Vznik prvých štátov v oblasti Úrodného polmesiaca

Všeobecná charakteristika: Prvé štáty vznikli v klimatickom pásme s teplým a suchým subtropickým podnebím v okolí veľkých riek akými boli Níl, Eufrat a Tigris a pod. Tieto rieky boli nielen hlavným zdrojom vody, ale tiež dôležitými dopravnými tepnami. Pre poľnohospodárske účely bolo nutné v tomto suchom podnebí bez dažďov zachytávať vodu z riek pomocou umelých nádrží či kanálov, a naopak, z močarísk Eufratu a delty Nílu vodu zasa odvádzať. Všetky tieto stavby si vyžadovali dokonalú organizáciu kolektívnej práce, nie sú ale jediným a výlučným podnetom k vzniku štátov, ale len jedným z mnohých, pretože prvé stavby tohto typu sú známe už v neolite. Symbolickým vlastníkom pôdy bol panovník - najvyšší predstaviteľ ústrednej despotickej štátnej moci často uctievaný ako boh. Štátna moc sa udržiavala vojenskou mocou (veľmožmi) a vrstvami štátnych úradníkov s odstupňovanou právomocou. Nezanedbateľnú úlohu mali aj kňazi, zvestovatelia vôle bohov a nositelia starovekej vzdelanosti. Skutočným držiteľom pôdy boli ale slobodní roľníci a remeselníci, žijúci v dedinských občinách. Výnosnosť poľnohospodárstva umožnila aj ďalší rozvoj remesiel, bol objavený hrnčiarsky kruh, tkali sa jemné látky, kovolejári vyrábali jemné šperky a obchodovalo sa aj po mori. Rozvíjalo sa aj umenie, ale medzi najdôležitejšie kultúrne výdobytky patril vynález písma. Dá sa povedať, že vznik štátu úzko súvisel s vynálezom písma. Celému tomuto obdobiu hovoríme starovek. Je to teda obdobie, v ktorom vznikli prvé štátne útvary a písmo. V rámci dejín spásy je to obdobie zatemnelej mysle a očakávania Spasiteľa. Tento úsek dejín bol marxistami nazývaný otrokárskou SEF. Časovo aj teritoriálne sa tieto štáty delia do dvoch skupín, a to:
l. Staroorientálne štáty (IV. až I. tis. pr. Kr.) záplavového či nezáplavového typu v oblasti Blízkeho východu, napr. Sumer, Egypt, Chetiti, Izrael a pod.
2. Klasické antické štáty (I. tis. pr. Kr. až 5. stor. po Kr.), tzn. staroveké Grécko a Rím.

1.: Štáty záplavového typu v oblasti Blízkeho východu:

Mezopotámia:
Prírodné podmienky: Závlahové územie Eufratu a Tigris (odtiaľ grécke slovo Mezopotámia- medziriečie), zhruba dnešný Irak, suché podnebie, nutnosť zavlažovať, chudobná zem na nerastné suroviny.

História:

1. Neskorý pravek (IV.-IV. tis. pr. Kr.):
V neolite (8.-6. tis.) vzniklo poľnohospodárstvo, v 6. tis. prvé stavby kanálov. Základnou hospodárskou aj organizačnou jednotkou bola dedinská občina (stavby kanálov), ktorú riadil kňaz. Vzniklo tak chrámové hospodárstvo - základ politického usporiadania spoločnosti. V priebehu 5. tis. sa rozlíšili bohaté a chudobné dedín, keď bohatšie sa chránili stavbami opevnení. Vznikli tak ohradené dedíny, z ktorých sa neskôr vďaka koncentrácii remesieľ vyvinuli mestské štáty.

2. Obdobie Sumerov (3500 - 2000 pr. Kr.):
a - mestské štáty (cca 3500 - 23OO pr. Kr.).
Prvé mestské štáty z 2. pol. IV. tis. pr. Kr. boli dielom neznámych Sumerov v južnej Mezopotámii (Ur, Uruk, Eridu, Lagaš, Kiš). Predstaviteľom štátnej moci bol kňaz obmedzovaný v dôležitých veciach zhromáždením ľudu (tzv. primitívna demokracia). Väčšinu pôdy vlastnil chrám, ktorý produkt z chrámového hospodárstva rozdeloval medzi chrámový personál bezplatne - tzv. prerozdelovacie (redistribučné) hospodárstvo. Okolo r. 3OOO pr. Kr. sa uskutočnila potopa sveta (v Ure bolo 5 m bahna a piesku, lokálne záplavy aj v l954). Po potope následoval ďalší rozvoj, ale časté konflikty si vynútili novú formu vlády - monarchiu, kedy mal v rukách moc neobmedzený jediný vládca, ktorý sa opieral o vojsko a ponechal si aj úlohu najvyššieho kňaza. Chrámové hospodárstvo tak prešlo do hospodárstva palácového.

