Humanizmus a renesancia

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 730 slov
Počet zobrazení: 4 017
Tlačení: 354
Uložení: 351
HUMANIZMUS A RENESANCIA
Nový svetonázor meštianstva sa najskôr prejavil v severotalianskych mestách. Rozvíjala sa tu remeselná výroba, obchod a bankovníctvo. Vo Florencii sa začínala rozvíjať manufaktúrna výroba. Talianske meštianstvo si popri hospodárskej moci vybojovalo aj politickú moc. Úspech, ktoré dosiahli, záviseli iba od ich osobných schopností, preto nepokladali človeka za bezmocné stvorenie. Verili v silu človeka a v jeho právo na život. Tento pokrokový myšlienkový smer dostal názov humanizmus. Kým jediným predmetom záujmu teológie bol boh, humanizmus zameral pozornosť vedy, umenia a kultúry na človeka, prírodu a pozemský život. Začiatky nového smeru sa objavovali už v 14. st. v literárnych dielach Danteho, Petrarcu a Boccaccia.

Nový smer bol výrazne ovplyvňovaný antikou. Ideálom talianskeho mešťana bol politicky plnoprávny antický občan. Nový životný spôsob, ktorý mal obrodiť spoločnosť podľa antických vzorov, sa nazýva renesancia (znovuzrodenie). Vývoj talianskej renesancie delíme na tri etapy: na renesanciu ranú, vyspelú a neskorú (manierizmus). Taliani dúfali, že návrat k antike umožní prekonať roztrieštenosť na Apeninskom polostrove a stmelí Talianov do centralizovaného štátu. Na druhej strane znamenala renesancie rozchod so stredovekom. Strediskami umeleckej činnosti boli mestá Rím, Florencia a Benátky. Renesačný charakter umeleckej tvorby sa neobmedzuje už iba na Taliansko, ale zasahuje celú západnú Európu - tu ju označujeme ako zaalpský humanizmus. Neskorá renesancia (16.st.) je obdobím ústupu talianska z vedúcich hospodárskych a kultúrnych pozícií v Európe. V tomto poslednom štádiu dožíva ako módna vlna na kniežacích dvoroch.
Rozvoj vedy v tomto období značnou mierou prispel k zmene náboženského výkladu sveta. Poľský matematik a astronóm Mikuláš Kopernik vyvrátil názor, že Zem je nehybným stredom vesmíru a Slnko spolu s hviezdami obiehajú okolo nej. Tento objav vyhlásila cirkev za kacírstvo a všetkých jeho stúpencov prenasledoval. Taliansky učenec Giordano Bruno bol upálený na hranici. Galileo Galilei odvolal svoje učenie o guľatosti Zeme, aby sa zachránil pred upálením.

Určitý podiel na šírení humanizmu malo aj vynájdení kníhtlače Jánom Gutenbergom r. 1450. Prostredníctvom tlačených kníh sa vedomsti rýchlejšie šírili. Výtvarné umenie vychádzalo z antiky, ale usilovalo sa hlbšie poznať prírodu a človeka. Ťažískom rozsiahlej renesančnej architektúry boli svetské stavby. Budovali sa pohodlné obydlia: vily, paláce, mestské domy,zámky, letohráddky so záhradami a parkami. Pre spohodlnenie chôdze vydláždili v niektorých mestách ulice a vybudovali chodníky. Najznámejším renesančným architektom bol F. Brunelleschi. Novotou je individuálne riešenie jednotlivých stavebných objektov, bez pridŕžania sa jednotného typu, ako tomu bolo napr. v gotike.

Paláce tvorili zvyčajne štvorhran s priestorným dvorom uprostred. Dvor ozdobovali arkáddy (oblúkové podlubie). Zmysel pre prírodu viedol k začiatkom záhradnej architektúry (fontány, letohrádky, strihané porasty).
Na rozdiel od gréckeho sochárstva, ktoré sa usilovalo ukázať vzor telesnej dokonalosti človeka, talianski sochári sa usilovali verne zobraziť skutočnosť (Donatello - socha Dávida, Michelangelo - sochy Den, Noc, Dávid, Mojžiš).
Strediskom nového maliarstva sa stala Florencia. Pôsobil tu maliar, architekt a prírodovedec Leonardo da Vinci (obraz Mona Lisa, freska Posledná večera). Maliarstvo vplývalo aj na zaalpských umelcov (Dürer, Cranach, Holbein).
Humanizmus odvrátil záujem človeka od záhrobia na pozemský život. Cieľom výchovy šľachtickej mládeže bolo vychovať namiesto rytiera - bojovníka uhladeného dvorana. Šľachtici zamenili nepohodlný život v osamotenom hrade za príjemnejšie bývanie v mestskom paláci. Túžba uplatniť sa však často viedla k porušovaniu mravných zásad.

Slovensko
Myšlienky humanizmu sa na Slovensku šírili od druhej polovice 15, st. Na kráľovskom dvore Mateja Korvína pôsobili mnohí talianskí humanisti a umelci. Nové myšlienky v Uhorsku šíril aj popredný uhorský humanista, Chorvát Ján zo Sredny (zvaný Vitéz). Na jeho podnet v r. 1465 kráľ Matej požiadal pápeža o súhlas na založenie univerzity.

Pápež Pavol II. povoli zriadiť univerzitu. V roku 1467 v Bratislave slávnostne otvorili prvú uhorskú univerzitu Academiu Istropolitana (Istros=Dunaj, polis=mesto). Na jej čele stál kancelár Ján Vitéz. Jeho zásluhou prišli na školu mnohí vynikajúci vedci z Viedne a Krakova. Medzi nimi vynikal nemecký astronóm Ján Müller zvaný Regiomontanus. Na univerzite prevládali prírodné vedy, význam ktorých zdôrazňovali humanistickí vedci. hlavný dôraz sa kládol na matematiku, astronómiu a medicínu, až potom nasledovali právo a teológia. Academia Istropolitana udržiavala úzke styky s viedenskou akadémiou. Nedostatok finančných prostriedkov ako i smrť arcibiskupa Vitéza r. 1472 prispeli k postupnému úpadku univerzity. Okolo r. 1485 zanikla.
Humanisti sa vo svojich spisoch zameriavali na najnovšie poznatky z oblasti baníctva, poľnohospodárstva, histórie a zemepisu (Ján Dernschwam - odborné opisy baní, Ján Sambucus - dvorný historik, Martin Rakovský - politické názory na štát).

Gotiku vystriedala v 16. st. renesancia. Stavali sa nové meštianske domy, radnice (Levoča, Bardejov), zvonice (Kežmarok) a šľachtické zámky. Šľachta si namiesto starých gotických hradov začína budovať renesančné zámky (Zvolen, Kežmarok).)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.010