Rozbitie Česko-Slovenskej republiky (1938 – 1939)
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 586
Uložení: 44
Rozbitie Česko-Slovenskej republiky (1938 – 1939)
Situácia po Mníchovskom diktáte (1938)
Po Mníchovskom diktáte sa Česko-Slovenská republika ocitla v hlbokej politickej, hospodárskej aj morálnej kríze. Stratila pohraničné územia a zároveň dôveru v zahraničných spojencov, čo vyvolalo medzi obyvateľmi pocity sklamania, strachu a beznádeje.
Prezident Edvard Beneš abdikoval a odišiel do exilu. Do funkcie prezidenta nastúpil Emil Hácha, ktorý prevzal vedenie výrazne oslabeného štátu.
Zaujímavým javom tejto doby bolo, že tisíce ľudí sa dobrovoľne hlásili do armády, hoci štát už nemal reálnu možnosť vojensky sa brániť.
Cesta Slovenska k autonómii
Politické oslabenie republiky umožnilo posilnenie nacionalistických síl. Najvýraznejší vplyv získala Hlinkova slovenská ľudová strana, ktorá presadzovala autonómne postavenie Slovenska.
V dňoch 5. – 6. októbra 1938 bola v Žiline vyhlásená autonómia Slovenska. Územie dostalo názov Slovenská krajinaa predsedom autonómnej vlády sa stal Jozef Tiso.
Zmenil sa aj oficiálny názov štátu na Č-SR, čím sa zdôraznilo nové usporiadanie republiky.
Viedenská arbitráž (2. november 1938)
Dňa 2. novembra 1938 rozhodli Nemecko a Taliansko o územných stratách Česko-Slovenska bez jeho účasti. Na základe Viedenskej arbitráže muselo Slovensko:
• odstúpiť rozsiahle južné územia Maďarsku
• odovzdať menšie územia Poľsku
Na stratených územiach žilo približne 800 000 obyvateľov, pričom značnú časť tvorili Slováci. Mnohí sa zo dňa na deň ocitli v cudzom štáte, čo výrazne ovplyvnilo ich každodenný život, identitu aj sociálne istoty.
Nástup totalitného režimu
Po roku 1938 sa Slovensko dostalo pod silný politický a ideologický vplyv nacistického Nemecka. Demokratický systém bol postupne nahradený totalitným režimom.
HSĽS sa stala jedinou povolenou politickou stranou a vznikla Hlinkova garda, polovojenská organizácia inšpirovaná fašistickými hnutím v Európe. Režim si upevňoval moc zákazom opozície a zastrašovaním obyvateľstva.
Obmedzovanie občianskych práv
S nástupom totality dochádzalo k systematickému porušovaniu základných občianskych práv a slobôd. Najviac postihnutými skupinami boli:
• židovské obyvateľstvo
• ľudia s iným politickým názorom
• odporcovia režimu
Vládna moc tieto opatrenia ospravedlňovala „potrebou jednoty národa“, pričom tvrdila, že ide len o dočasné riešenia. V skutočnosti však viedli k útlaku, strachu a strate slobody.
Prehľadné zhrnutie – poznámky do zošita
- Po Mníchovskom diktáte bola ČSR výrazne oslabená
- Edvard Beneš abdikoval a odišiel do exilu
- Slovensko získalo autonómiu v októbri 1938
- Viedenská arbitráž znamenala stratu území
- Nastúpil totalitný režim a obmedzovanie práv
- V marci 1939 došlo k definitívnemu rozbitiu ČSR
| Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
|---|---|---|---|
|
|
Rozbitie Česko-Slovenskej republiky | Ostatné | 198 slov |
|
|
Štátna hymna Slovenskej republiky | Referát | 212 slov |
|
|
Rozbitie Česko-slovenskej republiky | Referát | 218 slov |
|
|
Rozbitie Česko-slovenskej republiky | Maturita | 386 slov |
|
|
Rozbitie Česko-slovenskej republiky | Učebné poznámky | 188 slov |
|
|
Rozbitie Česko-Slovenskej republiky (ČSR) | Učebné poznámky | 188 slov |
|
|
Dejiny Českého štátu | Referát | 793 slov |
|
|
Nemecko a Česko v 12. až 15. stor. | Referát | 5 528 slov |
|
|
Česko v stredoveku | Maturita | 673 slov |
|
|
Česko – Česká republika | Učebné poznámky | 150 slov |
|
|
Vznik Česko-Slovenska | Ostatné | 1 811 slov |