračných táborov.

Horthyho pokusy o prímerie s Moskvou Berlín dokázal ešte účinne prekaziť.

15.10.1944 – v tom istom čase ako Horthy vyhlásil dohodu o prímerí uskutočnila Strana šípových krížov v spolupráci s SS štátny prevrat.

( Strana šípových krížov – Nyilaskeresztes Part = nyilašiovci, vodca Szálasi).

Urýchlila sa tým aj likvidácia Židov, ktorých dokonca zabíjali priamo na mieste.

V tom čase Červená armáda rýchlo postupovala a začala obsadzovať východné oblasti Maďarska. To predstavovalo zlé východisko do budúcnosti. Maďarsko sa malo ocitnúť na strane porazených. Navyše Československu zaručili spojenci obnovu v predmníchovských hraniciach , čím Maďarsko prišlo o časť územia, taký istý bol postoj v otázke Juhoslávie a aj Rumunsko, tým že sa včas vzdalo ( čím umožnilo rýchly postup na Balkáne) malo lepšiu pozíciu ako Maďarsko.

3.12.1944 - bola v Debrecíne vyhlásená Maďarský národný front nezávislosti (v tom istom kalvínskom kostole, kde Kossuth vyhlásil nezávislosť od Habsburgovcov).

Súčasne ako v porazenej krajine bola ustanovená Spojenecká kontrolná komisia, v podstate podriadená ZSSR ( vedená maršálom Klementom J. Vorošilovom a jeho zástupcom generálom Sviridovom).

4.4.1945 bolo oslobodené celé územie Maďarska a vláda krátko nato presídlila do Budapešti.

Vznikali alebo sa obnovovali politické strany.

Komunistická strana ( MKP)

• Rýchly nárast členov za 2 mesiace z 3 000 na 30 000
• Prijímali aj nyilašiovcov
• Vedenie prišlo z ilegality v Moskve ( všetci 4 boli židovského pôvodu)
• Zblíženie s domácim vedením ( známejšie meno Jánosz Kádar)

Maloroľníci ( FKGP) – prijateľná alternatíva proti komunistom

Prvé úlohy:

Agrárna reforma: oslabila pozície maloroľníkov

Boj o ovládnutie inštitúcií:

1. národné výbory a ich kontrola políciou
2. podnikové rady
3. ľudové súdy

Existovala koaličná zmluva, ktorá zaručovala stavy bez ohľadu na dosiahnuté výsledky vo voľbách. Voľby konané v novembri 1945 boli preto slobodné, bez akýchkoľvek manipulácií a nátlaku, ako pravdepodobne v jedinej krajine sovietskej zóny. Komunisti prehrali, ale nič sa tým nezmenilo( naopak Sovieti získali predstavu o náladách obyvateľstva a mohli zariadiť podľa toho dokonca aj v ostatných krajinách)

Výsledky volieb pri 92,40 % účasti všetkých oprávnených voličov:

Maloroľníci – 57.03 % ( 245 mandátov)

Sociálna demokracia - 17.41 % ( 69 m )

Komunisti – 16.95 % ( 70 m )

Ostatné strany pod 7 %

Ďalší vývoj prebiehal bez ohľadu na dosiahnuté výsledky, podľa sovietmi podporovanej koaličnej dohody. Odôvodňovalo sa to tým, že ešte stále nie je podpísaná mierová zmluva a keďže Spojenecká kontrolná komisia nie je ochotná rokovať s vládou bez komunistov, musí sa zachovať koaličný systém, až kým sovietske vojská neopustia krajinu.

Premiérom sa stal Zoltán Tildy ( neskorší prezident) a predsedom parlamentu Ferenc Nagy ( obaja FKGP). Komunisti sa snažili o ovládnutie najmä ministerstva vnútra a tým aj polície.

Z tejto situácie komunisti iba ťažili. Vo vláde boli de facto na žiadosť ZSSR, nemuseli niesť zodpovednosť, ak sa darilo vystupovali ako koalícia, ak nie ako opozícia.

Pod zámienkou aktivizácie fašistov začali čistky( premiér síce nesúhlasil, ale nechcel dráždiť Moskvu pred mierovou konferenciou a tak súhlasil).

10.2.1947 – v Paríži podpísaná mierová zmluva s Maďarskom ( do 9 mesiacov mal ZSSR opustiť krajinu s výnimkou kontingentu potrebného na zabezpečenie spojení so svojou okupačnou zónou v Rakúsku.

Po fingovaných procesoch s vedením FKGP sa strana začala pomaly rozpadať na frakcie. Obvinili aj premiéra Nagyho, ktorý bol na dovolenke vo Švajčiarsku, pričom ho súčasne vydierali, pretože doma zostal jeho 4 ročný syn. Premiér súhlasil s odstúpením výmenou sa syna, osobný majetok a slobodu vo Švajčiarsku.

1947 konali sa nové voľby, v ktorých komunisti vyhrali ale získali iba 22%. Ostatné strany 75% hlasov, čím opäť komunisti de facto prehrali. Súčasne bol odmietnutý Marshallov plán a začala trojročnica.