Anglicko (Veľká Británia) a vznik USA

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 24.03.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 080 slov
Počet zobrazení: 7 453
Tlačení: 481
Uložení: 472

Anglicko (Veľká Británia) a vznik USA:

1. Vznik a vývoj Veľkej Británie: Po smrti Williama III. Oranžského vládla v r. 1702-1714 dcéra Jakuba II. Anna Stuartovna. V jej časoch sa preslávil John Churchill, vojvoda z Marlborough, ktorý sa veľmi angažoval vo vojne o španielske dedičstvo a bol jedným z iniciátorov protifrancúzskej koalície, ktorú tvorilo okrem Anglicka Nizozemsko, Rakúsko, Prusko, Rímskonemecká ríša, Portugalsko a Savojsko. Vďaka tejto vojne získalo Anglicko Gibraltar. 29. apríla 1707 vytvorilo Anglicko, Wales a Škótsko úniu - Veľkú Britániu. Po smrti Anny Stuartovny získala trón hannoverská dynastia.

Prvým panovníkom tejto dynastie bol hannoverský kurfirst, ktorý vládol pod menom George I. (1714-1727). Vtedy vznikla personálna únia Veľkej Británie a Hannoveru. Pretože kráľ nevedel po anglicky a úradnou rečou bola latinčina, nezúčastňoval sa zasadaní rady ministrov a faktickú vládu prevzal jeho lord kancelár Robert Walpole. Týmto spôsobom sa začal formovať premiérsky systém. V jeho časoch, konkrétne v r. 1717, vznikla aj slobodomurárska lóža, ktorá sa od r. 1725 rýchlo rozširovala po celej Európe.
 Po ňom vládol George II. (1727-1760), za ktorého sa Walpole stal v r. 1730 prvým premiérom v dejinách Veľkej Británie (bol ním až do r. 1742, potom bol premiérom William Pitt: 1742-1760). Od tohto okamihu sa vláda odpovedala Dolnej snemovni. George II. viedol veľmi expanzívnu zahraničnú politiku. V r. 1739 vznikla kvôli useknutému uchu námorníka Jenkinsa (vraj mu to urobili Španieli) vojna so Španielskom, ktorá prerástla do vojny o rakúske dedičstvo, v ktorej stála Veľká Británia na strane Rakúska. V júni r. 1757 získali britské vojská po ľahkom víťazstve nad francúzskymi armádami v bitke pri Pálásí takmer celú Indiu. Týmto víťazstvom sa Veľká Británia stala na 200 rokov pánom Indie. George II. sa angažoval aj v sedemročnej vojne, ktorá nebola len konfliktom Rakúska a Pruska, ale mala celosvetový charakter (bojovalo sa napr. aj na americkom kontinente).





Mier v r. 1763 už podpísal kráľ George III. (1760-1820), ktorý ním od Francúzska získal Kanadu a Louisianu a tiež si upevnil panstvo v Indii. Od Španielov naviac získal Floridu. Tieto úspechy boli zatienené spormi s anglickými kolóniami v Amerike a následným vznikom USA (pozri nižšie). Veľká Británia si túto stratu kompenzovala aktivitou v oblasti Tichého oceánu a Austrálie - plavby Jamesa Cooka (zomrel v r. 1779) a založenie mesta Sydney ako trestaneckej kolónie v r. 1788. Kráľ George III. sa angažoval aj v protifrancúzskej koalícii v časoch francúzskej revolúcie, keď v r. 1793 vyhlásil Francúzom vojnu. Jej výsledkom bolo opätovné potvrdenie panstva v Indii a získanie holandského Ceylonu. Jeho vláda bola obdobím začiatku priemyselnej revolúcie. Intenzívne poľnohospodárstvo vyrábalo relatívne lacné potraviny. Rástol počet obyvateľstva, ktorý mohol byť zamestnaný v priemysle, predovšetkým textilnom (pozri vynálezy z otázky 45 - James Hargreaves, Samuel Crompton, James Watt a Adam Smith, otec moderného liberalizmu). Tak sa stala Veľká Británia kolískou priemyselnej revolúcie a jej ekonomická moc pomohla začiatkom 19. stor. poraziť Napoleona.

