Ranostredovekí Slovania v strednej Európe

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 08.03.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 428 slov
Počet zobrazení: 3 859
Tlačení: 369
Uložení: 385
Ranostredovekí Slovania v strednej Európe:
1. Prírodné podmienky a príchod Slovanov na naše územie: V časoch raného stredoveku boli pohoria strednej Európy husto zalesnené a úrodné nížiny boli dostupné iba cestou pozdĺž riek. Prvé vlny Slovanov začali na naše hornaté a lesnaté územie prenikať cez karpatské priesmyky a pozdĺž väčších riek už v 5. stor. po Kr. Slovania osídlovali oblasti s najpríhodnejšími podmienkami pre poľnohospodárstvo ako Východoslovenskú a Podunajskú nížinu, moravské úvaly a stredné Čechy. Už z konca 5. a 6. stor. poznáme prvé včasnoslovanské sídliská v Siladiciach pri Hlohovci, Párovce, Mikov dvor a Chrenová (športová hala) v Nitre, Nitriansky Hrádok a pohrebisko vo Výčapoch-Opatovciach. Všade sa asimilovali s pôvodným germánskym obyvateľstvom, hlavne so zvyškami Langobardov, Herulov, Húnov a Gótov (z gótštiny prevzali slová ako chlieb, knieža, meč atď.). Dokazujú to napr. časté spoločné nálezy húnskej a včasnoslovanskej keramiky. Táto včasnoslovanská keramika sa označuje ako pražský typ a sú to prevážne nezdobené nádoby vymodelované len v ruke, tzn. bez hrnčiarského kruhu. Je rozšírená od Ukrajiny až po Prahu a datovaná do 5.-6. stor. po Kr. Kultúra staroslovanského obyvateľstva bola teda na nižšej úrovni než kultúra obyvateľstva, ktoré tu bývalo pred ním. Niektoré staronové teórie odmietajú migračný pôvod Slovanov a presadzujú myšlienky autochtónneho pôvodu Slovanov, tzn. že Slovania tu žili odpradávna. Takou je názor o slovanskosti (slavinite) lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a železnej, z ktorej sa vraj v dobe rímskej vyvinula kultúra púchovská, z nej zasa v 2.-5. stor. po Kr. keramika prešovského typu a až z nej pražský typ. Iní zasa za Slovanov majú germánskych Suévov a druhí považujú za slovanskú celú ľudskú civilizáciu počnúc Sumermi a končiac Kréťanmi a Etruskami. Dokonca si myslia, že rodnou rečou nášho Pána Ježiša Krista mala byť praslovančina!).

 V 6. stor. už možno začala prebiehať majetková aj spoločenská diferenciácia a začal sa proces rozpadu rodovej spoločnosti, občinu rodovú nahrádzala občina susedská. Vytvárala sa vojenská demokracia a utvorili sa podmienky pre častejší vznik kmeňových zväzov pokladaných niekedy za prvé slovanské štátne útvary. K ich vzniku prispel aj jeden veľmi dôležitý vonkajší činiteľ, a to príchod Avarov, ktorí sa tu objavili okolo r. 568.

2. Avari a Samova ríša:
Avari boli pastieri a kočovníci ázijskeho turkotatárskeho pôvodu, ktorí žili aj z vojnovej koristi. Okrem kruhovitých zemných opevnení, zvaných hrinky, nemali stálych sídlisk. Žili neustále na koňoch a ich pohrebiská, na ktorých sa veľmi často nachádzali jazdecké hroby, obsahovali veľmi bohaté hroby s množstvom strieborných aj bronzových ozdôb, šperkov i zvláštna žltá keramika. Často vytvárali dočasné kmeňové zväzy (kaganáty), na čele ktorých stál kagan. Najznámejším kaganom bol Bajan, ktorý vládol v 7O. rokoch 6. stor. Vzťahy so Slovanmi, ktorí ich nazývali Obrami, boli rôzne. Od pokojného spolužitia, ktoré dokládajú slovansko-avarské pohrebiská, až po vzťahy veľmi nepriateľské. Avari totiž v bitkách s Langobardmi a Byzanciou využívali Slovanov ako prvolíniové pešie vojsko a predvoj pred jazdou. Podľa Fredegarovej kroniky Avari každoročne prezimovávali v slovanských dedinách, žili s ich ženami, mali s nimi deti a naviac od nich vyberali poplatky! Synovia Avarov a Slovaniek sa nakoniec vzbúrili a vytvorili obranný kmeňový zväz, ku ktorému sa pridal franský kupec Samo (možno pôvodom Kelt) aj so svojou ozbrojenou družinou. V boji sa vyznamenal a Slovania si ho zvolili za svojho vojvodu či "kráľa", ktorý im vládol 35 rokov (od r. 623 do r. 658).

