Napoleon Bonaparte a napoleonské vojny

Napoleon Bonaparte a napoleonské vojny

Napoleonovo šťastné obdobie

• 1804 – Napoleon korunovaný za cisára
• Vydal občiansky zákonník Code Civil
• rovnosť pred zákonom
• občianska sloboda
• náboženská sloboda
• súkromné vlastníctvo
• zlepšenie finančnej situácie v štáte
• Viedol množstvo bojov proti Rakúšanom, Prusom, Angličanom, Rusom.
• Postupne ovládol takmer celú západnú a strednú Európu.
• Zaviedol kontinentálnu blokádu – zákaz dovozu Anglického tovaru na územie kontrolované Francúzskom → Rusi naďalej obchodovali, preto sa Napoleon rozhodol napadnúť ich.
• 1905 – bitka pri Trafalgare – víťazstvo britského loďstva pod vedením admirála Nelsona.

Výprava do Ruska

V roku 1812 s 500 tis. armádou Napoleon spočiatku víťazil, chcel prezimovať v Moskve, ktorú Rusi podpálili, francúzske vojsko muselo ujsť, prežilo 50 000 vojakov.

Koniec Napoleonovej moci

• Cisára postupne opúšťali spojenci (Prusi, Rakúšania) → bitka národov pri Lipsku (1813) – Francúzi odolávali 3 dni, nakoniec boli porazení.
• Spojenecké vojská prenikli do Francúzska.
• Napoleon odišiel do vyhnanstva na ostrov Elba, obnovila sa bourbonovská monarchia (Ľudovít XVIII.)
• Napoleon vstúpil do Paríža a obnovil cisárstvo na sto dní.
• V júni 1815v bitke pri Waterloo utrpel definitívnu porážku.
• Angličania ho internovali na ostrov Sv. Heleny.

Viedenský kongres a Svätá aliancia

9.6.185 vo Viedni – Viedenský kongres – stretli sa predstavitelia a Anglicka, Ruska, Rakúska, Pruska. Dôležitú úlohu zohral rakúsky politik Metternich.

• politické zmeny na mape Európy
• obnovenie hraníc Francúzska spred 1789, výška reparácií
• Svätú ríšu rímsku nemeckého národa nahradil Nemecký spolok, kde súperili o vplyv Prusko a Rakúsko
• Rusko posilnilo postavenie, ovládlo Napoleonom vytvorené Varšavské veľkovojvodstvo.
• Veľká Británia získala množstvo strategických francúzskych opevnených bodov v Atlantickom oceáne a Stredozemnom mori
• Vzniklo nové spojenectvo – Svätá Aliancia – otázky zabezpečenia mieru a poriadku. Spájal ich:
  • konzervativizmus
  • viera v monarchiu a kresťanské zásady
  • boj proti revolúciám, liberalizmu a národným hnutiam.

Napoleon a Slovensko

• V období Veľkej francúzskej revolúcie nastúpil v habsburskej monarchií na trón František II., nastolil prísny policajný režim, ich postavenie oslabovala vzrastajúca moc Francúzska.
• František s ruským cárom a anglickým kráľom založili niekoľko koalícií na oslabenie Napoleona. Vojny sa odohrávali na území habsburskej monarchie.
• 12.1805 Bitka pri Slavkove – bitka 3 cisárov → francúzske vojsko zdolalo ruského cára a rakúskeho cisára
• mier v Bratislave medzi Francúzskom a monarchiou, ktorá prišla o značnú časť územia
• 1809 francúzske vojská vyhodili do povetria hrad Devín a opäť zvíťazili
• pokus Františka o spojenectvo s Napoleonom – ponuka na sobáš s princeznou Mariou Lujzou, neskôr František porazil svojho zaťa v bitke pri Lipsku a definitívne v bitke pri Waterloo
• Habsburská monarchia, Anglicko a Rusko posilnili postavenie

Cárske Rusko – doba Mikuláša I.

• koniec 18. storočia – vláda Kataríny Veľkej – získanie územia Poľska
• počas napoleonských vojen – vláda cára Alexandra I. – význam Ruska vzrástol
• Generál Kutuzov a Suvurov uštedrili Francúzsku porážku, no kvôli zaostávajúcemu hospodárstvu vývoj Ruska stagnoval.
• 1825 smrť Alexandra I. → povstanie dekabristov (štátny prevrat mladých vyznávačov modernej Európy a francúzskej revolúcie) → boli odsúdení na trest smrti alebo vyhnanstvo na Sibír za vlády

Mikuláša I. (1825 – 1855)

• nepriateľ revolúcie a liberalizmu
• žandár Európy
• 1830 potlačil revolúciu v Poľsku
• zrušil personálnu úniu – časť Poľska pripojená k Rusku ako provincia
• pomohol v boji proti revolúcií v habsburskej monarchií
• 1849 bitka pri Világoši – porazil maďarských povstalcov a Habsburgovcom zachránil panovnícku korunu

Krymská vojna

• 1853-1856 Mikuláš I. začal bojovať proti Turkom, ktorí ovládli Balkán, Turkov podporovali Angličania
• Koalícia európskych štátov sa vylodila na Kryme
• porážka Rusov, mali horšiu výzbroj a výstroj, zásobovanie a nedostatok financií
• Mikuláš I. sa vojny nedožil.