2. Vznik USA
2.1. Počiatky osídlenia USA: Po r. 1492 sa americký kontinent stal cielom mnoha ľudí z dôvodov náboženských, politických aj ekonomických. Východné pobreženie kontinentu osídlovali Angličania, Holanďania a Švédi, severné hlavne Francúzi (v r. 1535 bola založená osada Montreal a v r. 1608 Quebec), južné Španieli (v r. 1539 boli na Floride).

24. mája 1607 bola založená najstaršia anglická osada v Severnej Amerike, osada Jamestown v zálive Chesapeake v dn. štáte Virginia. Jej vedúcim predstaviteľom bol kapitán John Smith, prvý americký autor, pretože napísal kroniku obce. Vtedy žila aj Pocahontas (zomrela na kiahne v r. 1620 v Londýne). 21. novembra 1620 pristála pri myse Cod v dn. štáte Massachusetts loď Mayflower, na ktorej do Ameriky priplávali anglickí puritáni. Títo otcovia-pútnici si potom postavili osadu Plymouth, spoločne obrábali pôdu, vyhlásili si rovnosť pred zákonom (niečo ako prvú ústavu) a v r. 1621 oslávili prvú úrodu. Tento deň, zvaný Deň vďakyvzdávania, sa v USA slávi ako celoštátny sviatok každý rok vo štvrtý štvrtok v novembri. Prisťahovalci v Amerike hľadali predovšetkým pôdu. Aby ju získali, vytláčali pôvodné indiánske obyvateľstvo stále viac na západ. V južných oblastiach si kolonisti zakladali tabakové a bavlníkové plantáže, na ktorých využívali otrockú prácu černochov, privážaných z Afriky už v r. 1619. Na trhu s otrokmi bohatli hlavne anglickí námorníci. V severných častiach krajiny sa rozvíjalo farmárstvo a v strednej zasa manufaktúrna výroba. Kolonistov stále pribývalo. 4. mája 1626 bola založená holandská kolónia Nové Holandsko a na ostrove Mannhattan mesto Nový Amsterdam, ktorý Holanďania kúpili od Indiánov za sklenené čačky-mačky v hodnote asi 60 guldenov (24 dolárov). V r. 1664 tento ostrov aj mesto pripadlo Angličanom, ktorí ho nazvali New York (posledným holandským guvernérom bol Peter Stuyvesant).. V r. 1630 bol založený Boston, v r. 1636 bola v meste Cambridge, štát Mass., založená najstaršia americká univerzita - Harvard a 19. mája 1643 vznikla konfederácia amerických osád nazvaná Nové Anglicko (kolónie Massachussets Bay, Plymouth, Connecticut a New Haven). Rozvíjala sa kultúra - prvé tlačené knihy, ale vznikli aj prvé velké problémy vďaka puritánskej neznášanlivosti - v r. 1692 bolo v Saleme blízko Bostonu upálených 19 bosoriek. V r. 1682 si Ľudovít XIV. založil štát Louisiana, ktorého hlavným mestom sa v r. 1718 stalo New Orleans. V r. 1698 anglický parlament povolil obchod s otrokmi a tým sa medzi Novým Anglickom, Karibskou oblasťou a Afrikou začal tzv. trojúhelníkovitý obchod s rumom, otrokmi a cukrom.

2.2. Americké kolónie v 1. pol. 18. stor.: Stále väčší počet prisťahovalcov mal za následok vojny o sféry vplyvu medzi kolonistami z rôznych európskych štátov aj vojny s pôvodným obyvateľstvom. Jedna z najväčších, vojna s Hurónmi, ktorá trvala od roku 1754 až po rok 1763, bola ukončená Parížskym mierom. Týmto mierom získala Veľká Británia Kanadu a územie západne od rieky Mississippi, Francúzi v prospech Španielov stratili Louisianu a Anglické kolónie v Amerike si vymenili so Španielskom Kubu za Floridu. Rozpory sa nevyhrocovali len medzi európskymi veľmocami, ale aj medzi americkými osadami a Anglickom. Anglicko zamýšlalo využiť kolónie len ako lacný zdroj surovín a odbytištie tovaru svojej rozvíjajúcej sa priemyselnej výroby, takže im nevyhovovala rastúca ekonomická moc amerických osád. Anglický kráľ aj šľachta si taktiež robili nárok na americkú pôdu a v snahe zabrzdiť rozvoj amerických osád, vydala anglická vláda v r. 1763 zákaz osídlovať kraje na západ od Alleghanských hôr (sú súčasťou Appalačského pohoria v Západnej Virginii a Pennsylvánii). Tento akt amerických farmárov a plantážnikov veľmi pobúril a napätie medzi Britániou a americkými osadami nebývale vzrástlo. 22. marca 1765 bol britským premiérom Georgom Grenvillom presadený tzv. Stamp Act, zákon o koľkovnom, ktorým sa mali zdaniť všetky americké tlačivá a knihy. Pretože ale Američania nemali v britskom parlamente zastúpenie, odmietli na návrh právnika Jamesa Otisa tento zákon rešpektovať slovami: "No taxation without representation"). Stamp Act bol zrušený v r. 1766. 5. marca 1770 bolo v Bostone pri pouličnej výtržnosti zabitých 5 občanov, ktorí protestovali proti britským clám.

