Antické štáty

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 383 slov
Počet zobrazení: 7 404
Tlačení: 435
Uložení: 443
ANTICKÉ ŠTÁTY
Boli to štáty prímorské - vznikali pri pobreží Stredozemného mora, v blízkosti najstarších civilizácií, od ktorých prevzali kultúrne bohatstvo. Nastala tu premena občinovej držby pôdy na individuálne súkromné vlastníctvo. Popri poľnohospodárstve sa vo zvýšenej miere rozvíjalli remeslá a obchod. Práca otrokov sa využívala v poľnohospodárstve, remeselnej výrobe aj pri administratívnych prácach.
 
Staroveké Grécko
 Rozsah územia v období rozpadu gréckeho rodového zriadenia. Južná časť Balkánskeho polostrova, ostrovy v Egejskom mori, Kréta, Cyprus a úzky pás západného pobrežia Malej Ázie.
 Túto oblasť osídlili okolo roku 2000 pr. N. l. roľnícko-pastierske kmene /Achájci/. Prišli do styku s vyspelou kultúrou ostrova Kréty, preberali ju a neskôr utvorili vlastnú mykénsku kultúru /názov podľa mesta Mykény vo východnej časti Peloponézu/. Jej znakom boli mohutné hrady z obrovských kamenných kvádrov, opevnené vysokými a širokými hradbami. Hrady sa stali sídlom bohatých vládcov, strediskom obchodu a remesiel. Mykénska kultúra sa rozšírila po celom Grécku. Jej zánik spôsobil pravdepodobne príchod Dórov na Peloponéz. Príčiny zániku mykénskej kultúry r. 1100 p. n. l. nie sú totiž presne známe. Pravdepodobne to boli rozsiahle etnické zmeny vo Východnom Stredomorí /zánik Chetitskej ríše, vpád "morských národov" do Egypta, príchod Dórov.
 
Homérska doba /1200-800 p.n.l./
 Jediným písomným prameňom tohto obdobia sú eposy Iliada a Odysea /Homér/. Z nich sa dozvedáme, že na čele kmeňa stál kráľ /vlastník pozemkov a stád dobytka/ a aristokracia - staršinovia jednotlivých rodov. Ostatní členovia rodov boli slobodní, s rovnakými právami /rozhodovali o vojne a mieri/. Na začiatku roku 1000 p.n.l. sa z preľudnených krajov sťahovala časť obyvateľstva cez more na západné pobrežie Malej Azie a na priľahlé ostrovy. Počas tejto kolonizácie vzniklo veľa miest. Najznámejšie boli Milétos, Efezos a Smyrna.
 
Archaická doba /800-600 p. n. l.
 V tomto období sa začínajú v Grécku utvárať mestské štáty. Rozvíja sa v nich remeselnáí výroba a obchod. Naturálna výmena sa nahradila peňažnou, pôda sa už pokladá za individuálne súkromné vlastníctvo. Nedostatok poľnohospodárskej pôdy, snaha obchodníkov a remeselníkov získať trhy a suroviny, vyvolali veľkú grécku kolonizáciu. Vznikli grécke osady na brehoch Čierneho mora, v južnej Itálii a na Sicílii.
 Z nových osád sa do Grécka dovážalo predovšetkým lacné obilie. Aristokracia zanechávala pestovanie obilia a nahrádzala ho pestovaním olív a viniča. Roľníci chudobneli, pretože museli zostať pri pestovaní obilia, zadlžovali sa, aristokracia sa zmocňovala ich pôdy a roľníkov i s rodinami predávala do otroctva. K nespokojným roľníkom sa pripojili aj bohatnúci remeselníci a obchodníci, ktorí sa chceli zúčastniť na správe mestského štátu. Vládu mala v rukách aristokracia. Počas bojov medzi aristokraciou a jej odporcami sa zmocňovali vlády jednotlivci tzv. tyrani /samovládcovia/. Tí za podpory väčšiny ľudu odstránili rodovú šľachtu. Jeden z najvýznamnejších štátov, ktorý sa zbavil panstva aristokracie, boli Atény.

