Dejiny starovekého rímskeho cisárstva

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 07.03.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 051 slov
Počet zobrazení: 7 991
Tlačení: 516
Uložení: 546
1. Obdobie raného cisárstva - principátu (27 pr.Kr. - 284 po Kr.)
Cisár Augustus (27 pr. Kr. - 14 po Kr.): Gaius Octavianus využil sympatií ľudu (bol najbližším Caesarovým príbuzným) aj autoritu v armáde a sústredil v svojich rukách zvrchovanú moc. Najskôr sa nechal v zozname senátorov zapísať na prvom mieste a stal sa tak prvým občanom štátu aj prvým medzi senátormi, tzn. prvým medzi rovnými (princeps inter pares, odtiaľ aj termín principát). Časom si prisvojil úrad konzula, tribúna ľudu aj s jeho atribútmi i úrad najvyššieho kňaza. Senát si ponechal ako poradný zbor a do ostatných úradov dosadil svojich prívržencov. Poslušný senát mu potom v r. 27 pr. Kr. prisúdil oficiálny titul Imperator Caesar Augustus a dal mu do rúk všetku správnu, súdnu aj vojenskú moc (tzv. impérium). Octavianus sa tak stal prvým rímskym cisárom Augustom (Vznešeným) a republika sa zmenila na cisárstvo. Vznikla tak nová štátna forma - principát, ktorý v sebe spájal absolútnu monarchistickú moc so zachovaním republikánskych inštitúcií.

Cisár Augustus tak založil juliovsko-claudiovskú dynastiu (vládla v rokoch 27 pr. Kr. po 68 po Kr.), zreformoval štátnu správu, zorganizoval nové légie, zaviedol osobnú gardu (tzv. praetoriánov), vydal nový občianský zákoník na ochranu rodiny a viedol relatívne málo vojen (v r. 9 po Kr. boli jeho légie porazené cheruským vládcom Arminiom v Teutoburskom lese v blízkosti Bielefeldu). V jeho časoch sa narodil Ježiš Kristus. Po jeho smrti vládol jeho nevlastný syn Tiberius (14-37 po Kr.), za ktorého vlády bol 7. apríla 30 umučený náš Pán Ježiš Kristus. Nástupcami Tiberia boli cisári Caligula (37-41) a Claudius (41-54), ktorý v r. 43 vytvoril provincie Britannia a Judea. Po ňom vládol jeho adoptívny syn Nero (54-68), známy tým, že v roku 64 nechal vypáliť Rím, za čo potom v r. 68 vraždil kresťanov (v tej dobe boli popravení aj sv. Peter a Pavol).
 V rokoch 69 až 96 po Kr. vládla dynastia flaviovská (cisári Vespasianus, Titus a Domitianus), známa krutým prenasledovaním kresťanov a Židov. V časoch Domitiana (81-96) sa začal stavať Limes Romanus (obranná línia hradieb a pevností namierená proti Germánom) a boli vytvorené provincie Horná a Dolná Germania.

Po jeho zavraždení vládla dynastia tzv. adoptívnych cisárov (96-192 po Kr.). Medzi najväčších patril Traianus (98-117) a Hadrianus (117-138), za ktorých ríša dosiahla svojho maximálneho ekonomického i politického rozkvetu (ovládali územie od dn. Veľkej Británie až po rieku Indus). Severné hranice ríše boli ale znepokojované nájazdmi Germánov, preto sa ďalej upevňoval Limes Romanus. V r. 135 bolo potlačené židovské povstanie Bar Kochba a Židom bol pod trestom smrti zakázaný pobyt v Jeruzaléme (v podstate trval až do r. 1948). Veľmi dôležitým cisárom tejto dynastie bol Marcus Aurelius (161-180), zvaný filozof na tróne, ktorý chcel z územia Slovenska vytvoriť provinciu Marcomania (pozri otázku č. 6). Po ňom vládol Commodus (180-192), vynikajúci gladiátor, a začalo obdobie dynastie severovcov (193-235 po Kr.). Prvými cisármi tejto dynastie bol Septimius Severus (193-211) a Caracalla (211-217), ktorý v r. 212 udelil všetkým občanom ríše rímske občianstvo. Potom následovala dynastia vojenských cisárov (235-284 po Kr.), z ktorých cisár Valerianus (253-260) zakázal v r. 257 kresťanské bohoslužby a kresťanov veľmi prenasledoval.

