Vývin medzi dvoma svetovými vojnami

Vývin medzi dvoma svetovými vojnami

Versaillský mierový systém

– 14 Wilsonových bodov bol jedným z najdôležitejších východiskových dokumentov pri rokovaniach s porazenými krajinami

– tento dokument nebol bezvýhradne prijatý všetkými mocnosťami
› upevnenie mocenského postavenia USA; USA usilovali o liberalizáciu svetového obchodu, keďže ich priemysel zaznamenal minimálne straty a stali sa veriteľmi zadĺžených európskych spojencov
› úsilie Francúzska o trvalé oslabenie Nemecka a čo najvyššie vojnové reparácie; Nemecko malo byť, podľa Francúzov, rozdelené, sčasti okupované
› snaha VB o získanie nemeckého a tureckého koloniálneho panstva v Afrike, Palestíne a Prednej Ázii; VB odmietali tvrdé postihy voči Nemecku

» Versaillská mierová konferencia; 18. január 1919, Versailles

– symbolika miesta a dátumu: v 1871 sa vo Versaiiles uskutočnilo vyhlásenie vzniku nemeckého cisárstva po prehratej pruskej vojne

– viaceré už uzavreté dohody a záujmy komplikovali priebeh konferencie; napr. juhoslovansko-taliansky konflikt o časť jadranského pobrežia s Istriou a Terstom

- na čele konferencie stála Rada piatich (zložená zo šéfov delegácií) a Rada desiatich, ktorú tvorili ešte ministri zahraničia
→ USA – prezident Woodrov Wilson a štátny tajomník Robert Lansing
→ Francúzsko – premiér Georges Clémenceau a minister zahraničia Stephen Pichon
→ VB – premiér David Lloyd George a minister zahraničia James A.Balfour
→ Taliansko – premiér Vittorio Orlando a minister zahraničia Sidney Sonnino
→ Japonsko – Kinmoči Saiondži a minister zahraničia nobuaki Makino

– keďže Taliani konferenciu čoskoro opustili a japonská delegácia sa zaoberala len otázkami Ďalekého východu a Pacifiku, väčšinu rozhodnutí prijímala na konferencii Veľká trojka (najväčší vplyv – USA,Francúzsko a VB)

– oficiálne najvyšším orgánom konferencie bolo plenárne zasadanie všetkých zúčastnených štátov (nakoniec 32), ktoré vyhlásili vojnu Nemecku; toto plénum však len schvaľoalo rozhodnutia, na ktorých sa uzniesla Rada štyroch (Wilson,Clémenceau,Lloyd George a Orlando)

– na konferencii pracovalo 58 výborov; v jednom z týchto výborov presadzovala svoje požiadavky aj česko-slovenská delegácia → na jej čele bol formálne predseda vlády Karel Kramář, oficiálne ju viedol minister zahraničia Edvard Beneš, generálnym tajomníkom československej delegácie a súčasne slovenským zástupcom bol, ktorý významnou mierou prispel k vypracovaniu mierovej zmluvy s Maďarskom

» Mierová zmluva s Nemeckom; 28. jún 1919, Versailles

– zmluva ounačovala Nemecko za jediného vinníka vojny

– prvý návrh bol nemeckej delegácii odovzdaný 7. mája 1919 a hoci v Nemecku vyvolal pobúrenie kvôli tvrdým sankciám, nemecký parlament ho schválil

– veľmi tvrdé reparácie, neskôr bola výška finančných reparácií odložená a prvoradé boli vecné: uhlie, suroviny, lokomotívy, celé obchodné loďstvo, dobytok,Nemecký zahraničný kapitál v prospech víťazných štátov

– Nemecko muselo uznať nezávislosť Česko-Slovenska a Poľska

– zrušili sa ustanovenia brestlitovského mieru s Ruskom a bukurešťstkého mieru s Rumunskom

– územné straty:
→ západné hranice

– Alsasko-Lotrinsko v prospech Francúzska

– Sársko dostalo autonómny štatút a malo byť 15 rokov spravované Spoločnosťou
národov(SN), potom sa mali obyvatelia rozhodnúť, či patriť do Nemecka alebo
Francúzska

– kraje Eupen a Malmédy odstúpené Belgicku

– časť Šlezvicka po referende pripadla Dánsku

– ľavý breh Rýna po dobu 15 rokov okupovaný spojeneckými vojskami

– pravý breh Rýna do vzdialenosti 50 km demilitarizovaný
→ východné hranice:

– odstúpenie časti západného pruska Poľsku; Pomoransko, pozňansko a východná časť
Sliezka po plesbicite pripojené k Poľsku