Atény - hlavné mesto Atiky.
 V Aténach mala spočiatku moc v rukách rodová aristokracia. V 7. Storočí p.n.l. nastal rozvoj remeselnej výroby, obchodu a poľnohospodárstva. Veľké hospodárske zmeny ovplyvnili aj spoločenské vzťahy. Vznikli nepokoje a hrozilo povstanie. Predstavitelia aristokracie museli splniť aspoň niektoré z mnohých požiadaviek ľudu. Roku 621 p.n.l. spísal archont /najvyšší úradník/ Drakón zvykové právo, ktoré presne vymedzovalo práva a povinnosti občanov. Zákony boli veľmi kruté. Už za najmenšie priestupky sa vymeriavali veľké tresty. Drakónove zákony však nepomohli roľníkom. Vnútorná situácia Atén sa nezlepšila. Aristokracia musela urobiť opäť ústupky. Archont Solón r. 594 p.n.l. uskutočnil niektoré reformy. Solónova ústava rozdelila obyvateľstvo na 4 majetkové skupiny podľa výnosov z pôdy, zrušila dlhy roľníkov a vykúpila ich z otroctva, zrovnoprávnila obchodníkov a remeselníkov s aristokraciou, ale nepridelila roľníkom pôdu. Nepokoje pokračovali. To využili Peisistratos a nastolil tyraniu - samovládu zamesranú proti aristokracii.
 Pevné základy demokratickému zraideniu v Aténach položil Kleisténes. Jeho ústava rozdelila obyvateľstvo podľa územného princípu a zabezpečovala každému slobodnému občanovi rovnaké politické práva. Úrady však zostli vyhradené pre príslušníkov stredných a vyšších majetkových vrstiev /neboli platné/. Demokratické zriadenie mal chrániť tzv. črepinový súd - ostrakizmus /ostrakonb-hlinená črepina./ Ak súd dokázal občanovi, že sa chce zmocniť vlády, bol vypovedaný z Atén.
 V Aténach mohli rozhodovať o štátnych veciach všetci slobodní občania na sneme. Snem sa schádzal štyrikrát do roka. Rozhodoval o vojne a mieri, potvrdzoval alebo zamietal voľbu najvyšších úradníkov. Tak boli položené základy demokracie. Otroci však v aténskej demokracii zostali neslobodní a bezprávni.
 
Sparta
 Vývin Sparty bol odlišný, vládla tu rodová aristokracia. Sparťania patrili k dórskym kmeňom. Každý zo Sparťanov dostal pridelenú pôduniekoľkými pôvodnými obyvateľmi achájskeho pôvodu, z ktorých sa stali otroci /heilóti/. Otroci odovzdávali svojmu pánovi polovicu úrody. Pôda a otroci zostali kolektívnym vlastníctvom štátu. Spartské hospodárstvo vyrábalo iba pre domácu potrebu. Na čele štátu stáli dvaja králi /plnú moc mali iba vo vojne/, päť úradníkov /o správe štátu rozhodovali v mieri,/, a rada starších /geruzia/ - najmocnejší štátny orgán.
 
Vojenský spôsob života
 Každý Sparťan bol vojakom a tiež výchova detí zodpovedala vojenskému charakteru života. Od siedmich rokov vychovávali chlapcov spoločne v družinách. Hlavným obsahom ich výchovy boli telesné cvičenia, ktoré mali zvýšiť ich telesnú zdatnosť a naučiť ich znášať všetky útrapy boja. Ako dvadsaťročný dostal každý mládenec úplnú vojenskú výzbroj a bol zaradený do vojenského oddielu. Vojaci trávili väčšinu dňa vo vojenskom tábore. Jadrom spartského vojska boli pešiaci /hopliti/. Mali brnenie, nosili okrúhly štít, vyzbrojení boli krátkym mečom a kopijou.
 Sparťania využili svoju vojenskú prevahu na výbojné vojny proti susedom. Sparta v polovici 6 st. p.n.l. prinútila väčšiu časť štátov na Peloponéze utvoriť peloponézsky spolok. Stala sa tak najsilnejším štátom.
 
