Vývin medzi dvoma svetovými vojnami

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: diana
Typ práce: Referát
Dátum: 18.01.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 386 slov
Počet zobrazení: 6 859
Tlačení: 563
Uložení: 564
Versaillský mierový systém
- 14 Wilsonových bodov bol jedným z najdôležitejších východiskových dokumentov pri rokovaniach s porazenými krajinami
- tento dokument nebol bezvýhradne prijatý všetkými mocnosťami
upevnenie mocenského postavenia USA; USA usilovali o liberalizáciu svetového obchodu, keďže ich priemysel zaznamenal minimálne straty a stali sa veriteľmi zadĺžených európskych spojencov
úsilie Francúzska o trvalé oslabenie Nemecka a čo najvyššie vojnové reparácie; Nemecko malo byť, podľa Francúzov, rozdelené, sčasti okupované
snaha VB o získanie nemeckého a tureckého koloniálneho panstva v Afrike, Palestíne a Prednej Ázii; VB odmietali tvrdé postihy voči Nemecku
 
» Versaillská mierová konferencia; 18. január 1919, Versailles
- symbolika miesta a dátumu: v 1871 sa vo Versaiiles uskutočnilo vyhlásenie vzniku nemeckého cisárstva po prehratej pruskej vojne
- viaceré už uzavreté dohody a záujmy komplikovali priebeh konferencie; napr. juhoslovansko-taliansky konflikt o časť jadranského pobrežia s Istriou a Terstom
- na čele konferencie stála Rada piatich (zložená zo šéfov delegácií) a Rada desiatich, ktorú tvorili ešte ministri zahraničia
→ USA – prezident Woodrov Wilson a štátny tajomník Robert Lansing
→ Francúzsko – premiér Georges Clémenceau a minister zahraničia Stephen Pichon
→ VB – premiér David Lloyd George a minister zahraničia James A.Balfour
→ Taliansko – premiér Vittorio Orlando a minister zahraničia Sidney Sonnino
→ JaponskoKinmoči Saiondži a minister zahraničia nobuaki Makino
- keďže Taliani konferenciu čoskoro opustili a japonská delegácia sa zaoberala len otázkami Ďalekého východu a Pacifiku, väčšinu rozhodnutí prijímala na konferencii Veľká trojka (najväčší vplyv - USA,Francúzsko a VB)
- oficiálne najvyšším orgánom konferencie bolo plenárne zasadanie všetkých zúčastnených štátov (nakoniec 32), ktoré vyhlásili vojnu Nemecku; toto plénum však len schvaľoalo rozhodnutia, na ktorých sa uzniesla Rada štyroch (Wilson,Clémenceau,Lloyd George a Orlando)
- na konferencii pracovalo 58 výborov; v jednom z týchto výborov presadzovala svoje požiadavky aj česko-slovenská delegácia → na jej čele bol formálne predseda vlády Karel Kramář, oficiálne ju viedol minister zahraničia Edvard Beneš, generálnym tajomníkom československej delegácie a súčasne slovenským zástupcom bol, ktorý významnou mierou prispel k vypracovaniu mierovej zmluvy s Maďarskom
 
» Mierová zmluva s Nemeckom; 28. jún 1919, Versailles
- zmluva ounačovala Nemecko za jediného vinníka vojny
- prvý návrh bol nemeckej delegácii odovzdaný 7. mája 1919 a hoci v Nemecku vyvolal pobúrenie kvôli tvrdým sankciám, nemecký parlament ho schválil
- veľmi tvrdé reparácie, neskôr bola výška finančných reparácií odložená a prvoradé boli vecné: uhlie, suroviny, lokomotívy, celé obchodné loďstvo, dobytok,Nemecký zahraničný kapitál v prospech víťazných štátov
- Nemecko muselo uznať nezávislosť Česko-Slovenska a Poľska
- zrušili sa ustanovenia brestlitovského mieru s Ruskom a bukurešťstkého mieru s Rumunskom
- územné straty:
→ západné hranice
- Alsasko-Lotrinsko v prospech Francúzska
- Sársko dostalo autonómny štatút a malo byť 15 rokov spravované Spoločnosťou 
  národov(SN), potom sa mali obyvatelia rozhodnúť, či patriť do Nemecka alebo 
  Francúzska
   - kraje Eupen a Malmédy odstúpené Belgicku
- časť Šlezvicka po referende pripadla Dánsku
- ľavý breh Rýna po dobu 15 rokov okupovaný spojeneckými vojskami
- pravý breh Rýna do vzdialenosti 50 km demilitarizovaný
→ východné hranice:
- odstúpenie časti západného pruska Poľsku; Pomoransko, pozňansko a východná časť 
  Sliezka po plesbicite pripojené k Poľsku
  - prístavy gdaňsk a Klajpeda (Memel) zostali pod správou SN
  - Hlučínsko odstúpené Česko-Slovensku
→ nemecké kolónie si rozdelili VB, Juhoafrická únia a Japonsko
- v armáde bola zrušená všeobecná branná povinnosť, povolená iba 100 000 dobrovoľnícka pozemná armáda a 15 000 námorníkov, bol rozpustený Generálny štáb, zákaz vlastníctva a výroby ťažkých zbraní, lietadiel a vojnových lodí
 
