Formy vlády

Formy vlády
 
Formy vlády –rozlišujeme tri formy štátnej moci :
a, parlamentnú formu vlády, v  ktorej prevláda zákonodarná moc nad výkonnou. Parlament určuje konkrétne zloženie vlády, zostavuje vládu –ustanovuje ministrov, odvoláva vládu, schvaľuje vládny program. Táto forma vlády prináša častú zmenu vlády aj bez parlamentných volieb,  b, kabinetná forma vlády je charakteristická dominantným postavením vlády, ktorá zostavuje v čele so svojím predsedom – premiérom členov vlády podľa výsledkov volieb. Premiér je hlavným predstaviteľom / Veľká Británia /. Táto forma vlády je stabilnejšia, nespôsobuje politické krízy, c, prezidentská forma vlády je veľmi málo rozšírená, výnimočné postavenie má prezident, prezident je volený mimo parlamentu ú voliteľmi USA/. Prezident je zároveň aj šéfom exekutívy, parlament prezidenta nemôže odvolať, prezident má mimoriadne legislatívne práva, vo Francúzsku má právo rozpustiť parlament. 
Štátna moc je to mechanizmus, ktorý spravuje vývoj na určitom území.
Podľa horizontálneho členenia sa delí na: zákonodarnú, výkonnú a súdnu
zákonodarná moc: najvyšším orgánom je parlament, ktorý vzniká vo voľbách; jeho funkčné obdobie býva 3 – 5 rokov; je to kolektívny orgán, v ktorom jednotlivec nemôže rozhodovať, platí rozhodnutie väčšiny; úlohy parlamentu: prijíma Ústavu, schvaľuje štátny rozpočet, program vlády, posudzuje činnosť vlády

výkonná moc: najvyšším orgánom je vláda; jej úlohou je realizovať rozhodnutia parlamentu v praxi; vo vláde existuje aj kolektívne rozhodovanie aj individuálne rozhodovanie (každý minister za svoj rezort)
súdna moc: jej úlohou je kontrolovať zákonodarnú a výkonnú moc, vykladať zákony a Ústavu (tú vykladá Ústavný súd, ktorý dozerá, aby s ňou nijaký iný zákon nebol v rozpore); dôležitou črtou súdnictva je jeho nezávislosť

Vertikálne členenie štátnej moci je menej prepracované; jeho podstatou je určenie kompetencií štátnych orgánov (kto je komu nadriadený a podriadený); rozlišujeme tu centralizovaný model štátu (rozhodovacie právomoci sú sústredené do centra, často teda dochádza k napätiu medzi centrom a regiónmi; príklad - Francúzsko), federálny model štátu (spoločný štát, v ktorom jednotlivé členské jednotky majú vlastné orgány štátnej moci, ale najvyššiu štátnu moc má centrum; príklad – Nemecko, USA), konfederatívny model štátu (zväzok suverénnych štátov, ktorý vznikol deklaráciou o spolužití a vytvorením spoločných orgánov štátnej moci).