Vikingovia

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 30.06.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 788 slov
Počet zobrazení: 7 085
Tlačení: 480
Uložení: 514

Vikingovia

Vikingovia Kto by nepoznal Vikingov? To je otázka. Asi každý vie niečo o tomto zaujímavom barbarskom kmeni. Ak by niekto predsa nič o nich nepočul, tak mu prostredníctvom tohto referátu poskytnem cenné informácie o ich príchode, spôsobe života, vojenských výpravách a iných súčastiach ich života. Ich história patrí podľa mňa medzi tie zaujímavejšie. Ranný stredovek sa vyznačuje príchodom kmeňov z Ázie, rozvojom Byzantskej ríše, vznikom a rozmachom islamu. Vikingovia boli práve jedným z barbarských kmeňov, ktoré sa po veľkej populačnej explózii dali do pohybu. Ako inak smerovali na západ, veď na východe a na juhu by ich čakalo more a na severe veľký chlad. Boli to vlastne kočovníci, ktorí významne zasiahli do dejín starého kontinentu. Aj preto som sa rozhodol, že ich opíšem. Slovo Viking predstavuje piráta, bojovníka, ktorí podniká lúpeže na lodi. Vikingovia ako barbarský kmeň prišli do severnej Európy v rokoch 350-550 n.l.. Usadili sa vo veľmi nehostinných podmienkach. Preto sa nevenovali poľnohospodárstvu ale chovu dobytka. Množstvo jedla bolo obmedzené len na malú skupinu obyvateľov a preto sa niektorí rozhodli odísť. Podnikali tak výbojné výpravy do okolitých oblastí. Výboje Normanov ( tak sa im hovorilo) začali v 8. storočí. V roku 793 vyplienili kláštor Lindisfarne v Írskom mori.

Vikingovia sa postupne stali nočnou morou pre obyvateľov Európy.
Výpravy smerovali na Britské ostrovy, do Francúzska, na juh Apeninského poloostrova, na Rusko a západoatlantické ostrovy – Island, Grónsko. Grónsko objavil Leif Erikson a jeho druhovia ho osídlili v roku 985. Preskúmali aj časť severnej Ameriky už 500 rokov pred Kolumbom. V Británii sa objavujú v 8. storočí. Dobyvatelia Británie boli predovšetkým z Dánska a Nórska. Najprv obsadili Írsko. V roku 842 vypálili Londýn. V 9. storočí ovládali takmer celé Anglicko. V roku 878 ich však porazil Alfréd Veľký v bitke pri Edingtone. Nakoniec sa Anglicko rozdelilo na Dánsku ( Vikingskú ) a Anglosaskú časť. Hranicou bola rieka Temža. Po roku 920 ovládli Anglosasi aj dánsku časť ostrova.. A Vikingovia v Anglicku splynuli s obyvateľstvom. V 9. storočí útočili z Dánska na Franskú ríšu. V roku 845 dobyli Paríž. V 10. storočí ich význam výrazne upadol. Vo Francúzku im bolo dohodou pridelené územie severného Francúzka ( Normandia ). Vojvoda Viliam z Normandie v roku 1066 dobyl Anglicko a stal sa Anglickým kráľom. Normani pri svojom sťahovaní zavítali aj do Ruska a to už v 8. storočí. Títo dobyvatelia však postupne splynuli s pôvodným obyvateľstvom. Zachovali sa po nich niektoré pomenovania. Napr. slovo rus je škandinávskeho pôvodu. Na ich materskom území sa postupne začali od 10. storočia utvárať samostatné štáty. Prvé sa vytvorilo Nórsko, ktoré zaznamenalo rozkvet za vlády Heralda Krásnovlasého. Ďalším rozvinutým štátom bolo Dánsko. V období ich rozkvetu ( 10. a 11. storočie) vzniká aj Švédsko. To bolo stručné zhrnutie ich histórie. Teraz vám predstavím ich život. Odjakživa sa živili rybolovom a pastierstvom. Boli aj výborní stavitelia lodí, bojovníci, obchodníci, moreplavci.

