Prvá svetová vojna, vznik, priebeh, výsledky

Prvá svetová vojna, vznik, priebeh, výsledky

Príčiny: 1871 – vznik Nemecka, tým došlo k porušeniu dlho udržiavanej rovnováhy v Európe ( v podstate už od čias Petra I. Veľkého ).

Nemci si začali hľadať „ miesto pod slnkom“. Plán pod týmto názvom znamenal postupne ovládnutie jadra Európy, získanie kolónii a napokon nemeckú svetovládu. Keďže všetko toto bolo možné dosiahnuť iba ohrozením územia ostatných štátov začali vznikať zoskupenie štátov, ktoré sa cítili oprávnene ohrozené.

Anglicko sa snažilo udržať svoju koloniálnu ríšu, Francúzsko to isté + stále nezabudlo na zabratie Alsaska a Lotrinska po roku 1871.

Rusi sa v tom čase snažili posilniť svoj vplyv na Blízkom východe, Balkáne a predovšetkým ovládnuť čiernomorské úžiny. Ako zámienku využívali ochranu pravoslávneho obyvateľstva a čiastočne aj riešili svoje vnútorné problémy.

Bloky:

1878 – Dvojspolok Nemecko a Rakúsko-Uhorsko

1882 – pridalo sa Taliansko = vznikol Trojspolok

1883 – pridalo sa k nim Rumunsko

1892 – vojenská dohoda Francúzsko – Rusko

1904 – tzv. srdečná dohoda Anglicko – Francúzsko

1907 – Anglicko – Rusko

Aj napriek spojenectvám existovali aj nezhody vo vnútri jednotlivých zoskupení. Ohniskom nezhôd bol najmä Balkán. Po roku 1878 – Berlínsky kongres neuspokojivo vyriešil národné požiadavky balkánskych národov, pričom problémy boli aj medzi Nemeckom, Rakúsko – Uhorskom a Ruskom.

Roku 1908 si Rakúsko- Uhorsko svojvoľne prisvojilo Bosnu a Hercegovinu na ktorú malo 30 ročný mandát od Berlínskeho kongresu. Ostatní sa zmohli iba na formálne protesty.

Roku 1912 vypukla prvá balkánska vojna v ktorej bojovali Bulharsko, Srbsko a Grécko proti Turecku. Ako zámienku použili utláčanie Macedónie Tureckom. Turecko rýchlo prehralo a stratilo väčšinu európskeho územia, ktoré získalo stáročia trvajúcimi výbojmi na Balkáne.

Roku 1913 vypukla druhá balkánska vojna „ za rozdelenie koristi“. Grécko a Srbsko bojovali proti Bulharsku a Macedónii. Bulhari prehrali a víťazi si rozdelili Macedónsko. Vtedy vzniklo aj samostatné Albánsko.

Roku 1914 sa naskytla zámienka na ktorú už dávno Nemecko čakalo. 28.6.1914 spáchal srbský študent Gavrilo Princip atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d´Este s manželkou počas vojenských manévrov a následnej prehliadky.

Rakúsko na nátlak Nemecka vypracovalo ultimátum, ktoré Srbsko nemohlo prijať ak nechcelo prísť o svoju suverenitu. Po vypršaní ultimáta 28.7.1914 Rakúsko- Uhorsko napadlo Srbsko čím začala prvá svetová vojna. Na obranu Srbska okamžite vystúpilo Rusko a k Rakúsko- Uhorsku sa pridalo Nemecko. Vzájomne dohody postupne vtiahli do vojny množstvo štátov, ktoré mali aj koloniálne územia a vojna sa tak čoskoro stala svetovým konfliktom. 1.8. vypovedalo Nemecko vojnu Rusku, 3.8. – Francúzsku, 4.8. vstúpilo do vojny Anglicko. K Dohode sa v prvých dňoch pridalo aj Japonsko a k Trojspolku Turecko.

Dohodu postupne doplnili Srbsko, Čierna Hora, Belgicko, Grécko, Taliansko, USA a ďalšie štáty.

Priebeh vojny

Na ruské pomery neuveriteľne rýchlo Rusko zmobilizovalo a vytvoril sa východný front. Rusi rýchlo postupovali a v jeseni už boli na hrebeňoch Karpát. Na jar roku 1915 bol front dokonca na území východného Slovenska. ( Bardejov, Humenné, Snina, Stropkov, Medzilaborce, Svidník). 

Veľmi skoro ale padli plány na bleskovú vojnu a boje sa zmenili na zákopovú vojnu.

Po vstupe Talianska na stranu Dohody vznikol nový front v Taliansku, nazývaný aj južný. Jeho druhá časť sa nachádzala na Balkáne. Po veľkej ofenzíve proti Srbsku 9.10.1914 padol Belehrad. V januári 1916 padla aj Čierna Hora.

