Nástup nemeckého fašizmu

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 927 slov
Počet zobrazení: 5 782
Tlačení: 428
Uložení: 483
NÁSTUP NEMECKÉHO FAŠIZMU A BOJ  ZA OBRANU REPUBLIKY
Svetová hospodárska kríza (1929-1933) najviac postihla Nemecko. Nezamestnanosť dosiahla približne 5 miliónov, v krajine vzrastala nespokojnosť. Nemecká nacionálnosocialistická robotnícka strana pod vedením Hitlera si získava veľké množstvo stúpencov.Verili, že víťazstvo nacizmu zlepší jej postavenie. 30.januára 1933 vymenoval nemecký prezident Adolfa Hitlera za kancelára Nemeckej ríše. Hitler nastolil v Nemecku fašistickú diktatúru a postavil sa na čelo štátu ako "Fuhrer" (vodca).Nastalo obdobiee likvidácie demokratických slobôd, šíria sa teórie o nižších a vyšších rasách, nadradených a menejcenných národoch, pripravujú sa výboje.
 Svetovládne plány vyjadril Hitler vo svojom diele Mein Kampf (Môj boj). Prvým krokom k svetovláde malo byť ovládnutie Rakúska, Československa a Poľska. Tak mala vzniknúť "Veľkonemecká ríša". Ostatné krajiny sa mali premeniť na nemecké kolónie. Podmanené slovanské obyvateľstvo malo byť postupne z väčšej časti vyhladené, sčasti ponemčené. Úplne vyhladené malo byť židovské obyvateľstvo. Na uskutočnenie týchto plánov začali Nemci budovať koncentračné tábory.

Príprava Nemecka na vojmu
V októbri 1933 vystúpilo Nemecko zo Spoločnosti národov. V roku 1933 porušilo versaillskú zmluvu a zaviedlo všeobecnú brannú povinnosť. O rok neskôr rozmiestnil Hitler vojenské posádky v oblasti Porýnia, ktorá mala zostať demilitarizovaná. Začiatkom októbra 1935 prepadlo Taliansko Etiópiu.Proti slabo vyzbrojenej armáde vyslal diktátor B. Mussolini vojenské jednotky s najmoder nejšou technikou vrátane letectva. Nemecko poskytlo Taliansku vojenský materiál. Napriek hrdinskému odporu Habešanov v roku 1936 ovládlo Taliansko celú Etiópiu. V tom istom roku Nemecko a Taliansko uzavreli medzi sebou dohodu nazvanú " Os Berlín - Rím ", ku ktorej sa v roku 1938 pripojilo aj Tókio. Nemecko a Taliansko sa podieľali na úspešnom pokuse o štátny prevrat generála Franka v Španielsku proti republikánskej vláde, ktorý začal roku 1936. Poskytli španielskym fašistom lietadlá, inštruktorov a iný vojenský materiál. Európska verejnosť sa snažila pomôcť republikánskej vláde. Organizovali sa oddiely interbrigadistov, ktoré bojovali proti fašistom. Západné veľmoci svojou "politikou nezasahovania" prispeli k porážke demokratických síl. V roku 1939 bola v Španielsku nastolená fašistická diktatúra generála Franca. Ďalšou obeťou nemeckej expanzie sa v marci 1938 stalo Rakúsko. Rakúsko bolo násilne pripojené k Nemecku - anšlus Rakúska.

Príprava útoku na Československo
Rozpínavosťou fašizmu bolo bezprostredne ohrozené Československo.Malá Dohoda, na ktorú sa československá politika najviac spoliehala, bola zoslabená vzájomnými rozpormi. Československá zahraničná politika začala hľadať možnosti zblíženia sa so Sovietskym zväzom.V máji 1935 podpísalo Československo so ZSSR zmluvu o vzájomnej pomoci, z ktorej vyplývalo,že Sovietsky zväz poskytne Československu pomoc, ak bude napadnuté,a ak mu zároveň pomôže aj Francúzko. Najväčšie nebezpečenstvo pre demokraciu a nezávislosť Československa predstavovala Henleinova Sudetonemecká strana, ktorá bola po parlament voľbách v roku 1935 najsilnejšou polit. stranou. Politicky a finančne ju podporovalo hitlerovské Nemecko. V Hitlerových službách pracovala na rozbití a likvidácii Československa. 24. apríla na svojom zjazde v Karlových Varoch henleinovci prijali program, ktorý smeroval k rozbitiu republiky. V polovici mája sa nemecké vojská sústreďovali pri československých hraniciach. 21.mája bola nútená československá vláda vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu. Mobilizácia prebehla úspešne a Hitler bol donútený stiahnuť vojsko z československých hraníc.

