Anton Bernolák – na ceste k slovenčine

Anton Bernolák – na ceste k slovenčine

Osvietenské myšlienky hlásali najmä katolícki kňazi. Dôraz kládli na históriu, najmä obdobie Veľkej Moravy a význam posolstva Cyrila a Metoda.

Strediská národných kultúrnych aktivít – Bratislava a Trnava.

Škola pre katolíckych kňazov (založil cisár Jozef II.) – Generálny seminár, kde študoval aj Anton Bernolák.

1783

• neúspešný pokus o uzákonenie spisovnej slovenčiny, I. Bajza – René mládenca príhody a skúsenosti
• začali vychádzať Prešporské noviny v slovakizovanej češtine

1787

• Anton Bernolák kodifikoval spisovnú slovenčinu so spolupracovníkmi
• diela:
  • Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách
  • Slovenská gramatika
  • Etymológia slovenských slov – o tvorení slov
  • Slowár Slovenský Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherský

Bernolákovská gramatika → fonetický princíp → píš ako počuješ

Slovenské učené tovarišstvo

• založili Bernolákovci v Trnave v roku 1792
• spolok, ktorý mal v novom jazyku vydávať knihy, zvyšovať vzdelanosť, kultivovať ľud
• malo vyše 400 členov
• činnosť usmerňoval Bernolák a J. Fándly (dielo Zelinkár)
• najvýznamnejší a najväčší spolok bernolákovcov
• začiatkom 19. storočia zaniklo, k čomu prispela aj nepriaznivá spoločenská atmosféra v monarchií spôsobená prísnym politickým režimom cisára Františka.

Význam bernolákovcov

• slovenčina bola prijateľná katolíkmi, evanjelici naďalej písali biblickou češtinou, Slovákov v spoločnom jazyku nezjednotila
• Bernolákovci považovali Slovákov za samostatný národ – vytvorili priaznivé podmienky pre ucelenejší a organizovanejší národný pohyb v nasledujúcom období.