Alexander II (1855 – 1881)

• snaha o zlepšenie hospodárskej situácie v Rusku a jeho modernizáciu
• 1861 – zrušil nevoľníctvo (pripútanie poddaných k pôde, závislosť medzi poddaným a majiteľom)
• reformy školstva, armády, súdnictva → Rusko výrazne zosilnelo
• Rusko zostalo bez ústavy a parlamentu, o všetkom rozhodoval cár

Vo víre revolúcií a nacionalizmu 1830 a 1848/49

1830 revolúcia v Európe

1848/49 jar národov

Členovia svätej Aliancie odmietali všetko, čo súviselo s francúzskou revolúciou.

Nacionalizmus – snaha viacerých Európskych krajín o prijatie ústavy, zavedenie republiky, národné územie a zjednotenie → Taliansko, Nemecko, Poľsko, Balkán

Júl 1830 revolúcia vo Francúzsku – dôvodom boli snahy Karola X. o posilnenie absolutizmu, rozpustenie parlamentu, zásah do slobody tlače, zákaz politických spolkov.

V Paríži za noc vyrástli barikády, Karol X. ušiel.

Novým panovníkom sa stal Ľudovít Filip (1830)

(schéma Ohniská revolučných nepokojov str. 20)

Jar národov – revolučné roky 1848/49

(pojmová mapa str. 21)

Francúzsko

Centrum revolúcie – Francúzsko

vzbura proti vláde Ľudovíta Filipa, v roku 1848 bol zavrhnutý, utiekol z krajiny

→ Francúzsko sa stáva republikou

→ 1. prezident Ľudovít Napoleon (synovec Napoleona I.)

→ uskutočnil prevrat, obnovil cisárstvo

→ vládol ako Napoleon III.

→ koniec jeho moci → 1870 porážka Francúzska v Prusko – Rakúskej vojne.

Taliansko bolo rozdelené na

• kráľovstvo Piemontu a Sardínie
• oblasť ovládanú Habsburgovcami
• pápežský štát
• oblasť pod vládou Bourbonovcov

1830 – Hnutie mladé Taliansko založil Giuseppe Mazzini – chcel zjednotiť Taliansko a vytvoriť republiku. Hnutie sa šírilo aj ďalej ako hnutie Mladá Európa.

Sardínsko – Piemontský kráľ Karol Albert viedol protihabsburské a protiburbonovské vystúpenie – habsburgovci zvíťazili pod vedením Radetského.

Nemecko

• myšlienky liberalizmu a snaha o zjednotenie do jedného štátneho celku
• na jar 1848 sa vo Frankfurte nad Mohanom zišiel Vorparlament – mal za úlohu vypracovať ústavu, podľa ktorej moc panovníka bude kontrolovať parlament, volebné právo budú mať všetci muži. Panovníkom sa mal stať Pruský kráľ – Wilhelm IV.

Habsburská monarchia

• národnostná nejednotnosť ríše (slovenské, nemecké, maďarské a rumunské obyvateľstvo) → napriek viacerým spoločným záujmom mali odlišné ciele
• Maďari chceli prebudovať Uhorsko na jednonárodný štát
• Slovanské národy – myšlienky panslavizmu a politicky sa orientovali na Rusko → Slovanský zjazd v Prahe v júli 1848
• revolúcia vypukla v marci 1848
• František Jozef I. za pomoci ruského cára v roku 1849 porazil maďarskú revolučnú armádu

Vznik národných štátov, zjednotenie Talianska

Camilo Cavour – politik kráľovstva Piemontu a Sardínie, chcel politické zblíženie s Napolenom III.

Giuseppe Garibaldi – revolucionár

• 1859 bitka pri Solferine – Sardínia s pomocou Francúzska porazila Rakúšanov (stratili Lombardiu a Benátsko)
• 1861 – vyhlásenie Talianskeho kráľovstva
• 1864 – na ženevskej konferencií sa všetky štáty dohodli na rešpektovaní znaku Červeného kríža (založil ho Dunant kvôli raneným v bitke pri Solferine)
• Garibaldi – obsadil územie Neapolska, pričlenil ho k severu Talianska
• 1870 – zjednotenie Talianska – územie pápežského štátu bolo pričlenené Taliansku, pápežovi zostala časť Ríma – Vatikán.
• Taliansko sa stalo konštitučnou monarchiou.

Zjednotenie Nemecka

• rozhodujúci vplyv mali Habsburgovci
• Nemecko bolo rozdelené (Bavorsko, Srbsko, Prusko, Bádensko Wurtenbersko, Hessensko)
• Národné hnutie – snaha o vytvorenie jednotného Nemecka → podpora zo strany Pruska → spor s Habsburskou monarchiou
• Otto von Bismarck → pruský kancelár → zjednotenie krajiny železom a krvou
• 1866 prusko-rakúska vojna – bitka pri Hradci Králové, Bismarck vytvoril Severonemecký spolok
• 1870 Bitka pri Sedane – Francúzsko vyhlásilo vojnu Prusku, porážka Francúzska, pád Napoleona III., vznik 3. francúzskej republiky

↓

zjednotenie juho a severonemeckých štátov

↓

1871 vyhlásenie Nemeckého cisárstva

1. cisár Wilhelm I.