Staroveký Rím

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.09.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 843 slov
Počet zobrazení: 8 793
Tlačení: 522
Uložení: 514
Staroveký Rím 753 p. n. l  až  do 476 n. l
 
Rímska ríša sa začala utvárať na Apeninskom polostrove okolo roku 2000 p. n. l. prichádzajú prvé kmene Italikov, ktorí sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytku. Usadili sa v strednej časti polostrova. Okolo roku 1000 p. n. l do severného Talianska prichádzajú kmene Etruskov. Bol to vyspelí kmeň. Stavali kanalizácie, vodovody. Pri stavbách používali klenby a oblúky. Písmo prevzali od Grékov. Ich jazyk dodnes nerozlúštili. V 6 storočí p. n. l. ich moc upadla. V 8 storočí p. n. l južné Taliansko osídlili Gréci. V 5 storočí p. n. l. do severného Talianska prichádzajú Kelti. Samotný Rím bol založený v r. 763 p. n. l. podľa legendy bratmi Romulom a Rémom. Prvým Rímskym kráľom sa stal Romulus, ktorý zabil brata. Od roku 753 - 510 p. n. l v Ríme bolo kráľovstvo. Posledný rímsky kráľ bol vyhnaný aj so synom. Obyvateľstvo sa delilo na Patricijov (najväčší vlastníci pozemkov, potomkovia po Comulovi a Rémovi), druhou vrstvou boli Klebejci (tí ktorí sa neskôr prisťahovali do Ríma). Klebejci nemali rovnaké práva ako Patricijovia, ktorí boli plnoprávny a mohli zastávať všetky úrady. Klebejci začali bojovať o rovnoprávnosť. Ich prvým úspechom bolo, že zriadili pre nich úrad Tribin ľudu, ktorý zastupoval Klebejcov v rímskom senáte, kde boli len Patríciovia. Ďalším úspechom Klebejcov bolo spísanie zákonov na 12 tabuľkách na Rímskom námestí.

Právo veta - nesúhlasu
Okolo roku 300 p. n. l. Klebejci dostali úplnú rovnoprávnosť s Patrícijmi. Obdobím republiky sa nazýva obdobie od 510 p. n. l. do 31 p. n. l.. V čele republiky stáli 2 konzuli. Mali najväčšiu vojenskú a súdnu moc. V úrade sa schádzali každý mesiac a volili ich na 1 rok. Ich poradným zborom bol senát, ktorý má na starosti zásobovanie, financie, verejné práce mesta a vyhlasovanie vojny. V čase nebezpečenstva na návrh senátu na 6 mesiacov si zvolili diktátora s neobmedzenou mocou. Každý slobodný občan (muž) po 30 rokoch sa stal členom snemu. Snem rozhodoval o volení úradníkov. Snem mal súdnu právomoc. Do roku 270 Rimania ovládli celý polostrov a usilovali sa o nadvládu v západnom stredomorí avšak narazili na konkurenciu v osobe Kartágincov. Medzi Rimanmi a kúnmi dostal k 3 vojnám. Prvá kúnska vojna (264 - 241 p. n. l.) skončila víťazstvom Rímanov. Rímania získali Sicíliu, Korziku a Sardíniu. Druhú Kúnsku vojnu (218 - 202 p. n. l.) - začali Kúni. Ich veliteľ Hanibal cez Španielsko, južné pobrežie Francúzska, cez alpy v severnom Talianksu sa dostal až pred Rím. Rímania boli zhrození. Nečakali, že vojská prejdu cez alpy. Hanibal, urobil osudnú chybu, pred Rímom vyčkával. Rímania zorganizovali vojsko, vypravili sa ľoďami do Kartága v Severnej Afrike (Tunis) a porazili ich (Túnov). Hanibal sa rýchlo vracal do Kartága, ale už nepomohol. Rímania získali časť Španielska (Hispániu) a ostrovy v stredozemnom mori. 3 Kúnsku vojnu začali Rímania v roku 149 - 146 p. n. l. Dobili Kartágo a zrovnali so zemou. Územie posypali soľou aby tam nič nerástlo. V 2 polovici 2 stor. p. n . l. Rímania postupne ovládli Grécko, Malú Áziu, Sýriu a skoro celú severnú Afriku. Takto vznikla Rímska svetová ríša. V 2 polovici 2. st. p. n. l. dochádza ku kríze Rímskej republiky. Mali slobodný roľníci sa zadĺžili, stratili pôdu, dostali sa do otroctva. Ich pôdu získali bohatý. Rímania, ktorí si vytvárali veľkostatky veľkým množstvom otrokov. Ožobračovanie roľníkov sa pokúsili vyriešiť v roku 133 p. n. l a 123 p. n. l. bratia Grakchovci. Zastávali úrad Tribúna ľudu. Chceli prideliť pôdu nemajetným. Obaja boli veľkostatkármi zavraždený. V roku 73 p. n. l vypuklo Spartakovo povstanie - najväčšie  povstanie otrokov. Boli nejednotní, preto boli porazení, v roku 71 p. n. l. V roku 60 p. n. l. traja najbohatší Rímania Caesar, Ponpeius, Crasus uzavreli triumvirát - t. j. - rozdelili si moc. Keď Crasus zomrel, triumvirát sa rozpadol a boj mezdi Caesarom a Ponpejom vyhral Caesar a stal sa doživotným diktátorom, ale v roku 44 p. n. l. bol v senáte zavraždený. V roku 43 p. n. l. vznikol druhý triumvirát. Antónius, Lepidus a Oktávian (Caesarov synovec). Došlo medzi nim k rozporom . Vyhral Oktávián. V r. 31 p. n. l. sa stal samovládcom, stal sa prvým cisárom ríše. Dal si meno Augustus. Obdobie od 31 p. n. l. - 476 p. n. l. je obdobie cisárstva. Najvýznamnejší cisár Nero - vyvraždil kresťanov v Jeruzaleme, podpálil Rím, zavraždil každého, ktorý mu prekážal vo vláde, matku tiež. Zavraždili ho.

Caligula - bol narušený,
Trajan - panoval na prelome 1,2 stor. p. n. l,
Za jeho vlády mala Rímska ríša najväčšiu rozlohu. Obsadili aj časť Anglicka.
Marcus Aurelius - 161 - 180 n. l. viedol vojny s Germánmi, 179 - nápis na Trenčianskej skale.
Dioklecián - 2 polovica 3 stor. Zaviedol dominát. Cisár vystupoval ako pán a boh. Ríšu rozdelil na 4 časti. V jednej vládol sám a v stých ostatných spoluvládcovia.
Konštantín v roku 313 n. l. Milánskym ediktom zrovnoprávnil kresťanstvo.
Theodosius koncom 4 stor. rozdelil ríšu na Západorímsku ríšu s hlavným mestom Rímom a Východorímsku ríšu. Západorímska ríša zanikla v roku 476 n. l. nájazdom barbarov. Východorímska ríša pod názvom Bizanská ríša pretrvala ešte 1000 rokov a zanikla v roku 1453, keď Konštantínopol dobili Turci.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.016