Rímske cisárstvo

Rímske cisárstvo

Vláda cisára Oktávia Augusta – principát , vládol sám-ako princeps (prvý občan štátu), rozširoval ríšu na severe- siahala po Dunaj a Rýn, jeho nasledovníci vládli slabo (napr. Nero – prenasledoval kresťanov, požiar Ríma) Vláda ďalších cisárov: Vespasianus- zastavil úpadok ríše, postavil Koloseum

– Adoptívni cisári 1.-2.storočie (každý z nich si adoptoval budúceho cisára ako syna) Trajánus počas jeho vlády bola ríša najväčšou , cisár Hadrián začal stavať Limes Romanus (v Británii ,na Dunaji a Rýne opevnenú severnú hranicu proti útokom barbarov – Germánov,...), Antonius Pius – za jeho vlády žiadna vojna

Marcus Aurélius – filozof na tróne (napísal filozofické dielo- v tábore na Slovensku ), čelil útokom germánskych Markomanov a Kvádov (sídlili na území dnešných Čiech a Slovenska), légie prenikli až k Trenčínu – Laugaríciu (v r. 179, nápis na skale v Trenčíne)

Dioklecián (3.storočie) – zastavil úpadok ríše, dal si titul „Pán a Boh“ rozdelil vládu – vybral si spoluvládcu a 2 zástupcov (4 vládcovia – tetrachia) , aby mohli lepšie kontrolovať ríšu,

Konštantí Veľký- zrušil spoluvládcovstvo – vládol opäť sám- zvolil si nové hlavné mesto na východe ríše -Byzantion a premenoval ho na- Konštantínopol,v r. 313 listinou Milánsky edikt zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami (koniec prenasledovania kresťanov)

Rozdelenie ríše: bola obrovská-ťažko sa ovládala a bránila nájazdom barbarov, cisár Theodósius v r. 395 rozdelil ríšu na Západorímsku (Rím) a Východorímsku ríšu (Konštantínopol) medzi svojich synov, ďalšie nájazdy a vojny spôsobili v roku 476 zánik Západorímskej ríše, Východorímska ďalej existovala pod názvom Byzantská ríša