2.3. Vyhrotenie rozporov s Veľkou Britániou a vojna za nezávislosť: V r. 1773 vydala Veľká Británia nové dane a clá. Pre silný odpor ich ale musel anglický parlament odvolať. Ponechal len clá na čaj, dovážaný do Británie Východoindickou spoločnosťou, a to tak, že v samotnej Británii clo znížila, ale v ostatných kolóniách ostalo to staré, vysoké. Táto spoločnosť mala vtedy obrovské zásoby nepredaného čaju a týmto spôsobom ju chcela britská vláda zachrániť - kolónie teda museli kupovať čaj za veľmi lacnú cenu len od Východoindickej činnosti, čím vznikol monopol a bol zrušený slobodný trh s čajom. Anglické kolónie nemali ako protestovať, pretože v parlamente nemali svojich zástupcov, preto sa rozhodli pre svojrázny spôsob protestu. 16. decembra 1773 sa americkí kolonisti pod vedením Samuela Adamsa preobliekli za Indiánov, prepadli v Bostone anglické lode a 342 bední s čajom nahádzali do mora (tzv. Boston Tea-Party, bostonské pitie čaju, jeden z účastníkov akcie vraj mal povedať: "I hope that King George likes salt in his tea" - Dúfam, že kráľ Juraj lúbi v tomto čaji soľ). Toto bola rebélia a anglická vláda bostonský prístav uzavrela. Americkí osadníci boli nútení vzniklú situáciu riešiť. Zišli sa preto 5. septembra 1774 v meste Philadelphia na 1. kontinentálnom kongrese, ktorý trval až do 26. októbra 1774. Jeho výsledkom bolo odmietnutie britských colných zákonov a vyhlásenie bojkotu anglického tovaru. Neboli naivní a vedeli, ža Británia na to zareaguje vojenskou silou, preto si začali vytvárať prvé vojenské oddiely, na čele ktorých stál plantážnik George Washington.

19. apríla 1775 sa v bitke pri Lexingtone stretli americké a anglické jednotky a Američania vyhrali. Toto bol začiatok vojny za nezávislosť, ktorá trvala až do r. 1783. 10. mája 1775 sa vo Philadelphii stretol už 2. kontinentálny kongres, ktorý riešil vzniklú situáciu a zasadal až do r. 1788. Rokovalo sa o mieri, ale aj o nutnosti osamostatnenia sa amerických osád. Oficiálne vtedy vznikla americká armáda, vedená generálom G. Washingtonom, ktorej sa do konca roku 1775 podarilo dobyť Boston. Britský kráľ George III. zúril. 2. kontinentálny kongres, na rokovania ktorého sa zúčastnili zástupci 13 kolónií (Massachusetts, New Hamsphire, Rhode Island, Connecticut, New York, New Jersey, Pennsylvania, Delaware, Maryland, Virginia, West and South Carolina a Georgia) prijal 4. júla 1776 Deklaráciu nezávislosti, ktorú zformuloval Thomas Jefferson. (V prípravnom výbore boli okrem Jeffersona John Adams, Benjamin Franklin, Robert Livingston a Roger Sherman). Tak vznikli USA. V Deklarácii boli uvedené dôvody odtrhnutia amer. osád od Británie, vyhlásenie rovnosti všetkých ľudí aj ich právo rozhodovať o spôsobe vlády (" .. všetci ľudia sú stvorení ako sebarovní. Stvoriteľ ich obdaril istými neodňateľnými právami, medzi ktorými je život, sloboda a budovanie šťastia, ..."). Tieto slová sú základom filozofie demokracie. Netýkalo sa to ale žien, ktoré nemali žiadne politické práva, ani otrokov.

