Slovenská republika (1939-1945)

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 916 slov
Počet zobrazení: 6 215
Tlačení: 456
Uložení: 474
SLOVENSKÁ REPUBLIKA (1939-1945)
Slovenská republika vznikla v období, ked oblasť strednej Európy postupne prešla do mocenského vplyvu Nemecka. Nemecko v tomto období používalo rôzne formy ovládania krajín. Niektoré územia boli v priebehu vojny priamo pripojené k Nemecku, inde zaviedli formu protektorátu s veľmi obmedzenou samosprávou (Čechy a Morava). Slovenská republika mala charakter "samostatného štátu". Na území Slovenska neboli umiestnené okupačné vojská a Hitler vystupoval ako "ochranca" Slovenska. Všetky tieto okolnosti ovplyvňovali vnútornú a zahraničnú politiku Slovenskej republiky.
 Slovenská republika získala postupne uznanie od 27 štátov a všetkých vtedajších veľmocí s výnimkou USA. Diplomatické styky nadviazala aj so ZSSR. Najhoršie zahraničnopolitické vzťahy malo Slovensko s Maďarskom. Spôsobili to územné spory ako aj nezhody v otázkach postavenia slovenskej menšiny v Maďarsku a maďarskej na Slovensku.

 Slovenská republika mala navonok znaky suverénneho štátu, v podstate však bola závislá od Nemecka. Dokumentuje to i Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom z 23. 3. 1939. Podľa zmluvy Nemecko prevzalo "ochranu" nezávislosti územia Slovenska, za čo sa bratislavká vláda vzdala značnej časti suverenity. Slovenská vláda sa zaviazala viesť zahraničnú politiku "v úzkej zhode s nemeckou vládou". Suverenitu Slovenska obmedzovali aj dalšie zmluvy podpísané s Nemeckom. Do ministerstiev Slovenska a do polície boli dosadení nemecký "poradcovia". Armáda tiež podliehala nemeckej kontrole. Nemci Slovensko využívali aj v hospodárskej oblasti. Slovenský priemysel zatiahli do vojnových príprav a nemecký finančný kapitál v ňom získal rozhodujúce postavenie.
 V Slovenskej republike bol nastolený vládny systém jednej politickej strany. Podľa ústavy Slovenskej republiky slovenský národ sa mal podieľať na štátnej moci prostredníctvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Nové zákony a nariadenia likvidovali slobodu tlače, zhromažďovania, organizovania sa a politické strany. Podľa vzoru nacistických úderných oddielov vznikla ozbrojená Hlinkova garda. Pre antifašistov bol zriadený koncentračný tábor v Ilave.
 V novom štáte vznikalo veľa nových úradov. Po nútenom odchode českých úradníkov vzniklo mnoho pracovných príležitostí najmä pre mladú slovenskú inteligenciu. Rast zamestnanosti sa prejavil aj v oblasti priemyslu. Budovali sa železnice, cesty, hudrocentrály. Veľké podniky boli zvláštnymi zmluvami dané k dispozícii Nemecku, ktoré ich výrobu kontrovalo (Považská Bystrica, Dubnica). Na Slovensku sa vyrábali delá, ručné zbrane, periskopy pre ponorky, súčiastky výstroja. Rozvíjala sa i poľnohospodárska výroba, pretože dopyt po poľnohospodárskych produktoch stúpal. Mnoho slovenských robotníkov odchádzalo na práce do Nemecka. Pracovali tu v chemickom a zbrojnom priemysle i na stavbách (počas vojny asi 160 000 robotníkov). Množstvo pracovných príležitostí sa tiež utvorilo po vyradení z práce niekoľko desaťtisíc Židov sústredených do pracovných táborov, alebo vyvezených do vyhladzovacích táborov v Poľsku.

