Vývoj ČSR v rokoch 1948- 1989

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec primak (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 20.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 113 slov
Počet zobrazení: 11 368
Tlačení: 459
Uložení: 490
Vývoj ČSR v rokoch 1948- 1989
Víťazstvo komunistov vo februári 1948 znamená začiatok totalitného režimu v Československu, ktorý sa udržal až do roku 1989. V októbri 1948 Národné zhromaždenie schválilo návrh na prvý päťročný plán (1949 - 1953).Cieľom prvej päťročnice v ČSR bolo položiť základy socializmu. Vo februári 1949 bol prijatý zákon o jednotných roľníckych družstvách, ktorý mal zabezpečiť socialistickú prestavbu dediny.

V máji 1949 ds konal v Prahe IX. zjazd KSČ, ktorý vytýčil generálnu líniu výstavby socializmu v Československu. K. Gottwald v hlavnom zjazdovom referáte rozčlenil najdôležitejšie úlohy budovania socializmu v Československu do desiatich rokov (splniť päťročný plán, zlepšiť zásobovanie, rozšíriť socialistický sektor, získať dedinu pre socializmus, upevňovať ľudovodemokratický štátny aparát, vychovať inteligenciu oddanú veci socializmu, očistiť Národný front od *reakčných * síl, definitívne porazi ť *reakciu*, zahraničná orientácia na ZSSR, upevňovať vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti).

Medzinárodný vývin
Po druhej svetovej vojne nastali v medzinárodnej politike podstatné zmeny. Rozpadla sa protihitlerovská koalícia, vzniklo pásmo satelitných krajín Sovietskeho zväzu, ktoré ZSSR postupne prebudoval na pevný blok jednotne riadený z moskovského Kremľa. Nastáva vyostrovanie medzinárodných vzťahov, začína obdobie *studenej vojny*.V roku 1949 vznikol z iniciatívy USA Severoatlantický pakt (NATO) . Jeho členmi sa stali USA, Kanada, Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Island, Taliansko, Nórsko, Dánsko, Portugalsko. Neskôr do NATO vstúpili Grécko, Turecko, NSR a Španielsko. Pakt mal zabezpečiť kolektívnu ochranu v prípade útoku proti niektorému z členov organizácie.

V januári 1949 predstavitelia Bulharska, Československa, Maďarska, Poľska, Rumunska a ZSSR utvorili v Moskve RVHP.Členmi sa neskôr stali NDR(1950), Albánsko (1950, vystúpilo v r. 1962), Mongolsko(1962), Kuba (1972) a Vietnamská socialistická republika (1978). RVHP sa mala zamerať na plánovitý rozvoj hospodárstva socialistických krajín a deľbu práce.

V roku 1955 na konferencii vo Varšave podpísali ZSSR, Československo, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, NDR , Maďarsko a Albánsko Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Albánsko v roku 1968 z Varšavskej zmluvy vystúpilo. Zúčastnené štáty sa uzniesli vytvoriť spojené veliteľstvo ozbrojených síl členských štátov zmluvy. Varšavská zmluva bola otvorenou organizáciou. Účastníkom sa mohol stať hociktorý štát bez ohľadu na spoločenské zriadenie, ak bol ochotný aktívne sa podieľať na zabezpeč ení mieru vo svete. Varšavská zmluva mala zaniknúť v prípade zrušenia Severoatlantického paktu a utvorenia systému kolektívnej bezpečnosti v Európe. Obidve vojenské zoskupenia- NATO aj Varšavská zmluva sa vyhlasovali za *obranné*. V skutočnosti sa však pripravovali na vzájomné vojnové stretnutie. Obidva pakty vlastnili atómové zbrane(USA od roku 1945, ZSSR od roku 1949).V tomto období studenej vojny nepriateľstvo štátov dvoch rotdielnych spoločenských sústav sa rozšírilo aj na oblasť hospodárstva a kultúry.

Obdobie teroru
V máji 1950 sa konal IX. zjazd Komunistickej strany Slovenska. Zjazd sa podrobnejšie zaoberal úlohami industrializácie Slovenska. Jeho rokovanie sa však sústredilo predovšetkým na odsúdenie tzv. buržoázneho nacionalizmu vo vnútri strany. Na základe vykonštruovaných obvinení obrátil zjazd hlavnú pozornosť strany na odhalenie nositeľov tzv. buržoázneho nacionalizmu v KSS. Na Slovensku sa tak, podobne ako v praxi iných komunistických strán, propagovala teória hľadania nepriateľa v komunistickej str ane. Pod vplyvom teórie sa rozvinula kritika činnosti niektorých vedúcich činiteľov KSS (G. Husák, L. Novomeský, K Šmidke, Vl. Clementis). Títo poprední činitelia boli obvinení ako nositelia slovenského buržoázneho nacionalizmu a pozbavení vedúcich miest v štátnom i politickom živote.

