Slovenské národné hnutie

Slovenské národné hnutie

2. polovica 18. storočia 

Osvietenstvo – charakterizujeme ako vek rozumu, v spoločnosti silnela potreba vzdelávať a kultivovať ľud. Toto obdobie nahradilo v 1. polovici 19. storočia obdobie romantizmu. prejavovalo sa citovými a vnútornými postojmi ľudí.

Počas týchto dvoch období sa rozvíjalo slovenské národné hnutie – proces utvárania modernej podoby národa.

Od konca 18. storočia sa v celej Európe diskutovalo o národoch. Na základe toho vzrastalo národné povedomie – presvedčenie, že človek je prirodzeným členom národa, do ktorého sa narodí alebo ktorého jazykom hovorí.

Bola nastolená otázka, čo je to národ. Učenci tohto obdobia za hlavné znaky národa považujú:

• ľudovú kultúru (folklór)
• národné zvyky
• obyčaje
• jazyk

Habsburská monarchia bola mnohonárodnostným štátom. Žili tam rôzne etniká – Slováci, Česi, Chorváti, Srbi, Rusíni, Slovinci. Dominantné postavenie mali Nemci a Maďari.

Slováci používali rôzne nárečia, rozdeľoval ich aj bohoslužobný jazyk. Katolíci používali angličtinu a evanjelici biblickú češtinu → cesta k zjednocovaniu jazyka.

Tri generácie slovenských národovcov

Najvplyvnejšie osobnosti, ktoré ovplyvnili Národné hnutie, boli:

• Anton Bernolák – katolícky učenec
• Ján Kollár evanjelickí vzdelanci
• Ľudovít Štúr

3 fázy slovenského národného hnutia – navzájom sa prelínali:

1. fáza (generácia)

• 1780 – 1820
• osvietenská
• zakladanie spolkov a spoločností, vzdelávanie a osveta
• Bernolák, katolícki vzdelanci, Bernolákovci

1. fáza (generácia)

• 1820 – 1835
• rozvíjanie spolupráce s inými slovanskými národmi
• básnik Ján Kollár a vedec Pavol Jozef Šafárik

1. fáza

• 1835 – 1848
• Štúrovci – Ľudovít Štúr
• kultúrne a politické práva, spisovný jazyk