 Američanov vo vojne podporovalo Francúzsko, ktoré sa snažilo od Veľkej Británie získať späť Kanadu. Neskôr preto (6. februára 1778) podpísalo s USA zmluvu o priateľstve a obchode (B. Franklin a min. zahr. vecí Francúzska Charles Gravier). Na základe tejto zmluvy poskytlo Francúzsko americkým osadám pomoc finančnú, materiálnu aj vojenskú - vynikol hlavne markíz Marie Joseph Lafayette. Okrem Francúzska pomáhali aj Španieli (chceli Floridu), Holanďania, Prusi (disciplínu v neusporiadaných amerických armádach zavádzal Fridrich Wilhelm von Steuben) či Poliaci (Tadeusz Kosciuszko). Uvádza sa, že sa tejto vojny zúčastnil aj brat Mórica Beňovského, kapitán František Beňovský. V časoch vojny vzniká v r. 1776 San Francisco. V r. 1777 Američania porazili Angličanov v bitke pri Saratoge. Vtedy si Američania (presnejšie 15. 11. 1777) prijali aj svoju "prvú" ústavu, resp. prvý variant ústavy, tzv. "Konfederačné články" i zástavu s 13 pruhmi a 13 hviezdičkami. Tato "ústava" vstúpila do platnosti 1. marca 1781. Bojové akcie skončili 19. októbra 1781 bitkou pri Yorktowne - vtedy pod tlakom amerických kolonistov a francúzskeho loďstva kapituloval anglický generál Cornwallis. Mierových rozhovorov v Paríži sa okrem USA a Veľkej Británie zúčastnili aj zástupci Španielska a Francúzska. Dňa 3. septembra 1783 bol podpísaný mier. Veľká Británia oficiálne uznala nezávislosť a samostatnosť amerických osád, t.j. novú republiku (USA), Florida pripadla Španielsku, Senegal a Tobago Francúzsku.

2.4. Americká ústava: Vojna osady finančne aj hospodársky vyčerpala, farmy upadali a zvyšovali sa dane, takže v r. 1786 vypuklo povstanie pod vedením Daniela Shaysa, ktoré bolo buržoáziou potlačené. Nutný bol nový hospodársky rozvoj, ktorý mal dve hlavné tendencie: Thomas Jefferson preferoval poľnohospodárstvo, Alexander Hamilton zasa priemyselnú cestu vývoja. Za týchto okolností pokračovali práce na vypracovaní ústavy, ktorú robili Thomas Jefferson, Benjamin Franklin, Alexander Hamilton, James Madison a John Jay (tzv. otcovia ústavy - Fathers of Foundation). Ústava USA, ktorá vznikla aj zrevidovaním Konfederačných článkov, bola prijatá 17. septembra 1787. USA boli ustanovené ako federácia štátov s vzácne vyváženými ústrednými orgánmi moci. Najvyššiu zákonodárnu moc mala legislatíva, t.j. Kongres, složený zo Senátu (senátori s funkčným obdobím 6 rokov) a Snemovny reprezentantov (poslanci volení na 2 roky), výkonnú moc mala v rukách exekutíva (hlavou štátu a "predsedou" vlády je prezident so 4 ročným funkčným obdobím, ktorý menuje ministrov a sudcov najvyššieho súdu) a súdnu moc má v rukách jurisdikcia (súdy). Zákon platí až po podpisu prezidenta, ten zasa môže byť Kongresom postavený pred súd, Kongres môže súdiť aj sudcov. Vznikol tak perfektne fungujúci systém bŕzd a vyvážení (check and balances), podľa ktorého jedna štátna moc vyvažuje moc druhú, nemôže nabyť prevahy nad druhou, všetky sú samostatné, ale navzájom kontrolovateľné. Ústava USA je dodnes vzorom všetkým demokratickým ústavám na svete a je tak dokonalá, že nepotrebovala veľkých úprav. Napr. taká preambula začína slovami: "My, ľud Spojených štátov, aby sme vytvorili dokonalejšiu jednotu, nastolili spravodlivosť, upevnili domáci pokoj a zabezpečili obranu krajiny, podporovali rast všeobecného blahobytu a zabezpečili dobrodinie slobody sebe aj svojmu potomstvu, dávame si túto Ústavu Spojených štátov amerických. Prvým prezidentom sa na základe tejto ústavy stal 30. apríla 1789 George Washington.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017