Formy štátu

Formy štátu

Formy štátu rozlišujeme:

a, podľa vertikálneho členenia moci: unitárny, federatívny , konfederatívny štát. Unitárny štát je štát v rámci ktorého nejestvujú časti štátu ktoré by mali povahu samostatných útvarov, má jednu sústavu najvyšších štátnych orgánov, ,jednu sústavu, právomoc a kompetencie najvyšších orgánov je pôvodná, ale právomoc a kompetencie orgánov častí štátu sú ovodené, jednotlivé časti unitárneho štátu majú povahu územných a administratívnych jednotiek.

b, podľa hlavy štátu a jej vplyvu: monarchia (dedičná = panovník má reálnu moc, napr. v Ománe, v Japonsku, alebo konštitučná – moc panovníka je len symbolická, lebo štát funguje podľa Ústavy, napr. Veľká Británia, Švédsko), republika (na čele je prezident, ktorý môže byť volený priamo občanmi, ako v SR, alebo voliteľmi, ako v USA, v oboch prípadoch ide o „silného“ prezidenta, alebo je volený parlamentom – ide o „slabého“ prezidenta)

c, podľa vplyvu občanov na politický život: pluralitný (sú povolené viaceré politické strany = pluralita názorov), totalitný štát (len jedna vládnúca strana, jedna ideológia.