b - staroakkadske obdobie (cca 23OO - 2OOO):
V 2. pol. III. tis. prišli semitské kmene. Ich náčelník, čašník na dvore vládcu Kiša Urzababy, sa zmocnil vlády a nazval sa pravý kráľ - Sargon (Sargon I. Akkadsky: 234O-2284). Novým hlavným mestom sa stal Akkad a celá Mezopotámia bola zjednotená do jedného štátneho celku. Vznikla tak prvá centralizovaná ríša v tejto oblasti - ríša Akkadska. Okolo r. 22OO ale zanikla a začalo obdobie bezvládia, kedy kvitlo mesto Ur. Jeho vládca Urnammu (21. stor.) dal svetu jeden z prvých zákoníkov sveta (prvým paragrafom bolo to, že zvodkyňa muža zasluhuje smrť). Okolo r. 2OOO prišli semitské kmene Amorejčanov, ktorí ukončili existenciu sumerských mestských štátov.

3. Starobabylónske a staroasýrske obdobie (19OO-15OO pr. Kr.):
Amorejčan Sumuabum založil okolo r. l9OO starobab. ríšu s hlavným mestom Babylón (Báb-ili - brána bohov). Najväčším panovníkom bol Chammurapi (1792-1750), ktorý vydal zákoník o 282 paragrafov. V ňom sa v prípade slobodného človeka objavil trestný princíp odplaty (oko za oko, zub za zub). V prípade muškéna alebo otroka to bola len pokuta. Mal aj vynikajúcu administratívu (napr. pozemkové knihy apod.). Po smrti Chammurapiho sa ríša vďaka nájazdom Chetitov rozpadla.

4. Stredobab. a stredoasýrske obdobie (l5OO-l000 pr. Kr.):
Oblasť Mezopotámie bola pod nadvládou Kassitov - bolo to obdobie mieru, hospodárskeho aj kultúrneho rozkvetu. V l2. stor. ale asýrsky panovník Tiglatpilesar rozšíril ríšu až po Čierne more a vydal zákoník zvaný manželský kódex, v ktorom bol muž pánom ženy a žena za svojvolný potrat dostala smrť.

5. Novoasýrska ríša (1000 - 6l2 pr. Kr.):
Centrom ríše bolo mesto Aššur v sev. časti Mezopotámie. Moc vládcu sa opierala o dokonale vycvičenú armádu. Vojsko bolo veľmi kruté (pozri Starý zákon). V r. 722 Sargon II. dobyl Samariu a deportoval Izraelitov. Kráľ Sinacherib obnovil mesto Ninive, ktoré sa vďaka jeho prepychu stalo pre Izraelitov symbolom všetkého zla (brlohom levov). Aššurbanipal (668-626) vybudoval v Ninive obrovskú knižnicu (nad 2OOOO tabuliek), ale v r. 6l2 Ninive padlo pod náporom Babylóňanov, a to bol koniec ríše.
6. Novobabylónska (chaldejska) ríša (6l2-539 pr. Kr.):
Prepychové mesto Babylón vybudoval Nabukadnesar II. (6O5-562), ktorý v r. 6O5 porazil faraóna Necha II. v bitke pri Karchemiši a ovládol Palestinu. 19.7.586 bol Jeruzalém srovnaný so zemou a Židia boli odvlečení do babylónskeho zajatie, z ktorého Izraelitov oslobodil v r. 539 Kýros II., perzský kráľ.