V päťdesiatych rokoch , vychádzajúc zo Stalinovej tézy o *zostrovaní triedneho boja v období víťazstva socializmu* uskutočnili sa v Československu mnohé represálie a súdne procesy proti * nepriateľom* socializmu. Boli zriadené pracovné tábory v Jáchymove, v Leopoldove a Ilave, prenasledovaní boli funkcionári nekomunistických strán a dôstojníci západného odboja, hľadali sa nepriateľia vo vlastných radoch KSČ.V októbri roku 1952 sa konal v Prahe vykovštruovaný proces * s vedením protištátne ho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánskym.* Obžalovaní, na základe vopred naučených odpovedí a priznaní, boli odsúdení na trest smrti(R. Slánsky, Vl. Clementis, K. Šváb).

Obeťou politických procesov sa okrem iných stali podpredseda vlády Ján Ursíny (1948 - nespravodlivo odsúdený na dlhoročné väzenie) ako i poslankyňa Milada Horvátová(odsúdená na smrť a popravená). V rokoch 1948 - 1952 v rámci konania nespravodlivých politických procesov bolo vynesených 233 rozsudkov trestu smrti, z toho 178 sa aj vykonalo. Pre protištátnu činnosť bolo odsúdených okolo stotisíc ľudí.

V rokoch 1949 - 1953 sa splnil päťročný plán. Dôraz sa kládol na rozvoj ťažkého priemyslu a industrializáciu Slovenska. Úlohy, ktoré boli vytýčené, často boli nereálne a nezodpovedali súčasným možnostiam národného hospodárstva. Počas päťročnice boli vybudované:Hlinikáreň v Žiari nad Hronom, Mostáreň v Brezne, Strojárne v Martine, Lodenice v Komárne, Oravská a Dobšinská priehrada, Trať mládeže atď.V poľnohospodárstve prebiehal proces združstevňovania dediny. V priebehu kolektivizácie často dochádz alo k porušovaniu zásad dobrovoľnosti pri vstupe do JRD. V roku 1953 bol zrušený prídelový systém zásobovania obyvateľstva, boli zavedené maloobchodné ceny a uskutočnila sa menová reforma. zmeny nastali i v oblasti školstva a kultúry.

V roku 1952 bola založená Československá akadémia vied a v nasledujúcom roku Slovenská akadémia vied. Po smrti K. Gottwalda(14. marec 1953) novým prezidentom sa stal Antonín Zápotocký, predsedom vlády Viliam Široký a za prvého tajomníka ÚV KSČ bol zvolený Antonín Novotný. V roku 1954 sa konal X.zjazd KSČ. Posúdil dosiahnuté výsledky plnenia generálnej línie výstavby socializmu. Do centra pozornosti sa dostalo najmä poľnohospodárstvo, ktoré zaznamenalo najpomalší rast výroby. V rokoch 1956 - 1960 sa plnili úlohy druhého päťročného plánu. Počas neho bol vybudovaný ropovod Družba a petrochemický kombinát - Slovnaft pri Bratislave. V oblasti poľnohospodárstva mal byť dokončený proces kolektivizácie.

 Vo februári 1956 sa konal v Moskve XX. zjazd KSSZ. Riešil závažné ekonomické, politické a kultúrne otázky vývinu sovietskej spoločnosti. Bol odsúdený kult osobnosti Stalina. Mnohé nezákonné procesy a represálie pripravili ZSSR o mnoho významných odborníkov a oslabili aj jeho obranyschopnosť. Po XX. zjazde KSSZ nastal určitý pohyb i v KSČ. Niektorí predstavitelia kriticky vystúpili proti nezákonným procesom  V júli 1960 celoštátna konferencia KSČ vyhlásila * víťazstvo socializmu v Československu*. Národné zhromaždenie na svojom zasadnutí 11. júla 1960 prijalo novú - socialistickú ústavu. Štát prijal nový názov - Československá socialistická republika (ČSSR). Ústava potvrdila, že všetka moc v Československu sa sústreďuje v rukách pracujúceho ľudu. KSČ si dala v novej ústave zakotviť článok *o vedúcej úlohe KSČ*. Ústava nevyriešila otázku štátnoprávneho postavenia Slovenska. Bol zrušený výkonný or gán - Zbor povereníkov, zaviedli sa nové orgány - komisie SNR.