Životné podmienky obyvateľstva na Slovensku v priebehu vojny boli lepšie ako v okolitých krajinách. Táto skutočnosť spôsobila, že značná časť obyvateľstva, hoci nie celkom spokojná s politikou vlády, nestavala sa otvorene proti nej. Vláda sa opierala aj o teóriu "menšieho zla" (ak by nevznikla Sloveská republika, obsadili by naše územie Maďari alebo Nemci). Členstvo v HSĽS nebolo jednoliate. Tiso a jeho prívrženci si uvedomovali, že slovenská verejnosť nacistické poriadky odmieta. Skupina fašistických radikálov, vedená V. Tukom, chcela na Slovensku nastoliť pomery podľa vzoru fašistického Nemecka. Žiadali výmenu osôb vo vláde a obmedzenie vplyvu katolíckej cirkvi (základ ľudáckej politiky). Tieto snahy podporovalo Nemecko. Na poradách v Salzburgu v lete 1940 Hitler nadiktoval Tisovi zloženie novej vlády. Predsedom vlády sa stal Tuka, ktorý dostal aj kreslo ministra zahraničia. Ministerstvo vnútra obsadil veliteľ Hnikovej gardy Alexander Mach.

Prenasledovanie židovských spoluobčanov

 Postavenie židovského obyvateľstva v Slovenskej republike sa zhoršovalo. Najskôr boli Židia zbavovaní majetku a zamestnania. Niektoré zamestnania (učiteľ, dôstojník) nesmeli Židia vôbec vykonávať. Boli prepustení aj zo všetkých štátnych úradov a inštutúcií. Zákon zakazoval a trestal akýkoľvek dôverný styk "árijca" so Židmi. Židia museli nosiť na verejnosti nápadné označenie - žltú hviezdu. Nacisti v Nemecku pripravovali "konečné riešenie" židovskej otázky - vyvraždenie. Do tohto projektu boli zahrnutí aj slovenský Židia. Pod zámienkou, že Židov sústredia na území bývalého Poľska "na práce", Tuka a Mach si vynútili od vlády súhlas s vysťahovaním židovského obyvateľstva za hranice. Od 25. marca 1942, kedy odišiel z Popradu prvý transport, do októbra 1942 vysťahovali násilne zo Slovenska 58 000 Židov. Časť Židov ušla za hranice, niektorí dostali tzv. prezidentskú výnimku. Proti rasistickým zákonom a potom proti vysťahovaniu protestoval u Tuku aj Vatikán. Deportácie boli zastavené aj na jeseň 1942.

Protektorát Čechy a Morava

 Nemeckí okupanti nastolili v českých krajinách fašistickú diktatúru. Ovládli dôležité priemyselné závody a zavádzali dôslednú militarizáciu národného hospodárstva. Protektorátna vláda bola tiež v službách okupantov. Riadil ju úrad ríšskeho protektora.

Po vypuknutí 2. svetovej vojny nacisti zostrili policajný teror. V českých krajinách v krátkom čase zatkli aki 2000 osôb. Český ľud vyjadril odpor proti fašizmu 28. októbra 1939 demonštráciou za republiku. Pri násilnom rozháňaní demonštrantov polícia veľa ľudí zranila. V Prahe zraneniam podľahol študent Ján Opletal. Pri jeho pohrebe opäť priško k zrážkam medzi študentami a políciou. 17. novembra 1939 nemecké úrady zatvorili české vysoké školy, popravili 9 študentských funkcionárov a 1 200 vysokoškolákov odviedli do koncentračného tábora. 17. november sa po vojne stal Medzinárodným dňom študentstva.

V roku 1941 zosilnelo oslobodzovacie hnutie v českých krajinách. Nacisti odpovedali zostreným terorom. V septembri 1941 sa stal ríšskym protektorom Reinhard Heydrich. Ihneď po svojom príchode vyhlásil stanné právo. Začalo sa veľké zatýkanie, mučenie a popravy českých vlastencov. Utužovala sa germanizácia a vzrastalo prenasledovanie židovského obyvateľstva. V tomto období začali nacisti s kontrétnymi prípravami na "ukončenie riešenia" českej otázky - likvidáciu českého národa. V máji 1942 sa uskutočnil z podnetu československej emigračnej vlády v Londýne atentát na Heydricha. Atentát vyvolal masové odvetné akcie. Na území protektorátu bolo opäť vyhlásené stanné právo. V júni 1942 okupanti vyvraždili a zrovnali so zemou obce Lidice a Ležáky. Nastolili režim ukrutného teroru.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016