– prístavy gdaňsk a Klajpeda (Memel) zostali pod správou SN

– Hlučínsko odstúpené Česko-Slovensku
→ nemecké kolónie si rozdelili VB, Juhoafrická únia a Japonsko

– v armáde bola zrušená všeobecná branná povinnosť, povolená iba 100 000 dobrovoľnícka pozemná armáda a 15 000 námorníkov, bol rozpustený Generálny štáb, zákaz vlastníctva a výroby ťažkých zbraní, lietadiel a vojnových lodí

» Mierová zmluva s Rakúskom – saintgermainská; 10. september 1919, Saint-Germain-en Laye

– na základe silných väzieb s Nemeckom, vznikli v Rakúsku sily, ktoré žiadali spojenie s Nemeckom

– Rakúska republika sa stala spolkovým štátom (Dolné Rakúsko, mesto Viedeň, Horné Rakúsko, Štajersko, Korutánsko, Salzburg, severné Tirolsko, Vorarlberg, Burgenland)

– Francúzi túto možnosť odmietali a rakúsko bolo nútené zaviazať sa,že prestane používať názov „Nemecké Rakúsko“ a nikdy sa nepripojí k Nemecku
→ táto podmienka bola porušená Hitlerom, ktorý vojensky obsadil rakúsko a 12. marca 1938 vyhlásil pripojenie Rakúska k Nemecku tzv. anšlus

– ďaľšie podmienky zmluvy:

– platba reparácií

– obmedzenie armády na 30 000 vojakov

– strata obchodného loďstva v prospech Dohody (irelevantné, keďže rakúsko sa stalo vnútrozemským štátom)

– uznanie existencie nástupníckych štátov: ČSR, Poľsko, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS)

– územné straty:

– južné Tirolsko a Istria v prospech Talianska

– Halič v prospech Poľska

– Čechy a Moravu v prospech ČSR

– časť Korutánska, Štajerska, Kranska (dnešné Slovinsko), Dalmáciu... v prospech
Kráľovstva SHS

– územný zisk: od Maďarska získalo Burgenland bez mesta Šoproň

» Mierová zmluva s Bulharskom; 27. november 1919, Neuilly

– obmedzenie armády na 20 000 mužov, zákaz vlastníctva ťažkých zbraní a vojnového loďstva

– stanovenie reparácií na 2,6 mld zlatých frankov

– územné straty:

– južná Trácia v prospech Grécka

– časť Macedónie v prospech Kráľovstva SHS

– Dobrudžu v prospech Rumunska

» Mierová zmluva s Maďarskom – trianonská; 4. jún 1920, Trianon

– rokovania s Maďarsko prebiehali zdĺhavo kvôli nevyjasneným pomerom v Maďarsku a odmietaniu štátov Dohody rokovať s nelegitímnou komunistickou vládou (Maďarská republika rád); rokovania komplikovali aj revizionistické (návrat pomerov spred roka 1918) požiadavky Maďarska

– po páde Uhorska nastúpila republikánska vláda grófa Karolyiho, ktorá sa snažila udržať nemaďarské národy v Uhorsku a ponúkla im autonómiu
→ Slováci, Ukrajinci, Rusíni a sedmohradskí Rumuni autonómiu odmietli a začali boje o jednotlivé územia; situáciu skomplikoval aj vznik boľševickej republiky rád, ktorá bola porazená v auguste 1919

– opätovne nastolená monarchia na čele s regentom admirálom Miklósom Horthym sa v Trianone (zámoček vo Versailles) zaviazala platiť reparácie, obmedziť armádu na 35 000 mužov a uznať nezávislosť a územnú integritu všetkých nástupníckych štátov monarchie

– územné straty:

– Slovensko (vrátane územia Žitného ostrova), Podkarpatská Rus v prospech ČSR

– Sedmohradsko a časť Banátu v prospech Rumunska

– Chorvátsko, Slavónsko, Báčku a časť Banátu v prospech Kráľovstva SHS

– Burgenland v prospech Rakúska

– napriek snahe Spojencov, aby novovzniknuté štáty boli životaschopné (pripojenie nížinatého žitného ostrova k prevažne hornatému Slovensku), došlo k spretŕhaniu pôvodných severo-južných komunikácií (Slovensko malo len jednu železničnú východo-západnú trať – košicko-bohumínsku)

» Mierová zmluva s Tureckom; 10. august 1920, Sévres

– pripojením k Ústredným mocnostiam v prvej svetovej vojne sledovalo Tureckom upevnenie si svojho postavenia oslabeného v prvej balkánskej vojne

