Studená vojna

Studená vojna

Základy novej hospodárskej a ekonomickej podoby sveta mali byť položené na medzinárodnej konferencii v newhampshirskom mestečku Bretton Woods v lete roku 1944. Na konferencii vznikli Medzinárodný menový fond ( MMF) a Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj ( skr. Medzinárodná banka). Presadili sa v podstate Americké stanoviská, keďže išlo predovšetkým o peniaze. MMF disponoval čiastkou 8,8 miliardy dolárov a Svetová banka 10 miliárd dolárov. Požadovali aj voľnú zameniteľnosť dolára a libry. (nepresadili to).

Počas vojny spojencom financie prúdili najmä vďaka americkému zákonu o pôžičke a prenájme. Zákon umožňoval prezidentovi USA „ predať, predať, zameniť, prenajať, požičať“ produkty zbrojného priemyslu krajine, ktorej obrana je „ životne dôležitá pre obranu USA“. USA v priebehu vojny poskytli svojím spojencom 48 miliárd dolárov, z toho 60% Británii, 20% ZSSR a 8% Francúzsku.

Bomba

Atómová bomba spôsobila problém aj medzi najbližšími spojencami USA a Britániou. Od roku 1943 na bombe pracovalo 20 000 vedcov z USA, Británie a Kanady v 35 zariadeniach po celých USA. Urán sa získaval z belgického Konga. ¾ pre USA a ¼ pre Britániu. Po vyrobení sa ale USA vyslovili za dohľad na výrobou a využívaným atómovej energie, čo v praxi znamenalo, že Británia nemohla rátať z bombou z USA. V roku 1947 Attlee a Bevin rozhodli o výrobe vlastnej jadrovej zbrane. Proces bol zavŕšený prvou britskou jadrovou skúškou z roku 1952.

Otázka porazených

Najväčší vinníci Nemecko, Taliansko a Japonsko. Medzi nimi bol ale obrovský rozdiel. Otázka Talianska bola v podstate jednoznačná. Taliansko bolo porazené už roku 1943 a zapojilo sa do boja po boku spojencov.

Mierová zmluva – 10.2.1947 – kombinovala prvky uzmierenia aj trestu. Suverenita bola obnovená bez obmedzení a spojenci si neponechali žiadne rozhodovacie práva. Museli vrátiť územia Francúzsku, Juhoslávii väčšiu časť Istrie, časť julského Benátska, Rijeku a Zadar. Grécku Dodekanéske ostrovy okupované už od roku 1912.Líbya, Etiópia, Eritrea a Somálsko boli zverené OSN. Taliansko muselo uhradiť 360 miliónov dolárov najmä ZSSR a Juhoslávii.

Mierové zmluvy boli tiež podpísané s Maďarskom, Rumunskom a Bulharskom.

Najväčším problémom bola otázka Nemecka.

Zásada rozdelenia Nemecka bola prijatá už na teheránskej konferencii v roku 1943. USA nemali jasnú predstavu ako postupovať v tomto probléme. Ešte za prezidenta Roosevelta existovali tvrdá aj menej prísna teória o Nemecku. Otázka Nemecka bola prioritná aj pre nového prezidenta Trumana, ani o však nemal jasno.

Spojené štáty podporovali na Postupimskej konferencii len tie opatrenia, ktoré by drasticky neohrozili životnú úroveň nemeckého obyvateľstva. Hospodárska degradácia Nemecka by vyvolala nielen nutnosť materiálnej pomoci okupovanej krajine, ale ohrozila by aj ozdravovanie európskych ekonomík, pre ktoré bolo fungovali nemeckej ekonomiky nevyhnutné. Nemecko tak malo prísť o zbrojný priemysel, ale nie o priemysel celkovo.

Jediní, ktorí vedeli presne čo chcú boli v tomto prípade Francúzi. Modernizačná stratégia francúzska, vyhlásená v jari 1946 a pomenovaná po jej tvorcovi Monnetov plán, vychádzala z predpokladu, že Francúzsko prevezme po porazenom Nemecku úlohu priemyslového pilieru Európy. Nemožnosť nájsť spoločné riešenie budúcnosti Nemecka postavilo USA pred jednoznačnú voľbu – buď sa snažiť o štvorstrannú dohodu a vystaviť sa sovietskym a francúzskym obštrukciám, alebo siahnuť k jednostranným krokom.

2.12.1946 – podpísali Byrnes a Bevin dohodu o zlúčení americkej a anglickej zóny a vznikla tzv. Bizónia.