Klasické obdobie gréckych dejín /500-338 p.n.l./
 V tomto období museli grécke mestské štáty čeliť rozpínavosti Perzskej ríše, ktorá začiatkom 5 stor. P.n.l. dosiahla najväčší územný rozsah. Podrobila si aj grécke mestá v Malej Ázii. Tieto pod vedením mesta Miletos povstali proti perzskej nadvláde. I napriek pomoci /najmä Atény/ dostali sa znovu do poroby. Peržania túto pomoc využili ako zámienku na vojnu. Rozpútal sa vojnový konflikt - grécko-perzské vojny /492-449 p. n . l/
 V roku 492 p. n. l. perzský kráľ Dareus I. zorganizoval prvú výpravu. Perzské loďstvo zničila búrka /mys Atos/, pozemské vojsko bolo úspešné v Trácii a Macedónii.
 Druhá výprava v roku 490 p. n Sparte, pretože sa nepokorili Peržania. Perzské vojsko sa vylodilo na sever od Atén pri Maratóne. Napriek mnohonásobnej presile Peržanov, Aténčania pod velením Miltiada zvíťazili /maratónsky beh - vojak Diomedón/.
 Počas tretej výpravy Peržanov kráľ Xerxes I. v roku 480 p. n . l. prenikol do stredného Grécka a spustošil Atény. Obyvatelia Atén sa zachránili vďaka námornému loďstvu, ktoré bolo vybudované na základe Temistoklovho plánu. V tom istom roku zvíťazilo aténske loďstvo v námornej bitke pri Salamíne. V roku 479 p.n.l. utrpelo porážku i pozemské vojsko Peržanov. /Plataje/ Gréci si postupne vydobyli slobodu a začali oslobodzovať ostrovné a maloázijské mestá spod perzskej nadvlády. V roku 478 p. n . l. vznikol aténsky námorný spolok, ktorý združoval vyše sto gréckych mestských štátov. Členovia spolku boli povinní dodávať určený počet lodí alebo platiť príspevok.
V roku 449 p. n . l. sa skončili grécko-perzské vojny podpísaním mieru. Peržania uznali nezávislosť grécko-miest a ostrovov v Egejskom mori. Atény si upevnili postavenie v Grécku /ovládli tiež aténsky námorný spolok./.
 Po vojnách nastali určité zmeny v spôsobe riadenia aténskeho štátu. Menil sa význam niektorých úradov. Rástol vplyv stratégov /veliteľov/, ktorí ako jediní boli volení hlasovaním, kým ostatných určovali lósom.
 V polovici 5. Stor. p.n.l. na čele aténskeho štátu stál stratég Perikles. Pod jeho vedením dosiahla vrchol klasická aténska demokracia. Úrad mohol zastávať každý občan. Správa štátu prešla na ľudové zhromaždenie, ktoré tvorili všetci dospelí plnoprávni občania. Keďže výkon úradnej funkcie sa neodmeňoval, Perikles zaviedol platy, čím umožnil účasť na riadení štátu i nemajetným občanom. Štát tiež poskytoval podporu chudobným občanom a mnohí remeselníci a umelci našli prácu pri výstavbe zničených Atén. Práca otrokov našla široké uplatnenie, obmedzovala a vytláčala prácu slobodných remeselníkov a roľníkov. Majetkové rozdiely sa zväčšovali, zhoršil sa i odbyt remeselných výrobkov. Grécke mestské štáty prežívajú krízu.
 Mocenský zápas o nadvládu v Grécku medzi Spartou a Aténami vyústil do peloponézskej vojny /431-404 pr. n. l./. Vojna zachvátila takmer celé Grécko. Atény mali prevahu na mori, silou Sparty bola pechota. Do bojov zasahovali aj Peržania, aby zabránili zjednoteniu Grécka a odvrátili prípadný útok na svoju ríšu. Vojna sa skončila porážkou Atén. Sparta bola vojnou tiež oslabená a jej politika narážala v demokratických štátoch na odpor. Nastalo obdobie nepokojov. V r. 338 pr. n. l. grécke mestské štáty podľahli Macedónií.
 Za Alexandra Veľkého / Macedónskeho/ prišlo k stretu dvoch vyspelých civilizácií a kultúr, starej orientálne a gréckej - obdobie helenizmu. Ich vzájomným ovplyvňovaním a prelínaním v kultúre /ale nielen v nej/ vznikali nové podnety a hodnoty /šírenie gréčtiny, otvorenie nových obchodných ciest/.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.017