– strata 4/5 svojho územia, platba reparácií, obmedzenie armády na 50 000 mužov, úžiny Bospor a Dardanely sa dostali pod medzinárodnú kontrolu

» tzv. Sanitný kordón – pásmo štátov vytvorené v strednej Európe od Baltského mora po Balkánsky polostrov malo byť na jednej strane ochranou pred šírením boľševizmu do Európy a na druhej strane francúzskou poistkou v prípade vojny s Nemeckom (druhý protinemecký front)

» Kongres USA odmietol ratifikovať mieroé zmluvy a Spojené štáty uzavreli v auguste 1921 separátne mierové zmluvy s Nemeckom a Rakúskom

» Spoločnosť národov; 20. január 1920

– medzinárodná organizácia so sídlom v Ženeve založená z iniciatívy prezidenta Wilsona na versaillskej mierovej konferencii v rokoch 1919/1920

– cieľ: zaistiť mier a spoluprácu medzi národmi

– zakladajúcimi členmi sa stali dohodové štáty (Dohoda + spojenci vrátane ČSR okrem USA)

– paradoxne sa USA nestali členmi novovzniknutej organizácie (tvrdé postihy voči Nemecku)

– porazené štáty mohli byť prijaté až po podaní prihláška a schválení 2/3 väčšinou

– tri hlavné orgány:

1. Všečlenské zhromaždenie, ktoré volilo svoj výkonný výbor

2. Rada SN, ktorá sa skladala zo stálych členov (VB, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, neskôr Nemecko a ZSSR) a z meniacich sa nestálych členov

3. Stály sekretariát v Ženeve

– súčasťou bol aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu a Medzinárodný úrad práce

– devízou SN bola absencia vojska schopného presadiť jej rozhodnutia silou

– pôsobenie: 1920-1939, zánik v 1946 → nástupkyňa: OSN

– 1926: vstup Nemecka do SN

– 1933: výstup a Japonska a Nemecka (po nástupe Hitlera k moci)

– 1934: vstup ZSSR

– 1937: výstup Talianska

– 1939: vylúčenie ZSSR (po začatí sovietsko-fínskej vojny)

» Malá dohoda; 1921-1939
– (franc. Petite Entente, nem. Kleine Entente, angl. Little Entente) bolo vojensko-politické spojenectvo v rokoch 1921-1939 zložené z Česko-Slovenska, Juhoslávie a Rumunska, výrazne podporované Francúzskom

– dvojstrané vojenské zmluvy uzavreté medzi týmito štátmi v rokoch 1920-21 s cieľom udržať status quo v strednej a východnej Európe

– dôvod vzniku: protireakcia na revizionistické snahy Maďarska

– v skutočnosti bola Malá dohoda namierená aj proti prípadným snahám Nemecka, ale súčasne aj proti vplyvu Sovietskeho zväzu a komunistickému hnutiu v strednej a juhovýchodnej Európe (Cordon sanitaire). Malá dohoda sa mala stať jedným z najdôležitejších článkov zabezpečujúcich francúzsku hegemóniu v strednej Európe po prvej svetovej vojne (česko-slovensko – francúzska zmluva).

» vznik ZSSR; 30. december 1922, Moskva
– po ukončení občianskej vojny v Rusku vznikol na i.celozväzovom zjazde sovietov Zväz sovietskych socialistických republík – ZSSR
– členské štáty:

– RSFSR – Ruská sovietska federatívna socialistická republika

– USFSR – Ukrajinská sovietska federatívna socialistická republika

– ZSFSR – Zakaukazská sovietska federatívna socialistická republika

– BSFSR – Bieloruská sovietska federatívna socialistická republika

– komunistická strana členskej krajiny musela spĺňať 21 podmienok pre vstup do Komiterny, inak nemohla vstúpiť do ZSSR

# doplňujúce informácie
INTERNACIONÁLY

1. 1864, Londýn – Medzinárodné robotnícke združenie (1848 – vydanie Manifestu
komunistickej strany v Nemecku)

2. 1889, Paríž – Medzinárodná organizácia sociálno-demokratických strán

3. 1919, Moskva – KOMITERNA (komunistická internacionála) →Medzinárodná
organizácia komunistických a robotníckych strán

» nástup fašizmu v Taliansku; 28. október 1922

– teatrálny pochod Benita Mussoliniho s jeho Fasci di combattimiento (z toho odvodený nazov pre fašizmus), tzv. Pochod na Rím, ktorý skončil tak, že kráľ Mussoliniho požiadal o vytvorenie novej vlády