» Mierová zmluva s Rakúskom – saintgermainská; 10. september 1919, Saint-Germain-en Laye
- na základe silných väzieb s Nemeckom, vznikli v Rakúsku sily, ktoré žiadali spojenie s Nemeckom
- Rakúska republika sa stala spolkovým štátom (Dolné Rakúsko, mesto Viedeň, Horné Rakúsko, Štajersko, Korutánsko, Salzburg, severné Tirolsko, Vorarlberg, Burgenland)
- Francúzi túto možnosť odmietali a rakúsko bolo nútené zaviazať sa,že prestane používať názov „Nemecké Rakúsko“ a nikdy sa nepripojí k Nemecku
→ táto podmienka bola porušená Hitlerom, ktorý vojensky obsadil rakúsko a 12. marca 1938 vyhlásil pripojenie Rakúska k Nemecku tzv. anšlus
- ďaľšie podmienky zmluvy:
- platba reparácií
- obmedzenie armády na 30 000 vojakov
- strata obchodného loďstva v prospech Dohody (irelevantné, keďže rakúsko sa stalo vnútrozemským štátom)
- uznanie existencie nástupníckych štátov: ČSR, Poľsko, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS)
- územné straty:
- južné Tirolsko a Istria v prospech Talianska
- Halič v prospech Poľska
- Čechy a Moravu v prospech ČSR
- časť Korutánska, Štajerska, Kranska (dnešné Slovinsko), Dalmáciu... v prospech 
Kráľovstva SHS
- územný zisk: od Maďarska získalo Burgenland bez mesta Šoproň
 
» Mierová zmluva s Bulharskom; 27. november 1919, Neuilly
- obmedzenie armády na 20 000 mužov, zákaz vlastníctva ťažkých zbraní a vojnového loďstva
- stanovenie reparácií na 2,6 mld zlatých frankov
- územné straty:
- južná Trácia v prospech Grécka
- časť Macedónie v prospech Kráľovstva SHS
- Dobrudžu v prospech Rumunska
 
» Mierová zmluva s Maďarskom – trianonská; 4. jún 1920, Trianon
- rokovania s Maďarsko prebiehali zdĺhavo kvôli nevyjasneným pomerom v Maďarsku a odmietaniu štátov Dohody rokovať s nelegitímnou komunistickou vládou (Maďarská republika rád); rokovania komplikovali aj revizionistické (návrat pomerov spred roka 1918) požiadavky Maďarska
- po páde Uhorska nastúpila republikánska vláda grófa Karolyiho, ktorá sa snažila udržať nemaďarské národy v Uhorsku a ponúkla im autonómiu
→ Slováci, Ukrajinci, Rusíni a sedmohradskí Rumuni autonómiu odmietli a začali boje o jednotlivé územia; situáciu skomplikoval aj vznik boľševickej republiky rád, ktorá bola porazená v auguste 1919
- opätovne nastolená monarchia na čele s regentom admirálom Miklósom Horthym sa v Trianone (zámoček vo Versailles) zaviazala platiť reparácie, obmedziť armádu na 35 000 mužov a uznať nezávislosť a územnú integritu všetkých nástupníckych štátov monarchie
- územné straty:
- Slovensko (vrátane územia Žitného ostrova), Podkarpatská Rus v prospech ČSR
- Sedmohradsko a časť Banátu v prospech Rumunska
- Chorvátsko, Slavónsko, Báčku a časť Banátu v prospech Kráľovstva SHS
- Burgenland v prospech Rakúska
- napriek snahe Spojencov, aby novovzniknuté štáty boli životaschopné (pripojenie nížinatého žitného ostrova k prevažne hornatému Slovensku), došlo k spretŕhaniu pôvodných severo-južných komunikácií (Slovensko malo len jednu železničnú východo-západnú trať – košicko-bohumínsku)
 