Politická kríza v ČSSR
V šesdesiatych rokoch sa v Československu začína prejavovať hospodárska a spoločenská kríza. Narastajú hospodárske problémy, úlohy vytýčené pre tretiu päťročnicu (1961 -1965) sa ukázali nereálnymi, spomalilo sa tempo rozvoja národného hospodárstvo, zhoršila sa životná úroveň obyvateľstva. Táto problematika bola predmetom rokovania XII. (1962) a XIII. zjazdu KSČ (1966). Prijalo sa množstvo uznesení , slová sa však rozchádzali s činmi. V rámci KSČ sa utvorila vnútorná opozícia, ktorá sa snažila pr esadiť hospodárske a spoločenské reformy.

Skupina ekonómov sústredených okolo O. Šika začala pracovať na návrhu ekonomickej reformy. Snažili sa o postupnú likvidáciu centrálne riadeného národného hospodárstva a socialistického vlastníctva výrobných prostriedkov. Presadzovali voľné pôsobenie trhového mechanizmu. Vo vedení KSČ sa stali neodkladnými. Na decembrovom zasadnutí ÚV KSČ v roku 1967 väčšina členov pléna vystúpila s kritikou metód práce A.Novotného. KSČ sa v roku 1967 rozštiepila na dve krídla. K oslabeniu pozície A. Novotného prespelo i odmietnutie požiadavky L. I. Brežneva, aby na československom území boli umiestnené sovietske jednotky. Novotný so týmto postojom znepriatelil Moskvu, čo sa snažila využiť opozícia. Na januárovom pléne ÚV KSČ v roku 1968 A. Novotný odstúpil z vedenia strany. Prvým tajomníkom ÚV KSČ sa stal Alexander Dubček. Na jair 1968 A. Novotný sa vzdal funkcie prezidenta republiky. Národné zhromaždenie zvolilo za prezidenta armádneho generála L. Svobodu (30. marec). Nové vedenie ÚV KSČ okrem A. Dubčeka tvorili Smrkovský, Císař, Černík, Kriegel, ktorí sa zaslúžili o obrodný proces, ale i skupina neskorších normalizátorov - Biľak, Lenárt, Indra a Kolder.
 
Idea socialitmu s ľudskou tvárou ako i snaha skĺbiť socializmus s demokraciou vo fungujúci celok, o čo sa snažilo nové vedenie KSČ na čele s A. Dubčekom , našli živú odozvu medzi občanmi ČSSR. Bola zrušená cenzúra , organizovali sa mítingy, vznikali nové organizácie (KAN, K 231). Konzervatívna časť predsedníctva ÚV KSČ (Biľak, Lenárt, Kolder, Indra) sa začala obávať obrodného procesu v ČSSR. Pomoc očakávali od * bratských stráv* (NDR, ZSSR, PĽR, MĽR, BĽR), podľa ktorých hnutie v Českosloven sku prispelo ku kontrarevolúcii.

Túto otázku riešili v marci 1968 na porade šiestich komunistických a robotníckych strán v Drážďanoch. V júli toho istého roku sa konala porada vo Varšave, avšak už bez účasti KSČ. Na rokovaniach v Čiernej nad Tisou (koniec júla - začiatok augusta) v Bratislave apelovalo politické byro ÚV KSSZ na vedúcich činiteľov KSČ, aby riešili * nebezpečnú situáciu* v štáte. 17. augusta 1968 obdržalo predsedníctvo ÚV KSČ list o narastaní kontrarevolučného nebezpečenstva v Československu. V lete 1968 sa uskutočnilo na našom území cvičenie vojsk Varšavskej zmluvy, ktoré umožnilo Sovietskej armáde zoznámiť sa s prostredím svojho predpokladaného nasadenia. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli na územie Československa armády Varšavskej zmluvy(ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR). Bola porušená suverenita slobodného štátu. Okupanti vysvetľo vali inváziu ako bratskú internacionálnu pomoc, na základe pozývacieho listu (Biľak, Indra, Kapek, Švestka). Predsedníctvo ÚV KSČ okrem Biľaka, Koldera a Švestku prijalo Výzvu k československému ľudu,v ktorej odsúdilo okupáciu. Krátko nato sovietski vojaci zatkli piatich členov predsedníctva KSČ a eskortovali ich do ZSSR. 22. augusta sa v Prahe vo Vysočanoch zišiel XIV. mimoriadny zjazd KSČ. Zjazd vyslovil súhlas s Výzvou k československému ľudu a do nového ÚV KSČ zvolil piatich členov straníckeho ved enia odvezených do ZSSR.

