Križiacke výpravy

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec Iddd
Typ práce: Referát
Dátum: 07.01.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 817 slov
Počet zobrazení: 3 486
Tlačení: 313
Uložení: 317
Úvod

Križiacke výpravy považujeme v oblasti kultúrneho rozvoja a miešania poznatkov medzi ríšami za veľmi významné. Pomáhajú pochopiť dejiny, vývoj, náboženstvo a mnoho iných nemenej dôležitých faktov v jednotlivých krajinách a spoločenstvách. Katolícku cirkev, tváriacu sa tak zbožne, odhaľujeme ako nástroj k udržaniu moci a zisku nových území. Islam, v očiach mnohých ľudí barbarská viera, tu vynikne ako v mnohom dokonalejšie a ušľachtilejšie náboženstvo ako hociktoré iné.

Pochopiť bohatú galériu faktov nie je vôbec jednoduché. Mne samému neraz nešiel do hlavy spád udalostí, či mocenské prevraty. Cieľom tejto práce však nie je zasypať zvedavého čitateľa nepodstatnými menami a dátumami. Práca vyberá len fakty, pre porozumenie nevyhnutné. Úlohou je podať celkový obraz o príčinách, podkladoch, priebehu, výsledkoch a dôsledkoch vojnového ťaženia v znamení kríža.

Pri príprave som sa stretol s problémami, týkajúcich sa jazyka, v ktorom bol materiál k dostaniu. Celkovo som mal k dispozícii štyri zväzky, pojednávajúce o výpravách, z čoho jeden bol v češtine, jeden v nemčine a posledný vo francúzštine. Pretože francúzštinu neovládam, zostal mi obsah diela utajený. Čitateľovi pri študovaní pomôžu rôzne mapy a ilustrované modely zbraní.
Mojím jediným želaním je, aby výsledok môjho úsilia poskytol prehľad a vzbudil v čitateľovi hlbší záujem o časy, kedy najmocnejšou zbraňou bola viera.

Vlastná práca
V 11. storočí sa celé Stredomorie, dejisko križiackych výprav dalo rozdeliť na tri mocnosti: islamský Východ, kresťanský Západ a Byzanciu. Každá z týchto mocností má svoje charakteristické črty. V mnohom sú podobné, ale delí ich najmä náboženstvo.Považujem za vhodné zaoberať sa každou krajinou podrobnejšie, čo pomôže vytvoriť si akýsi obraz o rozlohe a stave.

Východ
Arabská ríša zaznamenala svoje prvé rozmachy v 7. až 8. storočí, keď Mohammedovi nástupcovia začali plniť prikázania svojej viery. Tým najzávažnejším bolo šíriť ju mečom.Toto náboženstvo si získalo spústu prívržencov a s armádou veriacich nebol problém dobyť tak rozľahlé územia.Islam bol rozšírený po celom Arabskom polostrove,Sýrii,Palestíne, Egypte,Sicílii,Španielsku,Perzii,Transkaukaze, severnej časti Afriky a strednej Ázii.Celá ríša sa nazývala Arabský kalifát.Územie bolo rozdelené na územné celky.Najväčšiu moc držal v rukách sultán.Na severnej časti kalifátu prijali islam v 10.storočí Turci a významne zasiahli do dejín jednak samotného islamského sveta ale aj do priebehu križiackych výprav. Roku 1071 nl. sa Turci usadili v Anatólii a začali Byzantskú ríšu obťažovať neustálymi lúpeživými nájazdmi.Keď sa roku 1071 Byzantínci pokúsili o protiofenzívu,čakala ich porážka.Veľké vnútorné rozpory v Byzancii využili Turci k rozšíreniu Arabského kalifátu až po Marmanské more, včetne celej Anatólie.

K podrobeným obyvateľom sa šíritelia islamu správali vcelku ľudsky.Mali možnosť prestúpiť k islamu alebo vyznávať svoje náboženstvo,čím však prichádzali o rôzne výhody. Spoločným jazykom bola arabčina.Každý si všimol ich typický vonkajší znak: veľkolepé mestá s mohutnými hradbami. V strede mesta sa nachádzala mešita a orientálna tržnica.Z miest sa vďaka svojej výhodnej pozícii na obchodných križovatkách stávali centrá medzinárodného obchodu. Keďže mestá nadobúdali na význame, snažili sa vymaniť z vplyvu šľachty a centrálnej moci.

Byzantská ríša
Moslimský svet susedil s bohatou a mocnou ríšou Byzantskou.Po smrti kráľa Bazila II. roku 1025 sa Byzancia rozkladala na obrovskom území,hraničiacom s Uhorskom a Talianskom na západe a na východe s Bagdadským kalifátom.Obsahovalo teda severnú časť Mezopotámie, Sýriu, Cyprus, Krétu, Balkán až po dolný tok Dunaja, Terst a časť južnej Itálie.Najvyššiu moc držal v rukách kráľ-Bazileos, a krajinu chránilo mobilné žoldnierske vojsko.V hlavnom meste, Konštantínopole, bývalo 500 000 obyvateľov a predstavovalo najdôležitejšiu obchodnú križovatku v stredoveku. Je nevyhnutné spomenúť,že náboženské vzťahy medzi západnou a byzantskou-východnou cirkvou boli veľmi napäté. Na prahu križiackych vojen rozloha Byzancie nebola do očí bijúca.Moslimovia ovládli takmer celú Malú Áziu až na malú oblasť celkom pri Konštantínopole. Cisár Alexios I. mal preto vážny dôvod k obavám.

Západ
Úplne iný obraz poskytovala západná Európa. Prevládalo tu naturálne hospodárstvo a ako hlavný stavebný materiál sa používalo drevo.Kameňom sa šetrilo. Akonáhle koncom tisícročia ochabla migrácia, nastal celkový poľnohospodársky rozkvet. Avšak aj napriek vzniku nových miest, kam sa ľudia sťahovali z vidieka, nedal sa Západ s Východom porovnávať. Západoeurópski kupci prúdili najmä do Byzancie, kde kupovali prepychové látky a rôzny vzácny tovar. Táto doba je charakteristická upevňovaním moci v miestnych feudálov a naopak úpadkom vplyvu centrálneho panovníka. Vznikajú rytieri, pre ktorých sa boj stal hlavnou náplňou života. Ako zbrane slúžili železné meče, kopije a bojovník sa odel do železnej prilby, brnenia a navliekol si vestu zo železných očiek.

Začali tvoriť samostatnú vojenskú vrstvu a predstavovali pre svoju chrabrosť a profesionalitu vynikajúcich vojakov. Cirkev tu zastávala osobitné postavenie. Nastali časy tvrdých sporov o suverenitu cirkvi.Tá sa snažila urovnať aj boje medzi jednotlivými feudálnymi pánmi, usilujúcimi sa získať čo najviac pôdy. Keďže sa jej to nedarilo a sama sa stávala obeťou územných požiadaviek agresorov, vyhlásila od desiateho storočia tzv.Boží mier. Jeho podnetiteľom bola synoda v Charroux. Boží mier mal za úlohu obmedziť súkromné vojny a povolil boje len na niekoľko dní.Snažil sa tým zabrániť hospodárskej devastácii krajiny.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.4)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014