Vyrábali rýchle a dlhé lode s nízkym ponorom, ktoré im umožňovali rýchlo a prekvapivo udrieť na nič netušiacich obyvateľov. Nazývali sa aj dračie, lebo ich predok zdobili dračie hlavy. Väčšina Vikingov žila v roľníckych usadlostiach. Prácou si vyrábali všetko, čo bolo nevyhnutné k ich životu. Pestovali ovos a jačmeň, z ktorých si pripravovali kašu a chlieb. V blízkosti jazier a mora lovili ryby. Mali v obľube jasné, čisté farby a preto sa do nich obliekali. Veľmi populárne boli jasné odtiene červenej, modrej, hnedej, zelenej a žltej. To sa prejavovalo aj nosením farebných korálikov. Vikingovia strávili veľa času pred zrkadlom, pretože ich vzhľad bol pre nich dôležitý. Muži aj ženy sa veľmi starali o svoje vlasy. Ich hrebeň bol taký dôležitý ako ich meč. Muži nosili dlhé vlasy, ktoré mali spletené do copov. Ženy aj muži nosili zelený alebo čierny očný make-up. Vikingovia sa kúpali každú sobotu a chodili do sauny. Na čistenie uší používali kovové predmety, ktoré nosievali zavesené na retiazke na krku alebo na opasku. Arabi považovali Vikingskú hygienu za znechucujúcu ale Angličania ich považovali za čistých. Vikingskí muži boli vraj veľmi úspešní u anglických žien, pretože sa kúpali, česali si vlasy a menili si šaty. Aj keď bola čistota Vikingov na vtedajšie pomery až priveľká, s dnešnou sa nedá porovnávať. Za ich éry bol priemerný mužský vek 38,2 roka, zatiaľ čo ženský bol 41,3 roka. Najvyšší vikingský muž nájdený v Dánsku meral 185,1 cm a najvyššia žena merala 166,6 cm. Severania boli dostatočne zdraví a dobre jedli . Mali veľký strach z trhania zubov. Aj keď tento zákrok nebol príliš častý, odmietali ho a radšej trpeli v bolestiach. Aj keď za ich čias existovali mestá, Vikingovia žili prevažne v malých dedinách obklopených poliami. Dediny mali svojho náčelníka, ktorý mal v rukách moc a jeho farma bola väčšia než farmy ostatných. Dni ich života boli charakteristické tvrdou prácou na poliach alebo v baniach. Chovali ošípané, kone, voly, kravy a ovce, ktoré však boli menšie ako terajšie druhy. Každá farma pozostávala z niekoľkých budov, hlavná budova bola najväčšia a najdlhšia. Tieto budovy boli postavené z materiálov, ktoré boli práve na blízku napr. drevo, kameň, hlina.

Hlavná budova bola dlhá stavba rozdelená do troch rovnako veľkých oddielov. Jeden koniec sa používal ako stajňa, na druhom konci sa chovali kravy. Obyvatelia domu žili v prostrednej miestnosti, ktorá bola izolovaná telami dobytka a zohrievaná ohňom uprostred, na ktorom sa pripravovali jedlá.. Domy nemali okná ani komíny. Preto boli miestnosti temné a zadymené. V tejto miestnosti sa vykonávali všetky domáce činnosti, varenie, spanie a tkanie látok. Tieto obydlia mali tvar štvorca, prípadne obdĺžnika. Priamo vo vnútri mali kováčske dielne, v ktorých vyrábali zbrane, prípadne iné nástroje. Domy mali zariadené mohutnými, masívnymi stolmi, stoličkami, lavicami a posteľami. Ženy sa starali o domácnosť a muži o usadlosť . V čase, keď muži bojovali ženy dostali kľúč od usadlosti na znak toho, že všetko bolo zverené do ich rúk. Nástroje si vyrábali z prírodných materiálov napr. hrebene boli vyrobené z kostí a parohov. Lampy, ktoré viseli na povrazoch boli naplnené rybím olejom a osvetľovali celé domy, ktoré nemali okná. Riady si vyrábali z mastenca. Na váženie používali olovené závažia. Vzácne kovy ako zlato a striebro vážili na miskových váhach. Vikingovia nečítali knihy ale veľmi radi počúvali rozprávania. Vikingovia používali na písanie runy. Runová abeceda sa skladala z 24 znakov. Bola dosť zložitá a preto ju používala veľmi malá skupina ľudí. Títo ľudia boli veľmi vážení a u ostatných mali zvláštny rešpekt, úctu a postavenie. Záznamy týmto písmom ryli do dreva, kovu alebo kameňa. Bolo však len niekoľko ľudí, ktorí dokázali vytesávať runové správy do kameňa. Tak sa vlastne vytvárali runové kamene. Na území dnešného Švédska a Dánska boli runové kamene bežnou vecou, no v Nórsku boli zvláštnosťou. Runy neboli len abecedou ale mali aj magickú moc. Mnohé nájdené historické predmety obsahovali príbehy z ich histórie. Jeden príbeh hovorí o Variagoch – Vikingoch, ktorí slúžili v garde byzantského panovníka. Skaldi, teda normanskí básnici ospevovali bohov ako Odin alebo Thor. Príbehy sa spisovali do ság. Väčšina z nich bola napísaná na Islande. Pri Vikingských pohreboch bol veľmi dôležitý čln. Duše mŕtvych sa podľa nich odoberajú na plavbu. Bohatí boli pochovávaní s bohatstvom a potravou. Chudobnejší obyvatelia boli pochovávaní do kamenného hrobu alebo boli spálení. Vikingovia uctievali množstvo bohov, ktorí boli spätí s prírodou a bojom. Boli to napríklad bojový boh Odin alebo boh plodnosti Thor. Podľa Vikingských predstáv na svete žili strašní obri. Lesy a jazerá obývali elfovia, hady a vlci. Všetko to sa spomína v zbierke severských mýtov a povestí Edda. Vikingovia považovali odvahu za najväčšiu cnosť. Králi, ktorí zomreli sa dostali do Odinovej ríše, kde hodovali a voľný čas si krátili bojom. Tí nešťastníci, ktorí zomreli prirodzenou smrťou sa stali služobníkmi bohyne podsvetia Hel. Verili na všemocný osud, ktorí nemohli zmeniť ani bohovia. Skoro všetci bohovia a ľudia mali zahynúť pri poslednom boji bohov s obrami. Po súboji ragnaroku sa mal znova zrodiť svet.

