Egypt a staroveký Egypt

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec primak (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.09.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 427 slov
Počet zobrazení: 3 888
Tlačení: 353
Uložení: 404
Egypt
 
Staroveký Egypt sa rozprestieral na oboch brehoch Nílu. Rieka každoročne od júla do októbra zaplavovala celé údolie. Po opadnutí vody tu zostal úrodný kal, veľmi vhodný na poľnohospodárstvo. Podľa záplav Egypťania delili aj rok na tri časti: obdobie záplav - obdobie sejby - obdobie žatvy.
Obyvatelia údolí sa spájali do väčších územných celkov nomov, na čele ktorých stáli nomarchovia. Rieka Níl tak pomohla rýchlejšie zjednotiť Egypt. Najprv sa vytvorili dva územné celky: Horný a Dolný Egypt. Okolo r. 3100 pred Kr. sa oba štáty zjednotili. Hlavným mestom štátu sa stal Mennofer (Memfis). Dejiny Egypta delíme na 4 hlavné obdobia: Stará ríša, Stredná ríša, Nová ríša, Neskorá ríša.
 
Stará ríša je známa veľkými kamennými stavbami - pyramídami. Pyramídy patrili medzi 7 starovekých divov sveta a ako jediné sa zachovali dodnes. Na čele štátu stál faraón, ktorého Egypťania považovali za syna boha Slnka Ra. Najvyšším hodnostárom bol vezír. Velil vojsku a bol aj najvyšším sudcom. Pôda patrila faraónovi, no mohol ju za zásluhy darovať svojim blízkym. Tak sa vytvorila šľachta. Väčšinu obyvateľstva však tvorili roľníci. Z obrábanej pôdy platili dane v naturáliách, museli pracovať na kráľovských stavbách a udržiavať zavlažovacie zariadenia. Otrokov, zväčša vojnových zajatcov, bolo málo.
 
Stredá ríša: hlavným mestom bol hornoegyptský Veset (Téby). Egypťania v tomto období dobyli Núbiu (dnešný Sudán) bohatú na zlato. Faraón Amenemhét I. dal postaviť pri Sinajskom polostrove reťaz pevností, ktoré mali zabrániť postupu divých kmeňov z Ázie. Napriek tomu okolo roku 1750 pred Kr. vtrhol do Egypta kočovný kmeň Hyksósov a ovládol krajinu. Dobyvatelia prišli do Egypta na dvojkolesových vozoch ťahaných koňmi. Prijali egyptskú kultúru, ale aj tak ich pričinením Stredná ríša zanikla.
 
Popud na zjednotenie Novej ríše vyšiel opäť z Vesetu. Za vlády faraóna Thutmóse I. Egypťania prenikli do Prednej Ázie a dostali sa až k Eufratu.
Počas panovania faraóna Amenhotepa IV. vypukol v Egypte konflikt s kňazmi boha Amóna, ktorého najmä v Hornom Egypte uctievali ako boha Slnka. Aby faraón podlomil moc kňazov, ktoré presadzovali polyteizmus, zaviedol uctievanie jediného boha - živého slnečného kotúča - boha Atona. Aj sám prijal nové meno Achnaton. Reforma však nebola úspešná. Jeho nástupca Tutanchaton zavrhol kult boah Atona, vrátil sa ku kultu boha Amóna a premenoval sa na Tutanchamóna. Nález jeho hrobky po viac než tritisíc rokoch bol archeologickou senzáciou 20. storočia. Za vlády Ramese II. uzavrel Egypt s Chetitmi prú mierovú zmluvu v dejinách.
 
Faraóni Neskorej ríše boli väčšinou slabí panovníci, často i cudzinci. Za faraóna Nekóa II. Feninčania v službách Egypťanov oboplávali celú Afriku. Krajinu po Asýrčanoch nakoniec dobyli Peržania v roku 525 pred Kr. v najkrvavejšej bitke staroveku pri Pelúzii.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.029