Západný front sa nachádzal najmä medzi Nemeckom a Francúzskom. Obidve strany mali vybudované opevnenia, ktoré sa v niekoľkých bitkách pokúsili rozhodujúcu prelomiť. Tieto boje sa stali najkrvavejšími v celej prvej svetovej vojne. Roku 1916 sa Nemci pokúsili o prelom pri Verdune a Francúzi odpovedali pri Somme. V obidvoch bitkách padlo celkovo 2 milióny vojakov. Po týchto bitkách sa vojna na západnom fronte definitívne zmenila na zdĺhavú zákopovú.

Vojna mala niekoľko medzníkov. Po Brusilovej ofenzíve padlo Rumunsko, ktoré bojovalo na strane Dohody. Ďalším zlomom boli udalosti v Rusku. Po všeobecnej nespokojnosti a demonštráciách padol cárizmus. 15.3.1917 cár Mikuláš II. odstúpil. Vznikla dočasná vláda na čele s advokátom Kerenským. Dohoda sa tak stala naoko blokom „demokratických“ štátov. Pravdepodobne najrozhodujúcejší bol vstup USA do vojny. USA od roku 1823 zastávali tzv. Monroovu doktrínu s heslom Amerika Američanom- Európa Európanom. Spočiatku tým žiadali nezasahovanie európskych mocností do vnútorných záležitosti USA, neskôr im to vyhovovalo vyhnúť sa riešeniu európskych konfliktov. Zámienkou na vstup do vojny bola neobmedzená ponorková vojna zo strany Nemecka a potopenie anglického parníka Lusitánie, na ktorom zomreli aj americkí občania. Pravou príčinou bola ale snaha USA urýchliť vojnu. V prvých rokoch vojny totiž Američania na vojne neuveriteľne zarábali. Vojna sa ale predlžovala a hrozilo, že vyčerpané štáty nebudú schopné USA splatiť pôžičky, ktoré dostali. V apríli 1917 preto USA vstupujú do vojny na strane Dohody.

Väčšina frontov v tomto období bola hlboko na území štátov dohody. Dlhá vojna ale dávala šance na úspech Dohode.

V tom istom čase sa do Ruska vrátil V. I. Lenin. Disponoval obrovskou finančnou podporou zo strany Nemecka ( peniaze dostával cez pobočku švédskej banky v Moskve). Nemci si v nepriateľských štátoch vytipovali „živly“, ktoré by im mohli pomôcť z vnútra rozkladať štáty Dohody. V tomto zmysle podpora Lenina bola ich najlepšou investíciou. Lenin mal vypracovaný program uchopenia moci boľševikmi a nastolenia diktatúry proletariátu. Vďaka financiám si mohol dovoliť obrovskú podporu masmédií, v tom čase najmä novín a časopisov.

1. 11. 1917 sa takmer bez boja udiala VOSR ( Veľká októbrová socialistická revolúcia). Vtedy pravdepodobne nikto netušil, že to bude udalosť ktorá poznačí dejiny celého 20. storočia. Jedným z prvých Leninových činov bolo vydanie Dekrétu o mieri, ktorý požadoval okamžité ukončenie vojny bez záberu cudzích území a bez platenia akýchkoľvek reparácii. To bolo výhodné najmä pre vinníkov vojny, pričom Berlín aj Viedeň to pochopili ako kapituláciu. 3.3.1918 bol v tomto duchu podpísaný Brest – litovský mier. Okrem spomínaných výhod to umožnilo Trojspolku presunúť svoje uvoľnené vojská na západný front, pre plánovanú jarnú ofenzívu.

Jarná ofenzíva 1918 bola však neúspešná. Naopak francúzskym, anglickým a americkým vojskám sa podaril rozhodujúci prielom a nasledoval postup k Sedanu. Všetko bolo v tej chvíli jasné, vojna bola rozhodnutá.

30.9.1918 požiadalo o mier Bulharsko o mesiac nato Turecko.

24.10. 1918 po talianskej ofenzíve pri Piave sa Rakúsko–uhorská armáda rozutekala.

3.11. 1918 Rakúsko – Uhorsko podpísalo prímeria vo Villa Gusti pri Padove.

Opustení Nemci podpísali 11.11. 1918 v Compiegnskom lese podmienky prímeria. Tento dátum je definitívnym koncom prvej svetovej vojny.

Výsledky vojny:

Približne 10 miliónov mŕtvych, 20 miliónov ranených s trvalými následkami. Stovky miliárd dolárov materiálne škody, pokles pôrodnosti, rozpad Rakúsko – Uhorska, vznik nových malých štátov, usporiadanie Európy versaillským systémom, oslabenie Nemecka a dočasné posilnenie Francúzska. Vznik Spoločnosti národov, obrovské deficity štátnych rozpočtov, platobné problémy, inflácia, znehodnotenie meny. Japonsko získalo dominantné postavenie v Ázii, USA sa stali najväčším veriteľom Európy a mocnosťou číslo jeden, k nim sa čoskoro pridalo Sovietske Rusko neskoršie ZSSR ( Zväz sovietskych socialistických republík). Európske štáty, ktoré dovtedy patrili k mocnostiam stratili svoje postavenie. Európa takpovediac spáchala samovraždu.