Kultúra:
Vynikajúce poľnohospodárstvo (šošovica, pšenica atď., výnosy až l2OOkg/ha, čo je 4x viac ako Rimania a stredovek, 6O druhov piva). Mesto bolo strediskom štátnej správy, remesiel a obchodu, domy z pálených aj nepálených tehál, prepychové paláce s kanalizáciou, kupeľňami aj splachovacími záchodmi (objav klenby). Okrem palácov centrom mesta aj chrám, v jeho blízkosti prvé monumentálne stavby na svete - zikkuraty (babylónske veže). Chrám - centrum vzdelanosti, tu knižnice s klinovými tabulkami aj školy - domy tabuliek (len chlapci, nikdy sa neprepadalo, špeciálni učitelia, večné frflanie na veľa úloh) tu tiež aj prvé banky (dlžobné úpisy). Nádherná keramika, jemné farbené látky, metalurgia - sumerské slovo "urudu" - ruda, prekrásne šperkárstvo (kráľovná Šubad - Púabí z 28. stor. v Ure). Hlavný civilizačný prvok - písmo - vzniklo ako nezbytný prostriedok pri organizovaní hosp. a polit. života spoločnosti v 2. pol. IV. tis. v Uruku. Najskôr piktogramy (obrázkové písmo), potom znakové (nad lOOO znakov), píše sa na hlinu - otlačky trstiny zanechávajú stopy v podobe klinov = klinopis. Okrem hospodárskych zápisov aj literatúra - modlitby, piesne milostné (Šusín) aj pijácke, dôležité eposy Gilgameš (okolo r. 2lOO) - prvá filozofická skladba na svete o otázke zmyslu života, Atrachasís (l9. stor.) - potopa sveta a stvorenie človeka, Etana (l9. stor.) - problém neplodnosti a Enúma eliš (l2. stor.) - boh Marduk stvoril človeka. Dokonalá matematika (šestdesiatková sústava, rok s 12 mesiacmi, 3O dní, hodina 6O minút, rovnice o troch neznámych, tretia odmocnina atd.), astronómia (5 planet, prvé súhvezdia, fáze Mesiaca s odchylkou O,1 sec), astrológia, mágia, hra čísiel atd. Vynikajúci lekári (operácie oka, fixácia zlomenín, symbolom lekárov had). Odev - hrubé aj jemné rúcho (hodváb dovážali z Číny), veľa šperkov, zábavy (hostince) aj športu. Náboženstvo - asi 1000 bohov, každý mestský štát má jedného hlavného, napr. v Babylóne Marduk. Triada Bohov: An (boh neba), Enlil (zem a vzduch) a Enki (voda a múdrosť). Innana (Ištar) - bohyňa lásky. Bohovia sú ako ľudia - leniví atd. Obete "zoznamy hriechov", niečo ako spovedné zrkadlo - relatívne náročný morálny kódex.

Egypt:
Prírodné podmienky: SV časť Afriky, tepnou života Níl, lebo vďaka jeho každoročným záplavám je tu možný život (Hérodotos - Egypt - dar Nílu). Púšť, úrodné bahno Nílu max. 20 km, stačí len zachytávať vodu (v Delte odvádzať) - úroda 2x do roka.

História:
1. Neskorý pravek (VI.-V. tis. pr. Kr.):
Prví neolitici prišli z Blízkeho východu v 5.-4. tis., okamžite pokusy o reguláciu Nílu. Základom spoločnosti - dedinská občina, tie sa združovali do krajov, z ktorých vznikli dve federácie: Horno a Dolnoegyptské kráľovstvo podľa toku Nílu. Nevznikli mestské štáty! Medzi kráľovstvami boli neustále spory, okolo r. 3lOO zvíťazilo Hornoeg. kráľovstvo a kráľ Meni Egypt zjednotil do jediného štátu. Kňaz Manetho potom v r. 28O vypočítal 31 dynastií.

2. Archaické obdobie (31OO - 27OO pr. Kr.):
Kráľ Meni (Narmer), rozkvet remesiel, vznik písma - hieroglyfov.

3. Stará ríša (27OO-22OO pr. Kr.):
Obdobie 3.-6. dynastie, prvý rozkvet Egypta, hl. mesto dolnoegyptský Memfis. Králi 4. dynastie (Cheops, Chefrén, Mykerínos) z 26. stor. pr. Kr. si ako hrobky postavili pyramídy v Gíze (predmestie Káhiry). Kráľ sa považoval za vteleného boha slnka Hóra (Re), bol neobmedzeným vládcom, mal moc náboženskú, vojenskú, administratívnu aj súdnu (pán nad životom aj smrťou). Pomáhali mu vezíri, správcovia krajov a pisári. Dedinská občina bola hospodársky sebestačná a odpovedná za všetky naturálne dane. Veľmi málo bolo otrokov (vojnoví zajatci), robili v baniach alebo ako sluhovia. Pyramídy boli stavané ako štátne stavby slobodným obyvateľstvom. Ku koncu 6. dyn. miestni hospodári rozdelili Egypt na menšie celky, vznikli sociálne nepokoje (žobráci boháčmi) a Stará ríša zanikla..

