Staroveký Rím a Rímska republika

Staroveký Rím

Kráľovská doba (753 p.K. – 510 p.K.)

Eneas – trójsky hrdina, usadil sa na území dnešného Talianska (Apeninský polostrov) a založil nové mesto.

Romulus a Remus – bájni zakladatelia Ríma, vychovávala ich vlčica.

Rímski susedia Etruskovia, mocný a významný národ:

• žili v taliansku pred rokom 1000 p.k.
• boli hutníci, remeselníci, obchodníci
• ako prví poznali železo
• dôkaz – pamiatky a stavby

Rím mal 7 kráľov – poslední 3 boli Etruského pôvodu.

Významný panovník Servius Tullius rozdelil obyvateľstvo do 5 skupín.

Posledný etruský kráľ v Ríme bol Tarquinius Superbus v roku 510 p.K. vyhnaný z mesta.

Rímska republika

• Etruskovia útočili na Rimanov, tí sa však ubránili
• volili si 2 konzulov (viedli štát), sprevádzalo ich 12 liktorov (zväzok prútov so sekerou), radil im senát s 300 členmi.
• Občania v Ríme sa delili na patricijov (bohatí) a plebejcov (chudobní). Boli medzi nimi rozpory. Plebejci viackrát odišli z Ríma a chceli si založiť nové mesto.
• zákon 12 tabúľ – 450 p. K.
  • obsahovali rímske obyčajové právo
  • bronzové tabule prístupné každému
  • patricijovia ich tajili – vysvetľovali ich, ako im vyhovovalo
• plebejci volili tribúnov ľudu (zastupovali ich záujmy)
• všetci občania – ľudové zhromaždenia

↓

schvaľovanie rozhodnutí konzulov a senátu

↓

kontrola úradníkov

↓

vec verená – res publica

Rozmach Rímskej republiky

• Rimania dobyli mnoho okolitých mestských štátov
• víťazný rozvoj Ríma načas spomalili Kelti, našťastie putovali do Malej Ázie
• storočie p. K – Rimania si podmanili takmer celé stredné Taliansko, porazili Etruskov a Keltov
• Kráľ Pyrhos – pomáhal gréckym mestám, Rimania však ovládli celý Apeninský polostrov.
• Vojny medzi Rímom a Kartágom (Púni) – Púnske vojny
  • Púnska vojna (264 – 242 p.K)
    • boj o Sicíliu, víťazstvo Ríma
    • Kartágo ju stratilo no získali Hispániu (Španielsko)
  • Púnska vojna (218 – 202 p.K)
    • vojvoda Kartága Hanibal prešiel cez Alpy a takmer dobyl Rím
    • Rimania vyhrali a Kartágo muselo uzavrieť nevýhodný mier
  • Púnska vojna (149 – 146 p.K)
    • Rimania zničili Kartágo, obsadili Macedóniu a Grécko aj všetky helenistické štáty (okrem Egypta)
  • Cornelius Scipio – rímsky vojvodca, porazil Hanibala v rozhodujúcej bitke pri Zame

Kríza a pád republiky

• rímske obilie bolo drahšie, ako z cudziny – roľníci postupne vyšli na mizinu, ich majetkov sa zmocnili patricijovia
• bratia Gracchovci – tribúni ľudu – chceli, aby sa bezzemkom prideľovala štátna pôda → patricijovia nesúhlasili → nepokoje → obaja bratia zahynuli
• 73 – 71 p.K. – Spartakovo povstanie otrokov
  • základom vojska boli vzbúrený otroci – gladiátori, boli potrestaní
• 60 p. K. – vznikol I. triumvirát
  • tvorili ho Crassus, Pompeius, Caesar
  • tajná dohoda s cieľom získať moc v štáte
  • po smrti Crassusa vznikli hádky medzi Pompeiusom a Caesarom,
• Caesar
  • stal sa diktátorom
  • zakladal kolónie pre chudobných (obilie zadarmo)
  • nová výstavba Ríma, nový kalendár
  • 3.44 p. K. – zavraždený prívržencami republikánskych ideí
• po Caesarovej smrti vznikol triumvirát
  • tvorili ho Antonius, Lepidus a Octavius
  • porazili Caesarovych vrahov a rozdelili si krajinu
  • medzi Octaviom a Antoniom vznikli hádky
  • Octavius zvíťazil, zmocnil sa Egypta a stal sa jediným vládcom Ríma. Získal titul Augustus – Vznešený