História Michaloviec

História Michaloviec

História Michaloviec ako osady, alebo sídliskového celku je spojená s dvoma lokalitami. Hrádok – s dokázateľne keltským osídlením a slovanskou osadou z 9. – 10. storočia bol prirodzenou dominantou okolia. Druhou lokalitou je stredoveké historické centrum mesta, v okolí dnešného Kostolného námestia a Zemplínskeho múzea. Nevieme presne kedy, ale najneskôr v polovici 11. storočia sa obyvateľstvo z okolia Hrádku presunulo k brodu cez rieku Laborec (dnešný most na Stráňany ) a vytvorilo tak základy nového sídliska.

Blízkosť brodu a križovatka ciest viedli k pomerne rýchlemu rozvoju. Najneskôr v tomto období si tu obyvateľstvo vystavalo aj prvú kamennú sakrálnu stavbu – rotundu.základy rotundy Išlo s určitosťou o prvú kamennú stavbu v širokom okolí. Jej základy vidno dodnes v záhrade Zemplínskeho múzea. Rotunda nemá doposiaľ žiadnu analógiu v celom európskom priestore a dodnes sa vedú spory o jej časovom zaradení. Či už je rotunda veľkomoravská alebo z 11. storočia je presvedčivým dôkazom o takmer 1000 ročnej histórii sídliska v jej okolí. Otázne je či ju stavali Michalovčania.

Prof. F. Uličný tvrdí, že ju mohli postaviť jedine obyvatelia starobylej dediny Preča, ktorá neskôr splynula s Michalovcami a v 14. storočí bola už iba ulicou, resp. časťou mesta kdesi v severnej časti Michaloviec. Vznik rotundy by tak mohol súvisieť s nariadením Sv. Štefana, prvého uhorského kráľa, o povinnosti desiatich dedín postaviť si minimálne jeden kostol. Michalovce by tak vznikli a vyvíjali sa ako kostolná osada okolo rotundy, ktorú si postavili obyvatelia okolitých sídlisk Preča a Greča. Pre objektívnosť je potrebné dodať, že základy rotundy sú vo veľkomoravskej kultúrnej vrstve a v okolí sa našlo niekoľko črepov slovienskej keramiky z 9. storočia a sídliskový objekt pravdepodobne z 10. storočia. Tak či tak predpokladám, že celý spor vyrieši pripravovaná rekonštrukcia Kostolného námestia, ktorá je plánovaná na rok 2005.

Najstaršia písomná zmienka o Michalovciach je až z roku 1244. Vtedy v listine Peter syn Sobeslava daroval dcére veno, majetok Revište. Jeho západná strana sa dotýkala práve územného majetku Michaloviec. ( V listine zapísaného v tvare Myhal.) Pravdepodobne v tomto období si spomínaní šľachtici postavili aj sídlo na brehu Laborca, tzv. vodný hrad, ktorého základy môžeme dodnes vidieť v pivničných priestoroch michalovského kaštieľa.Hlavná budova kaštieľa stojaca na základoch vodného hradu Od druhej polovice 13. storočia sa zmenil aj názov z dovtedy zapisovaného Myhal, Mihal na Nogmihal (s obmenami) v zmysle Veľký Michal. Okolie rotundy a kaštieľa označovali v 14. storočí ako Slovenské Michalovce, v 15. storočí ako Slovenská ulica.

Takéto názvy sa používali v lokalitách kde bolo potrebné odlíšiť jednotlivé etniká žijúce v meste. Pravdepodobne v 13. storočí sa v meste usadili Nemci a založili tú časť. Ktorá sa označovala ako Nemecká ulica, pravdepodobne v priestoroch dnešného námestia. Okrem spomínaných existovali ešte Jóbova ulica a Senná ulica. Jóbova v blízkosti Slovenskej, Senná kdesi pri Nemeckej. Na ľavej strane Laborca, teda už v Užskej župe, bola dedina Stráňany, ktorú považovali za časť resp. štvrť Michaloviec. Delili sa ešte na Nižšie a Vyššie Stráňany a v ich blízkosti bola ešte dedina Várkond.

Rozvoju Michaloviec prispela aj poloha na križovatke krajinských ciest z Košíc do Užhorodu a cesty v smeru juh – sever popri brehu Laborca. V Michalovciach sa konal aj trh, ktorý však nevznikol na základe privilégia udeľovaného kráľom, ale na základe živelného hospodárskeho rastu. Konal sa tradične v sobotu. ( od 13. st.) Až ďalšie dva jarmoky a jeden trh povolil roku 1449 vtedajší správca krajiny Ján Huňady, otec neskoršieho kráľa Mateja Korvína. Jarmoky sa konali 2. februára a 5. septembra a mohli trvať dva týždne.

Nový trh sa konal v stredu. Roku 1441 dostali zemepáni mýtne právo, ktoré protiprávne uplatňovali už skôr, s podmienkou že postavia most cez Laborec. V 14. storočí boli v meste dva kostoly, v 15. dokázateľne už iba jeden, kostol Panny Márie, ktorý stojí dodnes ( dnešný katolícky kostol za autobusovou stanicou). Pri kostole existovala aj farská škola.

Vrchol rozvoja zažilo mestečko pravdepodobne v 15. storočí, kedy spolu so Stráňanami malo okolo 150 domov. Pre porovnanie roku 1715 – sedem meštianskych domácností. Čo je zaujímavé iba malá časť obyvateľov mestečka sa živila remeslami ( cca 20%), zato takmer všetky domácnosti mali v meste alebo okolí poľnohospodársku pôdu a teda živili sa poľnohospodárstvom. V meste si šľachtici postavili niekoľko kúrii a kaštieľov, z ktorých najvýznamnejší stál na mieste dnešného kaštieľa. Bol opevnený a mal funkciu strážiť brod. Po mnohonásobných prestavbách sa zachoval dodnes ako kaštieľ rodiny Sztárayovcov, od roku 1957 Zemplínske múzeum.

Okolo roku 1800 mali Michalovce asi 2000 obyvateľov, roku 1900 okolo 5000. Po vzniku Československa časť Užskej župy, ktorá ležala na území Slovenska zanikla a pričlenili ju k Zemplínskej župe. Sídlom župného úradu novovytvorenej župy sa stali Michalovce. Čoskoro však vznikla Košická župa a Michalovce sa stali sídlom okresu (1923). Roku 1928 župy nahradilo krajinské zriadenie, michalovský okres sa však nezmenil. Situáciu zmenila až Viedenská arbitráž, na základe ktorej časť územia zabralo Maďarsko. Hranica s Maďarskom bola od Michaloviec približne 15 – 20 km, napríklad medzi obcami Budkovce a Drahňov. 27.11.1944 boli Michalovce oslobodené a začína sa ich novodobá história.