Vývoj na Slovensku bol iný. 26. augusta 1968 bol zvolaný v Bratislave mimoriadny zjazd KSS . Priebeh zjazdu bol búrlivý. Najskôr sa účastníci zjazdu prihlásili k platforme vysočianskeho zjazdu, súhlasili s voľbou piatich členov do nového ÚV KSČ a prijali výzvu proti vstupu spojeneckých vojsk adresovanú komunistickým a robotníckym stranám piatich európskych socialistických krajín. Po príchode G. Husáka z moskovských rokovaní do Bratislavy nadobudol zjazd v druhej časti svojho priebehu iný charakter. Na výzvu G. Husáka sa komunisti zo Slovenska vzdali funkcií , do ktorých boli zvolení vo Vysočanoch. Tým zjazd obsahovo anuloval prvú časť svojho rokovania, ktorá prebiehala za neprítomnosti G. Husáka. Tento *nekompromisný postoj * zabezpečil G. Husákovi funkciu prvého tajomníka ÚV KSS.

V dňoch 23.-26. augusta 1968 prebiehali rokovania v Moskve. Členovia predsedníctva ÚV KSČ pod nátlakom podpísali moskovské protokoly, ktoré legalizovali okupáciu, v Československu sa mala obniviť vedúca úloha KSČ a internacionálne vzťahy medzi socialistickými krajinami. Neskôr bola podpísaná dohoda o *dočasnom pobyte sovietskych vojsk v Československu.* Posledným zúfalým prejavom odporu bolo sebaupálenie študenta Jána Palacha v Prahe 16. januára 1969.

V októbri 1968 bol na Bratislavskom hrade prijatý a slávnostne podpísaný Ústavný zákon o československej socialistickej federácii dvoch národných štátov - Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky. Bola to však len formálna záležitosť, pretože stranícky i štátny centralizmus pretrvával i naďalej.

Obdobie normalizácie
Na aprílovom zasadaní ÚV KSČ v roku 1969 bol za prvého tajomníka zvolený G. Husák. Rokovania pléna ÚV KSČ 25. - 26. septembra 1969 zrušili * nesprávne uznesenia* z roku 1968. Konštatovalo sa, že vstup spojeneckých vojsk v auguste 1968 bol úplne v zhode so záujmami obrany socializmu v Československu. Vysočiansky zjazd bol odmietnutý ako nelegálna akcia pravicových síl. Proces normalizácie v Československu pokračoval. 6. mája 1970 bola podpísaná Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a ZSSR. V decembri 1970 na zasadaní ÚV KSČ bolo prijaté Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ. Dokument analyzoval príčiny * spoločenskej krízy * v ČSSR.

V máji 1971 sa konal XIV. zjazd KSČ. Potvrdil dovŕšenie procesu normalizácie, vytýčil generálnu líniu budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti, zvolil nové vedenie KSČ. Generálnym tajomníkom sa stal G. Husák. Vzhľadom na dlhodobú chorobu prezidenta L. Svobodu Federálne zhromaždenie v máji r. 1975 zvolilo za prezidenta ČSSR generálneho tajomníka ÚV KSČ G. Husáka.
 V roku 1975 v Helsinkách podpísali predstavitelia 33 európskych štátov, USA a Kanady historický dokument o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Záverečný akt helsinskej konferencie a dokumenty OSN o ľudských právach podpísala a ratifikovala i československá vláda. Túto skutočnosť využili predstavitelia opozície v ČSSR k založeniu spoločenstva na obranu ľudských a občianskych práv, ktoré prijalo názov Charta 77 (podpísali ju V. Havel, J. Patočka, M. Kusý, D. Tatarka,...).

V 80- tych rokoch nastali veľké zmeny v oblasti medzinárodných vzťahov. Do značnej miery súviseli s nástupom M. Gorbačova, ktorý od roku 1985 stál na čele ústredných straníckych orgánov ZSSR. Zblížili sa postoje ZSSR a USA v otázkach odzbrojenia a ľudských práv, totalitné režimy v Maďarsku, NDR, Poľsku a Bulharsku obdobie krízy. V tomto období sa čoraz viac začína prejavovať kríza i v ČSSR. Národné hospodárstvo stagnuje, narastajú opozičné nálady. V rokoch 1988 a 1989 prebehli demonštráci e vo viacerých
mestách ČSSR (21. august 1988 - deň 20. výročia okupácie ČSSR, 28. október - výročie vzniku republiky, január 1989 - výročie sebaupálenia J. Palacha). Rozhodujúce udalosti sa odohrali 17. novembra 1989 v Prahe. Brutálny zásah polície proti pokojnému študentskému sprievodu vyvolal odpor československej verejnosti. Vzniklo celonárodné hnutie, ktoré znamenalo koniem totalitného reimu v ČSSR.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.025