4. Stredná ríša (22OO-l6OO pr. Kr.):
Obdobie ll.-l7. dyn., hl. mesto Théby (Véset). Králi l2. dyn. (Ahmóse I.) znovu zjednotili Egypt. Amenehmet III. (l9. stor.) začal ťažiť zlato vo Východnej púšti, meď na Sinaji, upravil tok Nílu a obchodoval s Krétou a Cyprusom. Teraz pyramídy z tehál. Okolo r. l65O prišli Hyksósovia (kôň, bojový voz), ktorí Strednú ríšu porazili.

5. Nová ríša (1600 - 1000 pr. Kr.):
Obdobie l8.-20. dyn., nový rozkvet ríše po vyhnaní Hyksósov. Králi sa podľa gréckych a izraelských prameňov nazývali faraónmi, t.j. veľký dom. Faraón l8. dyn. Thutmóse III. (l468-l438) rozšíril ríšu až po Eufrat, Amenhotep IV. (l364-1347) zasa urobil náboženskú reformu - odmietol Amóna v Thébach a začal uctievať slnečný kotúč = Atona, prijal nové meno Achnaton. Jeho manželka Nefertiti, syn? Tutanchamón (l347-1338). Faraón l9. dyn. Ramses II. (l29O-l224) rozšíril ríšu až po Indus a v jeho časoch žil Mojžiš. Ramses III. (ll82-ll52) bol veľkým staviteľom, ale v jeho časoch prišli "morské národy", ktoré existenciu ríše ukončili. V Novej ríši ako celku bol prudký rozkvet remesiel a obchodu, stavby chrámov v Luxore a Karnaku - štátne stavby stavali slobodní - malé naturálie - prvé štrajky na svete. Rástol význam kňazov, ktorí sa až teraz "profesionalizovali", ich chrámové hospodárstva boli sebestačné a chrámy boli strediskami vzdelanosti.

6. Obdobie zániku - neskorý Egypt (llOO - 525, resp. 332 pr. Kr.): Obdobie 21.-3l. dyn., kedy vládli faraóni cudzinci, napr. lýbijec Šešonk, svokor Šalamúna. V r. 67l dobyl Egypt asýrsky kráľ Assarchadon, z tejto nadvlády vyslobodila Egypt dynastia sajská, z ktorej bol najznámejším Necho II. (6lO-595). Ale v r. 525 bol posledný faraón Psamték III. porazený perským kráľom Kambýsom a v r. 332 dobyl Egypt Alexander Macedonský.

Kultúra:
Poľnohospodárstvo (pšenica, strukoviny), ovocie a dobytok. V mestách ako v centroch obchodu a remesiel domy z nepálených tehál bez dobrej kanalizácie veľa špíny - chorôb. Výstavné paláce a chrámy, pri chrámoch "domy života" - školy a archívy. Tu sa sústreďovala vzdelanosť, napr. matematika (desatinná sústava, zlomky apod.), astronómia (Severka, Orión, Sírius), chémia a dokonalá medicína - asi 2OO druhov chorôb, vynikajúci chirurgovia, gynekológia, zubní lekári (umelé protézy). Mumifikátor nie je lekár! V 2. pol. IV. nezávisle na Sumeroch aj písmo - hieroglyfy (obrázkové posvätné vrypy), v Strednej ríši písmo hieratické (kňažské) a v období zániku písmo demotické (ľudové). Veľa mat. aj lekárskych encyklopedií (aj prvý anatomický atlas), mapy baní, rozprávky, rady do života, veľa analistiky (súpisy panovníkov), modlitieb aj prvá ilustrovaná kniha na svete - "Kniha mŕtvych". Dokonalá architektúra: pyramídy (Cheopsova 23Oxl46 m), Sfinga 72x2O m, chrámy v Luxore a Karnaku s množstvom soch, reliéfov a malieb bez perspektívy. Rodinný život - asi 5 detí, výchova doma, potom chrámová škola, cieľ stať sa pisárom. Veľa sviatkov v roku s 365 dňami (zábava a taniec). Vynikajúce postavenie ženy v spoločnosti - mala rovnaké práva ako muž (požičiavala manželovi na úrok). V Novej ríši úpadok mravov - ženy nosia priesvitné priliehavé šaty, lakujú si nehty a malujú si očné viečka (aj tetovanie). Náboženstvo - veľa bohov, ale možný pramonoteizmus ( množstvo bohov má tú istú funkciu, ale iné mená, napr. boh Slnka sa ráno volá Chefrer, napoludnie Re a večer Atum. Boh stvoriteľ v Thébach Amón, v Memfise Ptah. Bohyňa lásky Hathor, žien Éset (Isis), podsvetia Usíre (Osiris). Ľudí stvoril z hliny Chnum, posvätné zvieratá býk Apis, mačka Bastet.