"Slovieni, zvaní Venedi, sa už začali búriť proti Avarom nazývaným Húnmi ... Húni prichádzali po jednotlivé roky prezimovať k Slovanom a manželky a dcéry Slovanov si brali do lôžka. ... Venedi si zvolili Sama nad sebou kráľom a šťastlivo u nich vládol 35 rokov. Za jeho panovania Venedi viedli mnohé boje proti Húnom a s jeho rozvahou a schopnosťami Venedi vždy nad Húnmi zvíťazili. Samo mal l2 žien z rodu Venedov, z ktorých mal dvadsaťdva synov a päťnásť dcier." (Kronika tak rečeného Fredegara scholastika, kn. IV, kap. 48.)
Svoju ríšu s charakterom kmeňového zväzu tak Samo úspešne bránil jak proti Avarom, tak proti Frankom. V r. 63l v bitke pri Vogastisburku odrazil útok franského kráľa Dagoberta. Dodnes sa nevie, kde táto pevnosť ležala, možno to bola Bratislava, ale iní ju hľadajú v blízkosti českého Chomutova či na južnej alebo severnej Morave. Aj jadro a rozloha Samovej ríše je záhadou. V poslednom čase sa prijíma, že jej centrum ležalo na dolnom toku Moravy, tzn. v oblasti juhozápadného Slovenska a južnej Moravy. V čase jeho "panovania" okolo r. 63O sa uskutočnila aj jedna z prvých misií ku Slovanom. Viedol ju opát-biskup Amandus z Maastrichtu, ale bez väčšieho úspechu. Po Samovej smrti sa kmeňový zväz opäť rozpadol a Slovanov si možno zasa podrobili Avari (slovo "pán" je turkotatárskeho pôvodu!).

 Z období 2. pol. 7. a z 8. stor. máme veľmi málo písomných správ, ale z archeologických prameňov, predovšetkým pohrebísk, zvaných slovansko-avarské, môžeme predpokládať aj zvýšenú úroveň pokojného spolužitia a symbiózy. Dôkazujú to napr. pohrebiská v Želovciach pri Veľkom Krtíši, Nových Zámkoch, Holiaroch pri Komárne, Devínskej Novej vsi či v Dolných Krškanoch. Dobre sa rozvíjalo poľnohospodárstvo - začali sa používať pluhy s železnými lemešmi, kosy, klčovnice, rýle, lopaty a pod., a remeslo, hlavne železiarstvo, kováčstvo a šperkárstvo a ako sa zdá, od 7. stor. sa začal používať aj hrnčiarsky kruh. Remeslá sa začali sústreďovať do opevnených hradísk, sídiel kmeňových náčelníkov a ich družín (na Slovensku sa takéto hradiská nachádzali v Nitre na Martinskom vŕšku, Hradci pri Prievidzi, v Pobedime pri Piešťanoch, v Spišských Tomášovciach - Čingove, na Morave v Starom Meste pri Uherskom Hradišti, Pohansku, Mikulčiciach, v Čechách na Levom Hradci atď. atď). Rástla majetková aj sociálna diferenciácia a rozširovali sa aj kontakty s vyspelým juhovýchodom. Toho je dokladom tzv. poklad byzantského kupca, nájdený v Zemianskom Vrbovku pri Krupine, ktorý obsahoval strieborné nádoby a šperky vyrobené zrejme na avarskú objednávku a ukryté v 7O. rokoch 7. stor. "Panstvo" Avarov nad Slovanmi sa skončilo až koncom 8. stor., keď Avarov v r. 79l-796 porazil Karol Veľký. Správy o jeho víťazstvách sú prvou konkrétnou zmienkou o českých Slovanoch vo franských prameňoch. Potom časť Avarov prijala kresťanstvo, uznala zvrchovanosť Franskej ríše a usadila sa v blízkosti Viedenského lesa, kde sa čoskoro asimilovali.

