Neskorý stredovek

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 933 slov
Počet zobrazení: 4 384
Tlačení: 365
Uložení: 399
NESKORÝ STREDOVEK (16. - PRVÁ POLOVICA 17. storočia)
 
Poľnohospodárska výroba
V tomto období došlo k významnej zmene v spôsobe obrábania pôdy. Prestalo sa používať úhorové hospodárstvo. Do úhoru sa začali siať krmoviny, ako lucerna a ďatelina a tým sa získal dostatok krmiva. Po krmovinách sa do pôdy sadili okopaniny a po nich obilniny. tak sa trojpoľné hospodárstvo nahradilo striedavým hospodárstvom. Rozširovala sa osevná plocha, začali sa pestovať nové plodiny (kukurica, cukrová trstina, zemiaky). Vzrastala i živočíšna výroba, podstatne sa zvýšil chov hoväzdieho dobytk a.
Remeselná výroba
Najvýznamnejšia zmena nastala vo výrobe železa. Namiesto nízkych - šachtových pecí začali sa používať vysoké pece, ktoré umožnili podstatne zvýšiť výrobu železa. aj v textilnej výrobe sa uplatnili zmeny. Bol zostrojený kolovrat, horizontálne tkáčske krosná, zlepšilo sa farbenie tkanív. Zdokonalila sa stavba lodí, vyvinuli sa ľahké a pohyblivé plachetnice.
 Cechová malovýroba nestačila uspokojiť vzrastajúci dopyt po výrobkoch. Preto bol potrebný prechod k veľkovýrobe. Bohatí mešťania, ktorí mali dostatok finančných prostriedkov, zakladali veľké dielne. V dielni pracoval väčší počet pracovníkov. Spočiatku každý pracovník zhotovoval celý výrobok, neskôr sa pracovný postup rozdelil na množstvo pracovných úkonov, ktoré vykonávali jednotliví pracovníci. Vznikali tak manufaktúry (z lat. manus - ruka, factura - výroba). Spočiatku boli manufaktúry rozptý lené. Remeselníci pracovali pre bohatého podnikateľa vo svojich dielňach. V sústredených (centralizovaných) manufaktúrach námedzní robotníci pracovali pod jednou strechou. Manufaktúry zvyšovali výrobu, ale aj zisky ich majiteľov. Zmeny vo výrobe sa prejavili aj v novom usporiadaní spoločnosti.

Zámorské objavy
V 15. st. sa už v celej Európe uplatňovalo peňažné hospodárstvo. Peňazí bol však nedostatok. Európa obchodovala s Orientom, odkiaľ sa privážalo korenie a luxusný tovar (hodváb, drahokamy, porcelán, koberce). Panovníci potrebovali peniaze na vydržiavanie žoldnierskych vojsk a na platy pre feudálov a úradníkov. Mnohé náleziská drahých kovov v Európe sa už tiež vyčerpali. V roku 1453 osmanskí Turci dobyli Carihrad, čím uzavreli talianskym kupcom obchodné cesty do Perzie a Číny. Všetky tieto okolnosti spôsobili, že v Európe začal vzrastať záujem o krajiny, kde sa vraj skrývalo nevyčerpateľné bohatstvo. existovali dve možnosti ako sa dostať do Indie a do Číny: buď priamou cestou na západ alebo oboplávaním Afriky.

Objavné plavby Portugalcov
 Portugalci sa pokúšali dostať do Indie pozdĺž západného pobrežia Afriky. V roku 1415 dobyli arabskú pevnosť. Ceutu na severnom pobreží Afriky. Odtiaľto podnikali výpravy na juh. Z nových území privážali zlato, slonovinu, korenie a otrokov. v roku 1487 dosiahol Bartolomej Diaz južný cíp Afriky - mys Dobrej nádeje. Portugalci sa dostali do Indie až v roku 1498. výpravu viedol Vasco de Gama. Portugalci museli bojovať s Arabmi o Kalikat, ktorý bol strediskom obchodu s korením. Po dlhých bojoch zvíťazili a na pobreží začali zakladať obchodné stanice, ktoré chránili pomocou vojenských pevností. Nemali však dostatok síl, aby úplne ovládli bohaté ázijské krajiny. Uspokojili sa preto s tým, že ich hospodársky vykorisťovali a usilovali sa natrvalo udržať výhradné právo na obchod s Indiou. Do Lisabonu privážali zlato, drahokamy a korenie. Portugalci nedokázali využiť výhody obchodu. rozvoz dove zeného tovaru prenechávali nemeckým a holandským kupcom. Postupne sa znižovali i zisky z kolónií. Portugalské kolónie postupne ovládli Holanďania a Angličania.