Podľa Vikingov boli na začiatku sveta severské ľady. Tieto ľady však zabezpečili aj jeho zánik. Ľadoví obri zviedli krutý boj s bohmi – ragnarok a nastal koniec sveta. Na začiatku bola len veľká ľadová priepasť. Raz sa z roztopeného ľadu zrodil obor Ymir a krava Audhumla. Počas spánku sa obor Ymir spotil a vznikli ďalší obri. Audhumla oblizovala ľad a z ľadu povstal obor Buri. Ten splodil Bora. Bor mal troch synov. Odina, Viliho a Veho. Oni zabili Ymira a ostatných obrov. Z Ymirovho tela stvorili more, zem, oblohu a vrchy. Predstavovali si, že v strede sveta stojí strom jaseň. Jeho korene ukrývali podzemný svet, na vrchole sídlili bohovia, uprostred ľudia. Po strome behala veverička, ktorá odovzdávala správy orlovi v korune a hadovi pri koreňoch. V ragnaroku sa stretli v boji boh Odin so svojou armádou mŕtvych hrdinov s ľadovými obrami na čele s Lokim, ktorému pomáhali jeho obludné deti. V boji nikto nezvíťazil a tak nastal koniec sveta ako som spomínal. Odin ako boh vyzeral veľmi odpudzujúco. Bol to starší muž s jedným okom, šedivými vlasmi, dlhou bradou a klobúkom, ktorý mal vždy stiahnutý do čela. Vedel sa premeniť na zviera. Nosil zlatý náramok, ktorý bol ukovaný škriatkami a každých deväť dní sa zdeväťnásobil. Bol vlastne symbolom nevyčerpateľného bohatstva. Odin bol bohom múdrosti, víťazstiev a čarov. Vedel nepriateľov ochromiť alebo ich spraviť hluchými. Svojich vojakov vedel povzbudiť tak silno, že nepoznali strach zo smrti ani z ničoho. Preto vikingskí bojovníci pod jeho vedením len víťazili. Bol veľmi lačný po vedomostiach. Obetoval svoje jedno oko, aby sa mohol napiť zo studne múdrosti boha Mimira. Naučil sa používať vikingské písmo runy. Mal aj dva havrany: Munina ( pamäť ) a Hugina ( Myseľ ), týmto havranom dal dar reči.

Vtáky mu prinášali správy o dianí vo svete. Jazdil na Sleipnirovi, ktorí mal osem nôh a zrodil sa zo žrebca jedného obra a Lokiho premeneného na kobylu. Mal aj služobnice Valkýry s menami ako Zúrivá a Kričiaca, ktoré odkiaľ odnášali padlých hrdinov. Preniesli ich po oblohe do ríše mŕtvych bojovníkov, kde spoznali nový život pri bohoch. Bohovia sídlili v Asgarde. Mal asi sto brán, ktorými sa dalo do sídla vstúpiť. Trámy sídel boli z kopijí a štítov. Bojovníci vychádzali z Asgardu len v prípade boja. Vo veľkej sieni, ktorá sa nazývala Valhala sídlil Odin. Ja si myslím, že Vikingovia neboli len bezduchí bojovníci, piráti ale aj zruční kováči, remeselníci, pastieri. Osídľovali prírodne veľmi nepriaznivé územia. To, že kolonizovali okolité územia vyplývalo logicky práve z týchto nepriaznivých podmienok a z toho, že to mali už geneticky zakorenené od ich príbuzných z Ázie. Vedeli aj veľmi dobre obchodovať. Boli výborní stavitelia lodí. Vďaka ich námorným schopnostiam sa ľudia z Európy dostali na Americké pobrežie ešte pred Kolumbom. Ich mytológia patrí medzi veľmi zaujímavé. Či mi veríte alebo nie, bez nich by život v Európe vyzeral úplne inak. Ak chcete vidieť svet Vikingov opäť živý, zahrajte si počítačovú hru Age of Mythology a prejdite si ich príbeh ešte raz.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.048