Slovanská vzájomnosť

Slovanská vzájomnosť

Začiatkom 19. storočia:

• snaha maďarských politikov o zmenu mnohonárodného Uhorska na jednonárodnú krajinu
• každý mal ovládať maďarčinu a hlásiť sa k maďarskej národnosti
• mnoho ľudí sa pomaďarčilo očakávajúc zmeny v spoločenskom živote

Maďarizácia prinútila katolíckych a evanjelických vzdelancov spolupracovať.

Evanjelickí vzdelanci považovali Slovákov za súčasť ČS kmeňa.

Spoločné ciele – zvýšenie kultúry a vzdelanosti, dôraz na históriu Slovanov a Veľkej Moravy

Založenie spolkov – Almanach Zora – v bernolákovskej slovenčine a biblickej češtine.

Najvýznamnejší básnik bernolákovského hnutia Ján Hollý, napísal diela Svätopluk a Cyrilo-Metodiáda. Bol katolícky kňaz, oslepol pri požiare fary.

1. fáza národného hnutia

• centrá – mestá pri Dunaji – Budín (Buda) a Pešť
• rozvíjanie vzťahov podporovala skupina katolíckeho učenca Martina Hanuljaka.
• v Pešti pôsobil evanjelický kňaz Ján Kollár
  • spolupracoval s katolíkmi
  • podporoval ideu slovanskej vzájomnosti (vzťahov medzi všetkými Slovanmi)
  • básnická skladba Slávy dcéra
  • spis o Literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slovanskými
• J. Šafárik
  • vedec
  • zaoberal sa archeológiu a dejinami, literatúrou a kultúrou Slovanov
• myšlienky o slovanskej jednote sa rýchlo šírili
• Maďari i Rakúšania považovali ideu slovanskej vzájomnosti nebezpečnú pre celistvosť monarchie a začali stúpencov prenasledovať.