Vznik a vývoj človeka

Človek je jedným zo zástupcov živočíšnej ríše, patrí medzi cicavce. Dlhá vývojová reťaz človeka začala na prelome druhohôr a treťohôr, v dobe asi pred 75 mil rokov, kedy sa zo subprimátnych foriem hmyzožravcov vyvinuli prvé primáty. Vyššie primáty sa vyvinuli asi pred 35 mil rokov.
Tak ako každý živočích aj človek počas vekov prechádzal zložitými premenami.

Môžeme hovoriť o 2 etapách týchto premien:
1. hominizácia (poľudšťovanie)
2. sapientácia (zmúdrenie)

Hominizácia

Hlavnými prejavmi hominizácie sú zmeny, pri ktorých sa podstatnejšie zmenila stavba tela:
a. vzpriamovanie tela a zmeny v tvare nôh a panvy
b. zdokonaľovanie stavby horných končatín a ich uvoľňovanie na prácu
c. splošťovanie tváre, zväčšovanie mozgu, vyklenutie mozgovej časti lebky, zmeny v tvare chrupu

Do tohto obdobia patria rody:
1. rod: Ramapitek (Ramapithecus)
2. rod: Australopitek (Australopithecus)
3. rod: Človek (Homo)
1. druh: Človek zručný (Homo habilis)
2. druh: Človek vzpriamený (Homo erectus)

Australopitek „AUSTRALOPITHECUS“
Najstarší fosílny hominid ( tvor podobný človeku ). Pochádza z južnej Afriky. Pomenovanie "australopithecus" doslova znamená "južná africká opica". Zvyšky australopiteka boli objavené v roku 1925. Australopitekovia žili pred 2,7-1,5 mil rokov. Boli to už dvojnohé bytosti. Australopitekovia boli oveľa nižší ako súčasní ľudia (merali sotva 1 m) a mozog len o niečo väčší než ľudoopy. Na rozdiel od nich kráčali vzpriamene. Mozog mal kapacitu okolo 450 cm3. Pri love a príprave potravy používali kosti, drevo a kamene. Medzi najstaršie a najznámejšie nálezy patria pozostatky ženy známej pod menom Lucy, objavené v 70.rokoch minulého storočia v Hadare v Etiópii.

Človek zručný „HOMO HABILIS“
Zvyšky sa objavili v roku 1960 v Tanzánii v Afrike. Človek zručný žil pred 2-1,5 mil rokov. Meral asi 140 cm a vážil približne 30 kg. Objem mozgu bol 590-687 cm3. Vyrábal jednoduché nástroje z kameňa. Chodil dokonale na dvoch nohách a chrup mal už úplne ľudský. Pri porovnávaní jeho lebky s lebkou dnešného človeka zisťujeme, že tvárová časť vystupovala dopredu, nízke čelo prudko ustupovalo. Mozgová dutina bola oveľa menšia než u dnešného človeka. Nad očnými otvormi ( očnicami ) sa klenuli mohutné oblúky. Nos mal nízky a široký, takže takmer splýval s tvárovou časťou. Čeluste mal silné, chýbal mu však bradový výbežok. Homo habilis bol prvým a najprimitívnejším ľudským druhom. Nálezy zahŕňajú kosti ruky, ktoré odhadujú, že Homo habilis mal vyvinutý stisk ruky (odtiaľ pomenovaný človek zručný), a archeológovia našli pozostatky druhu Homo habilis spolu s jednoduchými kamennými nástrojmi.

Človek vzpriamený „HOMO ERECTUS“
Pokladá sa za najstaršieho tvora ľudského vývojového radu. Objavili ho v roku 1891 na Jáve. Žil pred 1,6 mil – 600 tis rokmi. Bol vysoký asi 160 cm a vážil asi 45 kg. Chôdzou ani behom sa nelíšil od dnešného človeka. Objem mozgu dosahoval 775-1225 cm3. Títo hominidi však mali menší mozog ako my.. Živil sa rastlinnou i živočíšnou potravou a používal jednoduché kamenné i drevené nástroje (pästný klin, palicu), objavil možnosť používať oheň aj keď nevedel ako ho urobiť . Staval si veľké prístrešia z prútia a vetiev. Potravu získaval lovom v skupinách, vedel zrejme komunikovať, aj keď je nepravdepodobné, že by vedel hovoriť. Z Európy je známy nález Homo erecta z Heidelbergu. Na Slovensko sa našli viaceré nástroje človeka vzpriameného, ale pozostatky kostier sa zatiaľ nenašli.

Človek neandrtálsky „HOMO NEANDERTHALENSIS“
Prvý nález pochádza z roku 1856 z jaskyne v Neanderovom údolí v Nemecku. Neandertálci žili v celej Európe, Ázii aj Afrike od začiatku európskej tretej doby medziľadovej pred 350 000 – 40 000 rokmi. Postavou sa málo líšili od dnešného človeka. Mali mocné telo, no ich výška nepresahovala 155-160 cm. Boli to predovšetkým lovci a zberači. Žili v 15-20 členných tlupách. Objem mozgu už dosahoval 1175-1700 cm3. Dnešný človek má priemer 1400 cm3. Poznali oheň a vyrábali kamenné a drevené nástroje. Vyznačoval sa veľkou tvárou a robusným telom. Mozog mal väčší ako my, nosil odev a vedel kresliť. Neandertálci používali kamenné škrabky na čistenie zvieracích koží, potrebných na odev, a dodržiavali obrady pri pochovávaní svojich mŕtvych. Starali sa o svojich zranených druhov, čo sa usudzuje podľa nálezu kostry muža, ktorý prišiel dlho prd svojou smrťou o ruku. Je nepravdepodobné, že by s moderný ľudia vyvinuli z človeka neandertálskeho, ale predpokladá sa, že obidva druhy žili súčasne.

Niektorí vedci sa domnievajú, že podobnosť DNA v našich bunkách je dôkazom toho, že všetci dnešní ľudia sa vyvinuli z jednej ženy, ktorá žila v Afrike pred 200 000 rokmi a nazvali ju Eva. Iní vedci argumentujú tým, že fosílie druhu Homo erectus sa našli nielen v Afrike, ale aj v Ázii a v Európe, z čoho usudzujú, že tento druh sa vyvíjal oddelene na rôznych miestach sveta. Predpokladá sa, že títo predkovia prišli z Afriky, kde žili už pred 10 miliónmi rokov.