Kráľovstvo svätého Štefana

Kráľovstvo svätého Štefana

Maďari po bitke pri rieke Lech zmenili spôsob života. pastierstvo vymenili za chov dobytka a roľníctvo. Ich novou vlasťou sa stal stred Karpatskej kotliny.

Gejza – tvrdý vládca, začal presadzovať kresťanstvo, nechal pokrstiť seba i svojho syna Štefana.

1. 997 Gejza zomiera, vlády sa ujíma vojvoda Štefan. Na trón si robil nároky aj vojvoda Kopáň z rodu Arpádovcov.

V spore o trón sa na Štefanovu stranu postavili ozbrojení rytieri a niektorí slovenskí veľmoži. Za svojich telesných strážcov ustanovil Honta a Poznana.

Štefanovo vojsko Kopáňa porazilo a v roku 1000 dostal Štefan z rodu Arpádovcov od pápeža Silvestra kráľovskú korunu.

Štefan I.

• stal sa prvým uhorským kráľom
• podporoval kresťanstvo
• zakladal kláštory, kapituly, prešporstvá a kamenné farské kostoly
• zomrel v roku 1038 a v roku 1083 bol vyhlásený za svätého.

V Ostrihome vznikla samostatná cirkevná Uhorská provincia. Štefan I. rozdelil územie kráľovstva na župy (kráľovské komitáty), spravovali ich župani. Sídlami sa stali niekdajšie veľkomoravské hradiská – Nitra, Bratislava, Starý Tekov, Novohrad, Gemer, Zemplín.

Vznikali aj župné obvody. Župani –

• spravovali župu,
• rozsudzovali spory,
• vyberali dane a poplatky,
• zvolávali a velili komitátne vojsko.