 Do československej otázky zasiahlo aj Anglicko. Vyslalo do Československa sprostredkovateľa medzi československou vládou a Henleinom. Sprostredkovateľ bol lord Runciman, ktorý mal donútiť československú vládu prijať požiadavky hitlerovského Nemecka. V septembri 1938 útoky Hitlera proti Československu vyvrcholili. Otvorene žiadal odstúpenie pohraničného územia. Francúzko a Anglicko vyzvali Československo, aby požiadavky Nemecka splnilo.Československá vláda 21.septembra nemecké požiadavky prijala.

Ďalšie rokovania západných mocností s Hitlerom sa uskutočnili v Mníchove. 29.septembra 1938 v Mníchove sa stretli zástupcovia Nemecka - Hitler, Talianska - Mussolini, Anglicka – Chamberlein a Francúzska - Daladier, aby bez účasti Československa rozhodli o osude Československej republiky. Podľa mníchovskej dohody Československo malo odstúpiť Nemecku pohraničné oblasti Čiech a Moravy a splniť i územné požiadavky poľskej a maďarskej vlády. Napriek protestom verejnosti československá vláda 30.septembra mníchovský diktát prijala.

Následky Mníchova
Po Mníchovve stratilo Československo takmer tretinu územia a bolo oslabené hospodársky a vojensky. Poľsko získalo Těšínsko, Maďarsko získalo južnú časť Slovenska a časť Podkarpatskej Rusi. Rozhodla o tom konferencia ministrov zahraničných vecí Nemecka a Talianska (tzv.viedenská arbitráž 2.novembra 1939). Po mníchovskej zrade sa v Československu odohrali dôležité vnútropolitické zmeny. Prezident Eduard Beneš začiatkom októbra odstúpil a emigroval do Anglicka. Novým prezidentom sa stal Emil Hácha a predsedom vlády Rudolf Beran. Na Slovensku žiadali predstavitelia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vyhlásenie autonómie. Na konferencii v Žiline 6.októbra 1938 sa k tejto požiadavke pripojili aj ďalšie politické strany. Ústredná vláda v Prahe požiadavku prijala a vymenovala autonómnu vládu na čele s Jozefom Tisom. Požiadavka slovenskej autonómie bola oprávnená,realizovala sa však vo veľmi pohnutých časoch.

Hitler, ktorý chcel definitívne pričleniť naše krajiny k Veľkonemeckej ríši, začal sa osobitne zaoberať otázkou dďašieho vývinu Slovenska. Pred Mníchovom bol Hitler ochotný rozdeliť Slovensko medzi Maďarsko a Poľsko. Neskôr chcel utvoriť zo Slovenska samostatný štát, ktorý by bol úplne podriadený nacistickému Nemecku. Pomoc očakával od slovenských Nemcov vedených Karmasinom a slovenských ľudákov.

Rozpory medzi pražskou a Tisovou vládou sa vyostrovali. Beranova vláda, aby zabránila separatistickým snahám na Slovensku, nastolila na území Slovenska vojenskú diktatúru.  Tieto udalosti poskytli Hitlerovi zámienku na zásah. 13.marca 1939 predložil Hitler Tisovi, počas jeho návštevy v Berlíne, iba dve možné alternatívy. Buď vyhlási slovenský štát, alebo bude Slovensko ponechané svojmu osudu, čo znamenalo jeho obsadenie susednými štátmi. J.Tiso Hitlerovmu nátlaku ustúpil a 14.marca 1939 bola vyhlásená Slovenská republika. V ten istý deň pozval Hitler do Berlína prezidenta Emila Háchu a ministra zahraničných vecí Františka Chvalkovského a donútil ich "dobrovoľne požiadať" Nemecko o ochranu českých krajín. 15.marca 1939 nacistická armáda obsadila české krajiny, kde Hitler vyhlásil protektorát Čechy a Morava (16.marca 1939).  Likvidáciu pomníchovského Československa dovŕšilo Maďarsko obsadením časti východného Slovenska a zvyšku Podkarpatskej Rusi. Československo ako štát prestalo existovať.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019