» Mierová zmluva s Tureckom; 10. august 1920, Sévres
- pripojením k Ústredným mocnostiam v prvej svetovej vojne sledovalo Tureckom upevnenie si svojho postavenia oslabeného v prvej balkánskej vojne
- strata 4/5 svojho územia, platba reparácií, obmedzenie armády na 50 000 mužov, úžiny Bospor a Dardanely sa dostali pod medzinárodnú kontrolu
 
» tzv. Sanitný kordón – pásmo štátov vytvorené v strednej Európe od Baltského mora po Balkánsky polostrov malo byť na jednej strane ochranou pred šírením boľševizmu do Európy a na druhej strane francúzskou poistkou v prípade vojny s Nemeckom (druhý protinemecký front)
 
» Kongres USA odmietol ratifikovať mieroé zmluvy a Spojené štáty uzavreli v auguste 1921 separátne mierové zmluvy s Nemeckom a Rakúskom
 
» Spoločnosť národov; 20. január 1920
- medzinárodná organizácia so sídlom v Ženeve založená z iniciatívy prezidenta Wilsona na versaillskej mierovej konferencii v rokoch 1919/1920
- cieľ: zaistiť mier a spoluprácu medzi národmi
- zakladajúcimi členmi sa stali dohodové štáty (Dohoda + spojenci vrátane ČSR okrem USA)
- paradoxne sa USA nestali členmi novovzniknutej organizácie (tvrdé postihy voči Nemecku)
- porazené štáty mohli byť prijaté až po podaní prihláška a schválení 2/3 väčšinou
- tri hlavné orgány:
1. Všečlenské zhromaždenie, ktoré volilo svoj výkonný výbor
2. Rada SN, ktorá sa skladala zo stálych členov (VB, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, neskôr Nemecko a ZSSR) a z meniacich sa nestálych členov
3. Stály sekretariát v Ženeve
- súčasťou bol aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu a Medzinárodný úrad práce
- devízou SN bola absencia vojska schopného presadiť jej rozhodnutia silou
- pôsobenie: 1920-1939, zánik v 1946 → nástupkyňa: OSN
- 1926: vstup Nemecka do SN
- 1933: výstup a Japonska a Nemecka (po nástupe Hitlera k moci)
- 1934: vstup ZSSR
- 1937: výstup Talianska
- 1939: vylúčenie ZSSR (po začatí sovietsko-fínskej vojny)
 
» Malá dohoda; 1921-1939
- (franc. Petite Entente, nem. Kleine Entente, angl. Little Entente) bolo vojensko-politické spojenectvo v rokoch 1921-1939 zložené z Česko-Slovenska, Juhoslávie a Rumunska, výrazne podporované Francúzskom
- dvojstrané vojenské zmluvy uzavreté medzi týmito štátmi v rokoch 1920-21 s cieľom udržať status quo v strednej a východnej Európe
- dôvod vzniku: protireakcia na revizionistické snahy Maďarska
- v skutočnosti bola Malá dohoda namierená aj proti prípadným snahám Nemecka, ale súčasne aj proti vplyvu Sovietskeho zväzu a komunistickému hnutiu v strednej a juhovýchodnej Európe (Cordon sanitaire). Malá dohoda sa mala stať jedným z najdôležitejších článkov zabezpečujúcich francúzsku hegemóniu v strednej Európe po prvej svetovej vojne (česko-slovensko - francúzska zmluva).
 
» vznik ZSSR; 30. december 1922, Moskva
- po ukončení občianskej vojny v Rusku vznikol na i.celozväzovom zjazde sovietov Zväz sovietskych socialistických republík – ZSSR
- členské štáty:
- RSFSR - Ruská sovietska federatívna socialistická republika
- USFSR – Ukrajinská sovietska federatívna socialistická republika
- ZSFSR – Zakaukazská sovietska federatívna socialistická republika
- BSFSR – Bieloruská sovietska federatívna socialistická republika
- komunistická strana členskej krajiny musela spĺňať 21 podmienok pre vstup do Komiterny, inak nemohla vstúpiť do ZSSR
 
# doplňujúce informácie
  INTERNACIONÁLY
  1. 1864, Londýn – Medzinárodné robotnícke združenie (1848 – vydanie Manifestu 
komunistickej strany v Nemecku)
  2. 1889, Paríž – Medzinárodná organizácia sociálno-demokratických strán
  3. 1919, MoskvaKOMITERNA (komunistická internacionála) →Medzinárodná
  organizácia komunistických a robotníckych strán
 
» nástup fašizmu v Taliansku; 28. október 1922
- teatrálny pochod Benita Mussoliniho s jeho Fasci di combattimiento (z toho odvodený nazov pre fašizmus), tzv. Pochod na Rím, ktorý skončil tak, že kráľ Mussoliniho požiadal o vytvorenie novej vlády

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu