Československá politika v 20. rokoch

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 04.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 789 slov
Počet zobrazení: 3 820
Tlačení: 347
Uložení: 354
Parlamentné voľby 1919 sa mohli konať iba na Morave a Sliezsku, na Slovensku na to neboli ešte podmienky. V českých a moravských krajinách voľby neboli na sporných územiach. Vyhrala sociálna demokracia, dostala 32,5%. Urobili vládu na čele s V. Tusarom. Bol to dobrý politik, no mal zdravotné problémy- tuberkulóza. Ministerstvo vnútra si z prvej vlády ponechal Švehla. Vláda prijala 2 ľavicové zákony- zákon o revolučných a závodných radách a zákon o rozhodcovskom banskom súde. Prvý zákon umožnil robotníkom spolurozhodovať i nazerať do bilancií podniku a spolurozhodovať o zisku.

Voľby 1920. Tieto už prebehli na celom území, sociálni demokrati vyhrali, až vyše 37%. Sociálni demokrati zobrali ministerstvá: nár. obranu, spravodlivosť, školstvo, zásobovanie, sociálna spravodlivosť, minis. pre Slovensko. Agrárnici mali 4 ministerstvá, 2 národní socialisti, ostatné mali bezpartajní. Vznikli veľké problémy s komunistickým hnutím. Robotnícke rady, ktoré komunisti vytvárali sa mali stať ohniskami prevratu. Vznikali akcie na podporu boja Červenej armády. Hlavné centrum bolo na Kladensku a Ostravsku. Ďalším podobne nebezpečným územím bola Podkarpatská Rus. Komunisti na Podkarpatskej Rusi terorizovali podnikateľov, najhoršia situácia bola keď sa front priblížil na 60- 70 km. V lete 1920 vyhlásili na Slovensku a Podkarpatskej Rusi stanné právo, a to zlomilo moc komunistov na tomto území.

Nebezpečenstvo hrozilo i z inej strany, v Bavorsku sa militaristické skupiny pod vedením gen. Luddendorfa zhromažďovali na čs. hraniciach a boli i ozbrojené incidenty. Nemecké politické strany volali po prestavbe štátu, ich strany boli aspoň začiatkom 20. rokov silne opozičné. Poľsko a Maďarsko už robili opatrenia na rozdelenie Slovenska. Tomu zabránila Malá Dohoda.
Tusar bol oslabený marxistickou ľavicou a potreboval mať voľné ruky na boj v strane, abdikoval pre to a museli vytvoriť novú vládu. Bola to odbornícka vláda na čele s Janom Černým. Riešili problémy aj nepopulárnymi opatreniami, pravicovými, vláda bola kritizovaná veľkými stranami a nakoniec odstúpila. Vláda odborníkov tvrdo potláčala komunistické prekračovanie zákonov, boli i boje a tak 15 obetí na oboch stranách.

Vznikla Päťka- bol to súbor najväčších politických strán, členovia Bechyně, Švehla, Stříbrný, Rašín a Šrámek. Päťka nebola oficiálnym orgánom, no najmä v 20. rokoch mala v praktickej politike veľké slovo. Silu nadobudla najmä po odstúpení I. úradníckej vlády. V zime 1921 na smrť ochorel Masaryk, skoro zomrel, najnutnejšie veci vybavoval z postele, od januára do augusta bol fakticky PN. Jeho všadeprítomné direktívy chýbali. Novým premiérom sa stal Beneš, súčasne bol i ministrom zahraničia. V novej vláde boli rozpory medzi Päťkou a autoritatívnym Benešom, ktorý mal veľa práce aj ako minister zahraničia, organizoval Malú Dohodu, neutralitu s Rakúskom, okrem toho si robil profesúru. A tak na jeseň 1922 odstúpil.

Novým premiérom sa stal „hostivařský sedlák“ Antonín Švehla. Okrem II. úradníckej vlády bol ním do roku 1929. Členmi vlády sa stali všetci členovia Päťky. Minister Rašín, sympatizant talianskeho fašizmu, prezývaný Rašellini posilňoval korunu ekonomickými i administratívnymi prostriedkami. Znamenalo to zníženie miezd. Minister Rašín bol nakoniec zastrelený anarchistom. Po tomto atentáte- obdobnému len o vlas unikol Karel Kramář- zaviedli zákon na ochranu republiky a Štátny súd na stíhanie previnení proti nemu. Bolo to proti pravicovým a ľavicovým extremistom, no na hranici ústavnosti- pomerne represívny a Ústavný súd sa ním viackrát zaoberal.

Od počiatku roku 1919 pretrvávali rozpory medzi Hradom a Nár. demokraciou /Kramář/. Zmierovacie pokusy nič nepriniesli, Kramář nechcel nič iné iba kreslo premiéra alebo prezidenta. Rozpory vyvrcholili, keď Masarykovi zomrela žena a vraj Kramářovi nestisol ruku pri kondolencii. Masaryk tvrdil že bol mimo a Kramář že to bolo naschváľ. Títo muži sa nikdy nezmierili. 1923-25 mali spory aj Masaryk a Stříbrný, ohľadom hodnotenia odboja. Hrad chcel vylúčiť Národnú demokraciu s vlády, ale neúspešne. Spory o agrárne clá a sociálne poistenie medzi agrárnikmi, sociálnymi demokratmi, o odluku cirkvi od štátu medzi lidovou stranou a národnými socialistami prispeli k pádu vlády, 1925 boli predčasné voľby.

Vo voľbách 1925 vyhrali agrárnici- skoro 14%,  druhí komunisti- 13,1, tretí lidovci, štvrtí sociálni demokrati. Kramářovci- národní demokrati utrpeli debakel- 2 a pol %. Nový parlament začal činnosť pamätným zasadaním, každý poslanec mal nejaký odznak- nacisti hákový kríž, ľudáci slovenský dvojkríž, lidáci biele karafiáty, agrárnici štvorlístok, komunisti hviezdu, sociálni demokrati červené karafiáty, národní socialisti bieločervené karafiáty, živnostníci fialky, jeden prišiel v zemplínskom kroji. Poslanci po sebe vykrikovali, pískali, búchali do lavíc a nakoniec sa pobili. Poslanci HSĽS spievali obmenenú verziu Hej Slováci že Parom zmetie Švehlu, Nemci Deutschland uber alles a komunisti Internacionálu. Poslankyňa DNP si utrela ruku vreckovkou, keď ju podala Švehlovi pri poslaneckom sľube.

Vláda vydala nariadenie o jazyku,
kde bolo 20% obyvateľstva mohlo sa úradovať v jazyku menšiny. No Švehla na čas ochorel a začali hádky a vláda rýchlo padla. Na čas nastúpila Černého druhá úradnícka vláda. Potom nastúpila tzv. vláda panskej koalície, lebo bola utvorená bez sociálnych demokratov. Jej predseda bol Švehla. Do nej vstúpila a z nej i vystúpila HSĽS. V tzv. lojálnej opozícii bol socialistický blok- často s vládou i spolupracovali. Vláda sa snažila o zmenu zahranočnopolitickej orientácie- no zostala profrancúzska. Táto pravicová vláda zosilnila opatrenia proti komunistom a schválila zákon o agrárnych clách.

Roku 1928 sa uzavrela zmluva s Vatikánom Modus vivendi. Bolo to o tom, že sa nepodarí presadiť odluku cirkvi od štátu. Význam bol v tom, že sa hranice diecéz prispôsobili štátnym hraniciam čím sa vylúčil vplyv maďarských biskupov. Okrem toho zmluva riešila majetkové práva cirkvi.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.028