2. Obdobie neskorého cisárstva - dominátu (284 - 476 po Kr.): V 3. stor. po Kr. už moc Ríma pomaly upadala - začínali problémy v poľnohospodárstve (veľkostatky boli neefektívne a bohatí Rimania začali pôdu prenajímať - tzv. kolonát), remesle aj vojenstve, keď v armádach bojovalo veľa barbarov. Principát sa prežil a štátnu správu bolo nutné zreformovať. Urobil to Gaius Valerius Diocles, syn prepusteného otroka, ktorý sa v r. 284 chopil moci a stal sa cisárom Diocletianom (284-305). Okamžite zrušil principát (republikánske úrady vrátane senátu) a vládol neobmedzene ako pán a boh (dominus et deus - odtiaľ dominát). Ríšu rozdelil do 12 diecézí (tie na provincie), armádu na pohraničné vojská a pohyblivé vojenské zbory, zaviedol nové dane, nechal raziť nové mince, prenasledoval kresťanov, v r. 305 sa vzdal vlády a odišiel žiť do dnešného Splitu.

 Po ňom vládol Konštantín I. Veľký (306-337), ktorý v reformách pokračoval (armáda, administratíva a pod.). Viedol vojny s Germánmi. Zásadný obrat urobil v politike ku kresťanom - aj keď bol pohanom, Milánskym ediktom z r. 313 dal kresťanom náboženskú slobodu a v r. 325 zorganizoval Nicejský koncil, na ktorom sa ustanovilo naše vyznanie viery. V r. 330 si zvolil ako nové hlavné mesto starú grécku kolóniu Byzantion, ktorá sa po prestavbe začala volať Konstantinopolis. Vystaval tu mnoho kresťanských chrámov a spolu so svojou matkou Helenou hľadal na Golgote Kristov kríž. Pred svojou smrťou sa stal kresťanom. Z jeho následovníkov sú dôležití cisári Julianus (361-363), ktorý kresťanov prenasledoval a snažil sa obnoviť antické pohanstvo, a Theodosius (379-395), ktorý v r. 385, resp. 391 vyhlásil kresťanstvo za štátne náboženstvo. Po jeho smrti sa v r. 395 rímska ríša rozdelila na dve časti, na východnú, kde vládol cisár Arkadius, a západnú, ktorú ovládal Honorius (395-423). Vtedy už bola predovšetkým západná časť ríše znepokojovaná veľkým sťahovaním národov, ktoré spôsobil kočovný kmeň Húnov. Tí v r. 375 zničili na rieke Don umiestnenú germánsku ríšu Ostrogótov, ktorí po svojej porážke utiekli do Európy a rozhýbali tu všetky germánske kmene.

Vizigótsky kráľ Alarich v r. 410 vnikol do Talianska a spustošil Rím, do oblasti dn. Lombardie od rieky Labe prenikli Langobardi, do Bavorska sa dostali Baiuvarovia, do Galie Frankovia a Burgundi a z oblasti dn. Sliezska a sev. Slovenska utiekli Vandali, ktorí sa usídlili v Hispánii. Odtiaľ potom v r. 429 prešli pod vedením Geisericha do Afriky, kde si založili ríšu s hl. mestom Kartágom. V r. 455 zničili Rím. A medzi Germánmi sa pohybovali Húni, ktorým velil Attila (Bič boží). Rimania ale Attilu r. 451 porazili v bitke na Katalaunských poliach - stredné Francúzsko (vládol vtedy cisár Valentinianus III. 425-455). Porazený Attila vpadol v r. 452 do severného Talianska, ktorého obyvateľstvo sa ho tak bálo, že si založilo mesto na mori - Benátky. V časoch týchto strašných vojen žilo veľa svetcov, napr. Augustinus Aurelius (354-430, Martin Tourský (315-397) či Uršula. V r. 455 bol cisár Valentinianus III. zabitý a začal desivý chaos, ktorý bol ukončený v r. 475, kedy bol na trón dosadený 6-ročný chlapec Romulus Augustulus. Toho ale v r. 476 po Kr. zosadil z trónu vodca germánskeho kmeňa Skirov Odoaker. Tým skončila existencia západorímskej ríše aj staroveku.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015