Objavenie Ameriky
 Španieli sa pokúsili objaviť cestu do Indie smerom na západ cez Atlantický oceán. Plán uskutočnil janovský námorník Krištof Kolumbus.
 V roku 1492 vyplával Krištof Kolumbus s tromi loďami zo španielskeho prístavu Palosu. 12. októbra toho istého roku pristál na jednom z ostrovov v Karibskom mori. Na ďalšej plavbe objavil ešte Kubu a Haiti. V priebehu troch nasledujúcich výprav prenikol na juhoamerickú a stredoamerickú pevninu. Kolumbus objavil nový svetadiel, bol však presvedčený, že sa dostal do blízkosti Indie. Objavené ostrovy nazval Západnou Indiou a domorodcov Indiánmi. až taliansky cestovateľ a obchodník Amerigo Vespucci upozornil, že novoobjavené krajiny sú neznámym kontinentom, ktorý dostal po ňom názov Amerika.

Španieli sa stretli na ostrovoch i na pevnine s domorodým obyvateľstvom červenej pleti. V strednej Amerike, na území dnešného Mexika, si Aztékovia podmanili kmene, ktoré sa živili poľnohospodárstvom a utvorili si rozsiahlu ríšu. Aztékovia prevzali od pôvodného obyvateľstva vyššiu vzdelanosť a ďalej ju rozvíjali. stavali veľké kamenné stavby. Uctievali boha vojny, ktorému kládli na oltár ako obeť ešte teplé srdcia, vyrezané zo živých ľudí. Kruté panstvo Aztékov vyvolávalo časté vzbury. Ríšu Azt ékov dobyl v rokoch 1519 - 1521 Fernando Cortéz s hŕstkou španielskych dobrodruhov.
 
Na území dnešných juhoamerických republík (Ecuádor, Peru, Bolívia) vytvorili rozsiahlu ríšu z podmanených kmeňov Inkovia. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom lám. Uctievali boha Slnka. Jeho chrámy ozdobovali množstvom zlata, ktoré pokladali za slzy Slnka. táto oblasť, kde sa mala údajne nachádzať bájna ríša zlata - "El Dorado", lákala Španielov. V roku 1531 - 1535 španielski dobrodruhovia Francisco Pizarro a Diego Almagro dobyli ríšu Inkov. Na rozdiel od Portugalcov Španieli dobyté územia skutočne ovládli a urobili z nich svoje kolónie. Umožnilo im to riedke osídlenie území a ich vojenská prevaha.

Hospodárske dôsledky zámorských objavov
Strediská zámorského obchodu sa premiestili zo Stredomoria na atlantické pobrežie. Stredomorský obchod slabol a talianske mestá prestali byť hlavnými prekladiskami východného tovaru. zvierat. Prepychový tovar prestal byť hlavným predmetom zámorského obchodu. Nastala výmena poľnohospodárskych kultúr a hospodárskych zvierat.  Nedostatok vzácnych kovov sa v 16. storočí v Európe postupne odstraňoval. Prílev veľkého množstva drahých kovov zo zámoria vyvolal v Európe tzv. cenovú revolúciu. Hodnota peňazí poklesla a prudko vzrástli ceny tovaru. Z cenovej revolúcie mali zisky obchodníci, výrobcovia remeselníckych výrobkov a potravinárskych produktov.

Popri Španieloch a Portugalcoch v priebehu 16. storočia sa pokúšali nájsť nové cesty do Indie a Číny tiež Angličania, Francúzi a Nizozemci. Na svojich výpravách objavili pobrežie Severnej Ameriky, Grónsko a Špicbergy. V roku 1519 portugalský námorník v španielskych službách Fernao Magalhaes vykonal prvú cestu okolo sveta a podal tak dôkaz o guľatosti Zeme. Zámorské objavy rozšírili zemepisné poznatky Európanov a vyvrátili stredoveké predstavy o priestore.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019