V zápasoch s Avarmi a Franskou ríšou sa posilnilo spoločenské postavenie slovanských náčelníkov a naďalej rástla sociálna aj majetková diferenciácia. Dôležité funkcie spojené so správou kmeňa sa začali dediť, a to hlavne v prípade najvýznamnejšieho z veľmožov - kniežaťa. Tým vznikali zárodky prvých dynastií. Zdá sa, že sa rozvíjalo aj feudálne hospodárstvo, keď si za ochranu roľníkov pred nepriateľskými útokmi veľmoži a náčelníci vyberali naturálnu a pracovnú rentu. Je možné, že sa kmeňové vlastníctvo pôdy menilo na súkromné vlastníctvo vládnuceho rodu. Tak sa začali vytvárať vnútorné podmienky pre vznik prvého ranostredovekého štátu na našom území a jeho dvoch priamych predchodcov - kniežatstva nitrianského a moravského, ktoré vznikli v prvej tretine 9. stor. (pozri nižšie).

Pre vznik štátu boli dôležité aj vonkajšie podmienky a celková vtedajšia zahraničnopolitická situácia v Európe. Z hľadiska medzinárodných vzťahov je to čas hegemónie obrovskej Franskej ríše a vláda Karola Veľkého. Ten v strednej Európe porazil Avarov, ale na východe sa proti nemu zmáhal nový silný súper - Bulharské kráľovstvo. Medzi týmito štátmi vzniklo obrovské napätie a Frankovia smerom východným začali viesť výbojnú zahraničnú politiku. Ich cieľom bolo udržať si v strednej Európe dominantný politický vplyv. Túto svoju politiku mohli realizovať cestou vojny alebo kristianizácie. Karol Veľký v prípade strednej Európy dal prednosť mierovému spôsobu ovládnutia tohto územia, teda kristianizácii. Program pokresťančenia Panónie a západných Slovanov mu vypracoval "minister kultúry" Alkuin z Yorku a už v r. 796 sa na brehoch Dunaja uskutočnila biskupská synoda zvolaná salzburgským arcibiskupom Arnom a vedená akvilejským arcibiskupom Paulínom, na ktorej sa prerokovávali organizačné otázky budúceho misijného diela. Celé územie strednej Európy bolo rozdelené medzi štyri už existujúce biskupstvá. V Čechách mali pôsobiť misionári z Regensburgu, na Morave kňazi z Passau a na Slovensku hlavne misionári zo Salzburgu (štvrtým bolo biskupstvo vo Freisingu).

Franskí misionári začali okamžite pracovať a dokladom ich práce sú aj prvé preklady modlitieb do slovanského jazyka, ktoré neskôr možno využili aj sv. Konštantín a Metod (slovienský Otče náš a Verím sa nachádzajú v tzv. Frizinských pamiatkach). Vďaka týmto misionárom sa do nášho jazyka dostali také slová ako kostol - z latinského castellum, oltár - altar atď. Ale franskí misionári tu nepôsobili sami, okrem nich tu slovo Božie hlásali misionári íroškótski, ktorí ako vynikajúci duchovní pastieri obracali hlavne pospolitý ľud, anglosaskí, zameraní zasa na vyššie spoločenské vrstvy, a ako uvádzajú Žitia sv. Konštantína a Metoda aj misionári z Talianska a Grécka (Byzancie). Celá táto franská aktivita bola Slovanmi prijímaná rôzne, niektorí cítili určité nebezpečenstvo a snažili sa mu odolávať väčším dôrazom na zjednocovanie sa. Vznikali tak prvé kniežatstvá západných Slovanov pod silným západným tlakom zo strany Frankov.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.2)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022